Pravé ťahané cesto na báječnú štrúdľu ako od babičky.
Neviem, či viete, ale pri príprave pravého ťahaného štrúdľového cesta (nehovorím o barbaroch s lístkovým mrazeným cestom) je dôležitých mnoho okolností. Nielen kvalitná múka, ktorá by mala byť hladká s vysokým obsahom lepku (inak by sa cesto pri ťahaní trhalo), ale aj tekutina, ktorá má byť vlažná, aby bielkoviny v múke lepšie napučali.
Cesto na skutočnú, originálnu štrúdľu, ktorú vám servírujú čašníčky v tirolských krojoch v rakúskych Alpách alebo šikovné babičky, ak máte to šťastie, musí byť vláčne a pružné. Moje bolo príliš suché, tak som zo skúseností pridala trocha mlieka. Naopak, spomínam si, do lepkavého cesta treba zapracovať ešte trocha múky, spomenula som si. Čím dlhšie cesto spracúvame, tým lepšie sa potom ťahá. Opakovala som si a miesila, miesila a miesila s nadšeným výrazom slastného očakávania. Pri odpočinutí cesta je dôležité prikryť ho nahriatym hrncom, lebo ak by obschlo, nedalo by sa s ním dobre pracovať.
Najdôležitejšou časťou práce je vyťahovanie. Cesto musí byť tenké a zároveň sa nesmie potrhať. Postupovala som od stredu k okrajom, pozorne a precízne, aby malo všade rovnakú hrúbku. Ruky mierne zovreté do pästí, podložené pod cesto, opatrne odťahujem od seba, čím cesto vyťahujem na všetky strany. Plát počas vyťahovania slabo potieram olejom, aby cesto zostalo vláčne a netrhalo sa. Nakoniec vytiahnuté cesto položím na pomúčený obrus a prstami vytiahnem aj okraje. Ešte odstrihnem hrubšie okraje a šťastne sa púšťam do finále.
Vytiahnuté cesto na bielom obruse znalecky kropím roztopeným maslom, plním najprv jablkovou plnkou s hrozienkami, potom tvarohovo-hrozienkovou zmesou s vanilkou a vajíčkom a napokon makovo-višňovou dobrotou. Postupne zviniem tri nádherné štrúdličky, končeky cesta stlačím, aby plnka pri pečení nevytiekla. Vkladám do stredne rozohriatej rúry, po piatich minútach teplotu znížim a pomaly pečiem do zlatista.
Pyšne vyberám nádherné, lesklé, do zlatista upečené zázračnice. Krájam, popíjam kávičku a baštím! Nádherne krehkú, hebučkú, ktorá sa doslova rozplýva na jazyku...
Odrazu ma prebudilo hlasné odbíjanie zvonov na neďalekom kostole, ktoré hlásilo koniec nedeľnej omše. A namiesto voňavej štrúdle, ktorú som tri hodiny chystala a piekla, ma čakal v kuchyni vyschnutý rožok.
Dočká sa človek na tomto svete niekedy spravodlivosti? Odmeny za poctivo vykonanú prácu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
