stiny.
No. Na tom, že účastníci súťaže o nového lídra SDKÚ, Radičová a Mikloš, si vzali ako hlavný bod kampane vytvoriť „alternatívu voči súčasnej koalícii", naozaj nič zlé nie je (záverom si povieme).
Pochybnosti o rozume, resp. o serióznosti ťahu, zakladá to, že rokujú osve, na individuálnu päsť. Deväťdesiatpäť percent obsahu koaličných negociácií, či čo to je, totiž tvorí zásadne a vždy rozdelenie voliteľných miest, na ktorom projekt buď skrachuje, alebo pobeží ďalej.
Všetko ostatné, napr. program, je krmivo pre lesnú zver a slovenských politológov. Je možné, keďže s SDKÚ sa nejaký rok už poznáme, že výsledok primáriek je známy už dnes a hlasovanie 28. februára bude piaty diel scenára, písaného v Destor Investments (a pod.).
Je ale tiež možné, že nie, a v prípade, že nemajú informácie priamo od zdroja (čo predpokladáme), musia v SaS, Most-Híde a OKS, o ktorých je reč, vyrokovať s SDKÚ paralelne dve koalície. Jednu s Radičovou a jednu s Miklošom.
Inak majú figu, keďže nevedia, ktorý vyhrá, a celý konštrukt aj s OKS a Híd-om môže padnúť napr. aj na tom, že Mikloš nedá Sulíkovi Radičovou sľúbenú trojku, ale štvorku. Príklad pritom veľmi zjednodušuje. Hovoríme totiž, zhruba, plus mínus autobus, o 30, povedzme, že naisto voliteľných flekoch, na ktoré bude taký nával, že Avatar dostane záchvat žiarlivosti.
„Maličkí" by teda mali najprv požiadať SDKÚ, aby sa nejako zladili, inak sa nevysomária oni. Teda za predpokladu, že koalícia vyjednaná s jedným z dvoch nemá ovplyvniť výsledok „primárky". To by však riskovali veľmi. Obraz novej reality navodzuje zrkadlo, v ktorom si Dzurinda môže obzrieť, akou prekážkou z rodu
Taxisových bol on sám na ceste k „alternatíve". Čudné je len to, ako menší členovia eventuálnej alternatívy považujú dôveryhodnosť a vonkajší obraz SDKÚ za akosi vyriešené rezignáciou Dzurindu.
Laik by pritom, teda po seriáli s Destorom a spol., a „vydaní záväzného pokynu" generálnym prokurátorom, povedal, že so spôsobilosťou SDKÚ byť partnerom, ktorý nezamaže celú koalíciu, to nikdy horšie nevyzeralo.
Nie je jasné, ako to bude s „alternatívou", ak napr. dva týždne pred voľbami príde Dobroslav Trnka do parlamentu so žiadosťou o zbavenie imunity pol poslaneckého klubu SDKÚ. Odprisahať, že by nemal chuť, a potenciálne aj dôvod, si nemôžu trúfnuť ani Sulík s Bugárom.
Veľmi, veľmi dávno tu bolo napísané, že ak opozícia nechce byť opozíciou po júni 2010, musí sa tváriť ako mocenská alternatíva, a to ani nie preto, aby zásadne ostrihala koaličný potenciál Fica, ale zmenila virtuálnu realitu dominantnej strany a planétiek rotujúcich okolo, keďže to samo osebe zvyšuje gravitáciu Smeru.
Teraz, zrejme už po dvanástej, tí s neistou budúcnosťou avizujú pokus limitovať hrozbu prepadnutých hlasov, avšak v situácii, keď spoluprácou sa vystavujú vlastnej kompromitácii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
