Korzár logo Korzár
Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

Športoviská XXI. zimnej olympiády

Dnes večer o 18.00 miestneho času (teda o 3.00 nášho času zajtra) sa v kanadskom Vancouveri začne otvárací ceremoniál hier XXI. zimnej olympiády. Pôjde už o tretiu zimnú olympiádu v Kanade a o prvú, ktorá sa uskutoční v provincii Britská Kolumbia.

Štadión BC Place. Na tomto štadióne sa uskutoční otvárací i záverečný ceremoniál XX: zimnej olympiády.Štadión BC Place. Na tomto štadióne sa uskutoční otvárací i záverečný ceremoniál XX: zimnej olympiády. (Zdroj: archív)

O tom, že tohtoročné zimné olympijské hry sa uskutočnia vo Vancouevri, rozhodol medzinárodný olympijský výbor na svojom pražskom zasadaní 2. júla 2003. Do finálneho výboru možných hostiteľov olympiády 2010 sa vtedy okrem Vancouveru dostal rakúsky Salzburg a juhokórejský PyeongChang. Po vypadnutí Salzburgu v prvom kole zvíťazil napokon Vancouver tesne pred PyeongChangom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kapitán George Vancouver

Skôr než predstavíme niekoľko športových a iných stavieb, ktoré budú dejiskom olympijských súťaží či inak budú slúžiť olympiáde, spomenieme niekoľko základných údajov o Vancouveri. Vancouver je pobrežné mesto na západnom pobreží Kanady, ktoré je pomenované po britskom kapitánovi Georgeovi Vancouverovi, ktorý túto oblasť preskúmal okolo roku 1790. Samotné mesto má dnes okolo 580 000 obyvateľov, v celej vancouverskej metropolitnej oblasti žije vyše 2,1 milióna obyvateľov (je to tretia najväčšia metropolitná oblasť Kanady).

SkryťVypnúť reklamu

Najteplejšie miesto

Skutočnou raritou tohtoročnej zimnej olympiády je okrem iného to, že niektoré jej dejiská (napr. Richmond Olympic Oval) ležia na úrovni hladiny mora. Tohtoročná zimná olympiáda bude vôbec prvou olympiádou (teda zimnou i letnou), ktorej otvárací ceremoniál sa uskutoční v uzavretej hale a nie na otvorenom štadióne. Vancouver je mestom s najväčším počtom obyvateľov, v akom sa kedy konala zimná olympiáda. No a súčasne je to aj najteplejšie miesto, v ktorom sa zimné hry kedy konali, pretože priemerná teplota vo februári je vo Vancouveri až 4,8 stupňa Celzia. Poďme ale k tomu, o čom má byť tento seriál, teda k stavbám.

Štadión s nafukovacou strechou

Otvárací i záverečný ceremoniál olympiády sa bude konať na štadióne BC Place. Tento multifunkčný štadión sa začal stavať v apríli 1981. Ide o prvý kanadský štadión s kupolovitou strechou. Konštrukčnou zaujímavosťou je to, že strecha nie tuhá, ale je tvorená teflónovou tkaninou, ktorá je upevnená na sieti z oceľových lán a v napnutom stave je držaná pretlakom vzduchu. Ide vlastne o takú strechu, akú majú aj u nás stavané nafukovacie haly (tie sú však celé z tkaniny). Štadión BC Place je (podľa niektorých zdrojov len bol) dokonca najväčším štadiónom na svete, ktorý má nafukovaciu strechu.

SkryťVypnúť reklamu

Stačia dve tisíciny atmosféry

Na nafúknutie strechy stačí pretlak 2,4 hPa (povedané názornejšie - sú to dve tisíciny atmosféry). Štadión, otvorený 19. júna 1983, bol postavený v rámci príprav na svetovú výstavu Expo 86, ktorá bola na tomto štadióne otvorená i ukončená. V januári 2007 došlo na streche k vzniku trhliny, takže strecha sa takpovediac „sfúkla". Nafúknutá strecha je vo výške 27 metrov nad plochou štadióna, pri sfúknutí klesla do výšky len približne šesť metrov nad sedadlami a plochou štadióna. Poškodený strešný panel bol o dva týždne dočasne nahradený iným, definitívna oprava sa uskutočnila v júni 2007.

Nafukovaciu strechu nahradí posuvná

Štadión BC Place má eliptický pôdorys s dĺžkou 231 m a šírkou 190 metrov a jeho kapacita pri otváracom ceremoniáli bude okolo 55 000 návštevníkov. Hneď po olympiáde bude štadión podrobený rozsiahlej renovácii, pri ktorej bude nafukovacia strecha nahradená modernou odsúvateľnou strechou. Zatiaľ čo na štadióne BC Place sa naša olympijská výprava predstaví v parádnych rovnošatách a s úsmevmi na tvárach, na štadióne Canada Hockey Place už pôjde do tuhého.

SkryťVypnúť reklamu

Premiéra hokejistiek i hokejistov

Na tomto štadióne budú mať 13. februára o 17.00 (u nás o 2.00 14. februára) premiéru naše hokejistky (proti domácej Kanade), a 17. februára od 21.00 (u nás bude 18. február 6.00 ráno) naši hokejisti, a to proti Česku. Štadión Canada Hockey Place je multifunkčným štadiónom, ktorého výstavba bola dokončená v roku 1995. Výstavba tohto športového stánku stála 160 miliónov kanadských dolárov, ktoré pochádzali zo súkromných zdrojov.

