Umiestnenie
Fortifikácia leží v severovýchodnej časti intravilánu obce, na menšej vyvýšenine (214 m n. m.) v rámci ľavobrežnej terasy Torysy, približne v strede Košickej kotliny. Poloha má maďarský názov, svedčiaci o existencii opevnenia (Várhegy, resp. Pildankert). Z hľadiska obrany nie je objekt situovaný vhodne, no pre šľachtické sídlo s primárnymi obrannými prvkami (priekopa, val) je terén postačujúci. V blízkosti viedla významná cesta dolinou rieky Torysy.
Stavebno-historický vývoj
O danej lokalite neexistujú žiadne písomne správy. Územie, na ktorom hrádok stál, patrilo na koncom 13.storočia šľachticovi Rainoldovi. V potvrdzujúcej donačnej listine kráľa Štefana V. z r.1270 sa pritom spomína aj zeman Vojk, podľa ktorého boli neskoršie Vajkovce pomenované. Murovanú opevnenú kúriu si tak dal vystavať niektorí z týchto šľachticov, resp. ich príbuzní. Objekt teda vznikol niekedy v druhej polovici 13. stor. (po tatárskom vpáde), čo potvrdzujú aj nálezy z výskumu (M. Slivka, 1977), datované do 13. - 14. stor. Hrádok nemal dlhé trvanie, zanikol podľa objavených hmotných pamiatok v 14. stor., zrejme po známej bitke pri Rozhanovciach (r .1312), prebiehajúcej v tesnej blízkosti hrádku, ktorý tak mohol byť poškodený a viac neopravovaný. Priestor lokality bol potom v 16 .stor. sekundárne využitý, keď tam vznikla kalvínska modlitebňa a neskôr obecný cintorín.
Fortifikácia pozostávala z obytného vežovitého paláca a obranných štruktúr - valu a priekopy, spolu na ploche 60 x 60 m. V strede vrcholovej plošiny, v najvyššom bode lokality stála murovaná polyfunkčná stavba s rozmermi 14 x 8 m. Obytný palác bol totiž na úrovni 2. alebo 3. nadzemného podlažia využívaný ako rozhľadňa. V prevažne rovinatom teréne mal teda výhodný vežovitý charakter. Múry objektu boli hrubé okolo 110 cm, vo vyšších nadzákladových častiach boli tvorené z tehál štandardných rozmerov, charakterizovaných ako tradičné románske tehly (podľa M. Slivku). Hospodárske budovy zistené neboli, no ich čisto drevené konštrukcie je možné predpokladať. Táto ústredná plocha bola z troch strán obohnaná mohutnou vykopanou priekopou so šírkou cez 13 m a hĺbkou približne 4 m a navŕšeným 1,5 m vysokým valom. Zo severozápadnej strany bola poloha chránená prirodzene strmým terénom.
Dnešný stav lokality
Dodnes sú v polohe Várhegy viditeľné iba terénne úpravy ako zvyšok po fortifikácií. Lokalita bola objavená (ako stredoveký fortifikačný objekt) r. 1951, predtým bola považovaná za mohylu. Roku 1976 tam robil prieskum V. Budinský-Krička a zisťovací výskum prebiehal potom r. 1977 pod vedením M. Slivku. V súčasnosti je však možné z hrádku pozorovať len zdeštruovaný val a priekopu, ktorej hĺbka je stále ešte 3 m a šírka 12 m. Odkryté múry blokovej obdĺžnikovej stavby hrádku a modlitebne boli po výskume zasypané. Na lokalite je množstvo väčších stromov, no predovšetkým hroby obecného cintorína, ktoré narušili nielen výskumné práce, ale aj zvyšky samotnej stavby
Ako ho nájsť
Lokalita sa nachádza v severovýchodnej časti obce, ležiacej 12 km východne od Košíc. Prístup je jednoduchý, keďže cintorín po ľavej strane štátnej cesty od Kráľoviec je voľne prístupný. Hlboká priekopa v tvare oválu je pritom dostatočne výrazná na identifikovanie lokality.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
