najmä v Krakove.

Veľkými podporovateľmi vzdelávania a školskej výchovy v Levoči boli Thurzovci. Alexej Thurzo, vysoký uhorský hodnostár a spišský župan, v 16. storočí pre šírenie vzdelanosti vytvoril základinu.

Učili sa z Komenského kníh

Ďalším podporovateľom vzdelávania v Levoči bol aj kňaz, humanista a cirkevný hodnostár Ján Henckel. V r. 1520 pozval do mesta za rektora školy anglického humanistu Leonarda Coxa. Konzervatívni Levočania jeho myšlienky neprijali s nadšením a preto z Levoče do Košíc najskôr odišiel L. Cox a po ňom aj J. Henckel. V r. 1558 postavili na terajšom Námestí Majstra Pavla z Levoče školu, ktorú navštevovali študenti nielen z Levoče, ale z celého Uhorska.

V čase reformácie školu postupne ovládli evanjelici. Pôsobili v nej významné osobnosti ako profesori a rektori školy: Martin Sturm, Ján Mylius, Sebastián Turk, Ján Minor, Gašpar Hain a ďalší. Už v 17. storočí v škole používali Komenského učebnice.

Zmeny v školskom systéme

K významným zmenám v škol– skom systéme v Levoči došlo v procese rekatolizácie, k čomu vo veľkej miere prispel aj cisár Leopold I. Vtedy po príchode jezuitov bolo v meste zriadené katolícke gymnázium, na ktorom vyučovali jezuiti a nesmeli tam pôsobiť evanjelici. Počas stavovských a reformačných nepokojov sa situácia v meste často menila. V r. 1696 evanjelici zriadili Evanjelické lýceum, kde sa prednášala filozofia, právo a teológia.

V 19. storočí na tomto lýceu študovali štúrovci, ktorí do Levoče prišli z Bratislavy. Neskoršie sa aj táto škola prispôsobovala novým podmienkam. Z pôvodného lýcea sa najskôr vytvorilo 8–triedne reálne gymnázium a v školskom roku 1851 - 1852 lýceum zaniklo a zmenilo sa na Evanjelické vyššie gymnázium s počtom 8 tried a v októbri r. 1860 na Štátne evanjelické gymnázium v Levoči. Po vzniku ČSR sa opäť premenovalo na Nemecké štátne reálne gymnázium v Levoči.

Jezuiti na svojom gymnáziu vyučovali do r. 1776. Po ich odchode až do vzniku Vyššieho reálneho kráľovského gymnázia tam vyučovali minoriti a v tom čase tam bol profesorom Maximilián Hel. V r. 1851 - 1861 tam vyučovali už aj svetskí pedagógovia. Učili kollárovskú slovenčinu, potom sa škola pomaďarčila a naďalej sa tam vyučovala slovenčina a nemčina.

V r. 1911 - 1913 pre bývalé katolícke gymnázium postavili novú secesnú budovu. Aj táto škola sa postupne prispôsobovala požiadavkám doby. Po vzniku ČSR gymnázium prešlo pod správu štátu a od r. 1919 - 1939 sa nazývalo Československé štátne reálne gymnázium Dr. Vavra Šrobára. Škola sa ďalej reformovala a menila svoj názov, od r. 1988 bola známa pod názvom Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského.
V priebehu 19. stor. v meste vznikla meštianska škola, židovská škola, vyššia dievčenská škola, učiteľská akadémia, škola pre nevidiacich a učňovské školy.

Tlačiarne a knižnice

K rozvoju školstva a vzdelanos– ti v Levoči prispeli mestské tlačiarne a knižnice. Najznámejšia bola Brewerova tlačiareň. V nej aj iných tlačili učebnice, knihy, časopisy. V meste v 13. – 14. stor. sa spomína knižnica Bratstva 24 spišských farárov. V r. 1679 vznikla minoritná knižnica a rozsiahla knižnica sa vytvorila pri Evanjelickom lýceu v r. 1769.

Na Evanjelickom lýceu pôsobil ako profesor slovenský dejateľ Michal Hlaváček, rodák zo Skalice (1803 - 1885). Podporoval literárnu tvorbu tamojších študentov aj nadšencov slovenského národa. Bol osamotený v tomto prostredí, ale udržiaval písomné kontakty s Jánom Kollárom, Jonášom Záborským, Michalom Godrom, Škultétym a i. Jeho zásluhou bola 26. septembra 1832 založená Slovenská spoločnosť, ktorá podporovala literárnu tvorbu. V r. 1840 v Levoči vydal Almanach Jitřenka, z čoho mal problémy a neprajníkov. A r. 1854 odišiel za rektora a profesora na Prešovské kolégium.

Profesorom na Evanjelickom lýceu v Levoči bol rodák z Jelšavskej Teplice Ján Pavol Tomášek. Na škole pôsobil 17 rokov a v roku 1850 odišiel do Košíc. Publikoval vo viedenských Slovenských novinách a takto skromne prispieval k slovenskej literárnej tvorbe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.