Museli ho premenovať

Štadión, či skôr aréna, sa oficiálne nazýva General Motors Place, pretože sponzorom jeho prevádzky je spoločnosť General Motors Canada, ale pretože dejiská olympijských súťaží nesmú mať komerčné mená, bola táto aréna na obdobie počas olympiády premenovaná na Canada Hockey Place. Nad hracou plochou je zavesený veľký informačný modul so štyrmi displejmi (na všetkých štyroch stranách), pričom každý displej má rozmery 7,3 m x 4,1 m a zobrazujú sa na ňom videozáznamy v 14-bitových farbách. Tieto displeje poskytujú najkvalitnejší obraz zo všetkých displejov na štadiónoch, na ktorých sa hrá súťaž NHL.

Najväčšia divácka kapacita

Spomenutý štadión bude mať počas olympijského hokejového turnaja kapacitu okolo 19 000 divákov a bude tak športoviskom s najväčšou kapacitou zo všetkých olympijských športovísk. Zápasy hokejového turnaja sa budú hrať aj na štadióne UBC Thunderbird Arena, ktorý je inak známy pod názvom Doug Mitchell Thunderbird Sports Centre. Tento štadión sa začal stavať v apríli 2006 a otvorili ho 7. júla 2008. Štadión, ktorého výstavba stála 47,8 milióna kanadských dolárov, má kapacitu 7 200 divákov a stojí v areáli University of British Columbia, tesne za hranicami mesta Vancouver.

Rozmery ako v NHL

Zaujímavosťou je, po prvý raz sa bude hrať olympijský turnaj na klziskách s rozmermi 61 m x 26 m (to sú rozmery klzísk pre zápasy NHL), zatiaľ čo štandardné medzinárodné klziská majú rozmery 61 m x30 m. Na štadióne Pacific Coliseum sa uskutoční olympijská súťaž v krasokorčuľovaní a rýchlokorčuľovaní na krátkej trati (šorttrek). Tento štadión, ktorý v rokoch 1966-67 navrhol W. K. Noppe, sa vyznačuje jednoduchým geometrickým tvarom s obvodovými bielymi panelmi a je považovaný za príklad formalistickej architektúry.

Strecha z borovicových dosák

Štadión bol otvorený 8. januára 1968 a kvôli olympiáde bol podrobený modernizácii, ktorá bola ukončená v roku 2007. Súťaže v rýchlokorčuľovaní na klasickej dráhe dĺžky 400 metrov sa budú konať na štadióne Richmond Olympic Oval. Tento štadión sa začal stavať v roku 2006 a otvorili ho v roku 2008. Výstavba štadióna s kapacitou 8 000 divákov stála 178 miliónov kanadských dolárov. Zaujímavosťou tohto štadióna je jeho „zvlnená" strecha, zhotovená z borovicových dosák. Na tomto štadióne bude aj oficiálne antidopingové laboratórium.

Dve olympijské dediny

Novou stavbou je Vancouver Olympic/Paralympic Centre, ktorého výstavba bola ukončená v minulom roku a ktoré bude slúžiť na súťaže v curlingu. Olympionici však budú vo Vancouveri nielen súťažiť, ale musia aj niekde bývať. Na ich bývanie budú slúžiť dve olympijské dediny. Dedinu vo Vancouveri tvoria pomerne nízke bloky s celkovou ubytovacou kapacitou okolo 2 730 športovcov, v ďalšej dedinke v horskom stredisku Whistler (tam sa budú konať všetky súťaže na snehu a sánkarské súťaže) nájde dočasný domov okolo 2 850 športovcov.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Chceš prácu v IT?
  3. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  4. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  7. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  1. Chceš prácu v IT?
  2. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  3. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  4. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  5. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  6. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  7. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  8. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 019
  2. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 3 134
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 2 987
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 286
  5. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 1 819
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 659
  7. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 017
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely 916

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Matovičove diktátorské chúťky
  2. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  3. Martina Kotúčová: Americké sebevědomí
  4. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  5. Ján Valchár: Zombíci, Skywalkeri a Terminátori na Ukrajine alebo Je máj, dajte nám ryžu!
  6. Michal Rodziňák: VC Španielska F1: Začína byť horúco
  7. Irena Šimuneková: Ihráčske kamenné more
  8. Ústav verejnej politiky FSEV UK: (Ne)transparentný regulačný proces počas pandémie?
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 390
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 514
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 854
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 4 868
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 204
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 457
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 370
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 122
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Matovičove diktátorské chúťky
  2. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  3. Martina Kotúčová: Americké sebevědomí
  4. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  5. Ján Valchár: Zombíci, Skywalkeri a Terminátori na Ukrajine alebo Je máj, dajte nám ryžu!
  6. Michal Rodziňák: VC Španielska F1: Začína byť horúco
  7. Irena Šimuneková: Ihráčske kamenné more
  8. Ústav verejnej politiky FSEV UK: (Ne)transparentný regulačný proces počas pandémie?
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 390
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 514
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 854
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 4 868
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 204
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 457
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 370
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 122
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu