V porovnaní s rokom 2008 došlo totiž k nárastu počtu obetí dopravných nehôd, ale klesol celkový počet najvážnejších dopravných nehôd (to sú také, pri ktorých došlo k totálnemu zničeniu lietadla). Čo hovoria teda čísla? Vlani zahynulo pri nehodách dopravných lietadiel na celom svete 766 ľudí, čo je o 168 viac, než bol počet obetí v roku 2008.
Zvrat priaznivého trendu
Došlo tak, bohužiaľ, k zvratu niekoľko rokov trvajúcej priaznivej tendencie vo vývoji dopravnej nehodovosti. Počet obetí nehôd totiž od roku 2005, keď zahynulo 1 054 ľudí, trvalo klesal až do roku 2008 (598 obetí). Pri vlaňajších leteckých nehodách bolo totálne „odpísaných" 50 dopravných lietadiel, čo predstavuje pokles o približne 20 % v porovnaní s rokom 2008 (63 zošrotovaných lietadiel). Až pri 60 % nehôd s totálnym zničením lietadla však došlo k smrteľným nehodám, čo je najvyšší pomer za ostatných desať rokov.
Najviac pri pristávaní
Zaujímavá je aj štatistika, ktorá udáva, v akej fáze došlo k výskytu takej mimoriadnej udalosti, ktorá napokon viedla k havárii s totálne zničeným lietadlom. Najväčší počet (15) sa udial v pristávacej fáze, nasledovala fáza klesania resp. približovania k letisku (12) a potom stúpavý let (8 zničených lietadiel). Zo spomenutých 766 obetí vlaňajších dopravných nehôd zahynulo 548 pri troch najvážnejších katastrofách.
Zrútenie do Atlantiku
Prvou bolo dodnes záhadné zmiznutie lietadla A330-200 spoločnosti Air France, ktoré sa 1. júna počas letu z Rio de Janeiro do Paríža zrútilo do vôd Atlantiku. Táto katastrofa si vyžiadala 228 ľudských životov. Druhou najvážnejšou vlaňajšou haváriou bola havária lietadla Tu-154M spoločnosti Caspian Airlines, ktoré sa 15. júla zrútilo pri iránskom meste Qazvin, pričom zahynulo 168 ľudí. Ďalších 152 ľudí zahynulo pri páde lietadla A310-300 spoločnosti Yemenia Airways do Indického oceánu. Pri tejto havárii, ktorá sa udiala 30. júna, sa akoby zázrakom zachránilo 14-ročné dievča.
Najbezpečnejšie v Európe
Pokiaľ ide o teritoriálne rozdelenie počtu obetí, najlepšie vyšla z vlaňajšej štatistiky nehodovosti Európa. Na našom kontinente zahynulo vlani pri dopravných nehodách len 9 osôb (nehoda tureckého lietadla B737 v Amsterdame), čo predstavuje len 1,2 % celkového počtu obetí. Odborníci pozitívne hodnotia aj relatívne nízku nehodovosť v euroázijskej oblasti, do ktorej patrí Rusko a celé Spoločenstvo nezávislých štátov. Táto oblasť sa na celkovom počte obetí podieľa len 1,8 %.
Problémový Blízky východ
Negatívnou jednotkou bola vlani oblasť Blízkeho východu s 25,5 % podielom na celkovom počte obetí, nasledovaná Afrikou s 24,5 % podielom. Pri nehodách v týchto dvoch regiónoch zahynula teda vlani polovica všetkých obetí leteckých nehôd. K tomu, aby počet vlaňajších obetí nebol ešte vyšší, však prispel aj povestný kúsok šťastia. Tragicky sa mohla skončiť nehoda lietadla A320 spoločnosti US Airways, ktoré s obomi nepracujúcimi motormi napokon kapitán Ch. Sullenberger posadil do mrazivých vôd rieky Hudson tak majstrovsky, že nikomu sa nič nestalo.
Štatisticky raz za 4 807 rokov
No a tragicky sa mohol skončiť aj pokus atentátnika iniciovať výbušninu na palube lietadla A330 spoločnosti Northwest Airlines, ku ktorému došlo 25. decembra pred pristátím v Detroite. Zaujímavý údaj uviedol nedávno starší viceprezident združenia leteckých spoločností IATA Günther Matschnigg, ktorý povedal, že cestujúci, ktorý každý deň vykoná jeden let, by musel lietať 4 807 rokov na to, aby sa stal obeťou leteckej nehody. Netreba zdôrazňovať, že ide o čisto štatistický údaj – ľudia môžu, žiaľ, zomrieť už pri svojom prvom lete.
Veľa či málo?
Na záver si možno položiť viac či menej rečnícku otázku, či 766 obetí leteckých nehôd je veľa alebo málo. Z absolútneho hľadiska je, samozrejme, veľa aj jedna jediná obeť. Pozrime sa však na leteckú nehodovosť z relatívneho hľadiska. Len na cestách malého Slovenska zahynulo vlani 347 ľudí, čo predstavuje 45 % počtu obetí leteckých nehôd na celom svete. Ale napríklad na nemeckých cestách zahynulo vlani až 4 080 osôb, čo je o niečo viac, než je celkový počet obetí leteckých nehôd od roku 2003 doteraz.
Na cestách 1,2 milióna obetí
Sú však krajiny, kde pri nehodách na cestách zahynie ešte viac ľudí. Počet obetí dopravných nehôd na ruských cestách sa odhaduje na 35 000 za rok, v USA zahynulo v roku pri takýchto nehodách 42 642 osôb. Na rozdiel od presne známeho počtu obetí leteckých dopravných nehôd nikto nedokáže spočítať, koľko ľudí zahynie za rok pri cestných dopravných nešťastiach. Odhady však hovoria, že je to okolo 1,2 milióna ľudí.
Priletel kanadský Challenger 850
Aj keď v zimnom období sa na košickom letisku vyskytuje menej bizjetov (obchodných prúdových lietadiel) než v lete, občas tam nejaké to zaujímavé „lietko" priletí. Minulú nedeľu sa na niekoľko hodín na letisku zastavil bizjet s kanadskou poznávacou značkou C-FWEZ. Ide o lietadlo typu Challenger 850, ktoré je výrobkom kanadskej firmy Bombardier Aerospace. Úplné typové označenie tohto typu je Canadair CL-600-2B19 Challenger 850. Lietadlo bolo odvodené od 50-miestneho dopravného lietadla CRJ200LR. Bizjet Challenger 850, ktorý patrí do superstrednej triedy bizjetov, má rozpätie krídiel 21,21 m, dĺžku 26,77 mm a výšku 6,22 m. Kabína pre cestujúcich má dĺžku 14,76 m, jej najväčšia šírka je 2,49 m a výška 1,85 m. V kabíne je štandardne 14 pohodlných kresiel, ale odberateľ si môže objednať špecifické usporiadanie kabíny pre menej alebo viac cestujúcich (až 19). Maximálna vzletová hmotnosť lietadla je 24 040 kg. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory General Electric CF34-3B1, každý so štartovacím ťahom 38,84 kN. Maximálny dolet so štyrmi cestujúcimi je 5 525 km. Typická cestovná rýchlosť pri dlhých letoch je 787 km/h, maximálna cestovná rýchlosť je 850 km/h. Maximálna cestovná výška je 12 500 metrov. Na vzlet za štandardných podmienok potrebuje lietadlo dráhu dĺžky 1 920 metrov, na pristátie mu stačí 887 metrov. Kabína pre cestujúcich je luxusne vybavená, nechýba v nej satelitný telefón Iridium, tri 15-palcové monitory z tekutých kryštálov, dva prehrávače DVD a jeden prehrávač CD. Challenger 850 sa vyrába v závode firmy Bombardier v kanadskom Montreale, z ktorého „zelené" lietadlo (tak sa v leteckom slangu hovorí lietadlu, ktoré nemá ešte vybavenú kabínu) preletí na letisko firmy Midcoast Aviaton v americkom štáte Illinois, kde sa inštaluje do kabíny „nábytok" a ďalšie zariadenia. Priemerná cena lietadla Challenger je okolo 31,86 milióna dolárov, konkrétna cena závisí od rozsahu špeciálneho vybavenia. Lietadlo Challenger 850, ktoré sa v nedeľu zastavilo na košickom letisku, bolo v septembri 2008 dodané kanadskej firme Chartright Air Inc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
