ž publikovaných častí - predstavili len dva francúzske zámky, a to Versailles a Chenonceaux. Dnes k nim pribudne tretí. Ide o zámok Chambord, ktorý svojou nezameniteľnou siluetou patrí medzi najznámejšie zámky na svete.

Kráľ František I.

Zámok Chambord (francúzsky Château de Chambord) je najväčším zo zámkov, ležiacich v údolí rieky Loire. Chambord leží približne 15 kilometrov východne od mesta Blois, v blízkosti riečky Cosson, ktorá je prítokom rieky Loire. Zámok si nechal postaviť francúzsky kráľ František I., ktorý vládol v rokoch 1515 až 1547. Tento kráľ bol podporovateľom ideálov renesancie, ktorej myšlienky i estetické princípy prenikli do Francúzska po francúzskom vpáde do Talianska v roku 1494. Do dejín vošiel František I. ako silný panovník, ktorý pripravil cestu francúzskemu absolutizmu.

Kráľove vášne: poľovanie a architektúra

Zámok Chambord je popri zámku Fontainebleau (aj ten príde na rad v našom seriáli) najnáročnejším stavebným projektom Františka I. Prostredníctvom zámku Chambord chcel mladý kráľ (pri začatí stavby zámku mal len 25 rokov) svetu predviesť svoje dve najväčšie vášne - poľovanie a architektúru. Zámok je postavený v obrovskom poľovnom revíri, ktorý je obkolesený múrom dlhým 32 kilometrov (ide o najdlhší súvislý múr vo Francúzsku). Tento obrovitý zámok však nebol v podstate určený ako kráľovská rezidencia, pretože kráľ mal rezidencie v neďalekých zámkoch Blois a d´Amboise.

Lovecký zámoček

Zámok Chambord mal slúžiť v podstate len ako lovecký zámoček a nepočítalo sa s jeho trvalým obývaním. Pôdorysná dispozícia zámku je pomerne jednoduchá. Centrálnu časť tvorí tzv. donjon (u nás označovaný aj donžon), čo je vlastne veža štvorcového pôdorysu, ktorá slúžila ako posledné útočisko pri obrane hradov. Donjon má na všetkých štyroch rohoch masívne veže. Predná časť donjonu tvorí časť prednej steny samotného zámku, opäť ukončenej na každej strane mohutnou vežou. V zadnej časti zámku vidno základy pre dve ďalšie veže, ktoré však neboli nikdy vybudované.

Nemal plniť obrannú funkciu

Donjon i veže zámku sú však len dekoratívnymi prvkami, pretože nikdy sa nepočítalo s tým, aby zámok plnil obrannú funkciu proti útokom nepriateľov. Nie je presne známe, kto bol autorom plánov na stavbu zámku. Podľa niektorých prameňov to bol Domenico da Cortona, ktorého drevený model zámku sa zachoval dosť dlho. Zo 17. storočia existuje kresba tohto modelu, ktorú nakreslil André Félibien. Niektorí autori sa však domnievajú, že značnú úlohu pri návrhu zámku mal francúzsky renesančný architekt Philibert Delorme.

Da Vinciho dielo?

V roku 1913 prišiel Marcel Reymond s názorom, že pôvodný návrh zámku je dielom geniálneho Leonarda da Vinciho. Na podporu tohto názoru slúži skutočnosť, že posledné roky svojho života strávil Leonardo da Vinci na pozvanie Františka I. v Clos Lucé, neďaleko kráľovho zámku Amboise. S výstavbou zámku sa začalo v roku 1519. Pretože zámok sa staval na močaristej pôde, výstavba postupovala veľmi pomaly. Najprv muselo približne 1 800 robotníkov zatĺcť do pôdy drevené koly dlhé päť metrov, na ktorých sa potom mohlo stavať. Potom murári kládli pätnásť rokov kameň na kameň a stavali múry zámku. Zámok má dĺžku 154 metrov a šírku 117 metrov. V zámku je 440 miestností, 84 schodísk a 365 krbov či ohnísk (a teda aj toľko komínov).

Strecha ako panoráma mesta

Najpozoruhodnejšou a najzvláštnejšou časťou zámku je jeho strešná partia. Na streche nájdeme jedenásť typov veží a vežičiek a tri typy komínov. Na streche sú aj otvorené galérie, prevzaté z talianskeho renesančného štýlu, ktoré však v chladnejšom strednom Francúzsku pôsobia trochu nepatrične. Pri pohľade z diaľky pripomína silueta strechy panorámu mesta s vežami. Keď kráľ František I. schvaľoval výstavbu zámku, chcel vraj, aby strecha pripomínala siluetu Konštantínopola (dnešný Istanbul).

Unikátne dvojité schodisko

Najzaujímavejším prvkom interiéru je pozoruhodné dvojité točité schodisko: tí, čo idú po jednom schodisku nahor, sa nestretnú s tými, ktorí idú po druhom schodisku nadol. Existujú domnienky, že toto schodisko navrhol Leonardo da Vinci, ale tieto domnienky sa zatiaľ nepodarilo ani potvrdiť, ani vyvrátiť. V interiéri je vyše 700 ornamentálnych reliéfov s motívom salamandry, ktorá bola erbovým zvieraťom Františka I. Zámok je síce z architektonického hľadiska nádherný, ale bol postavený tak neprakticky, že sa nedal dobre vykúriť a nebol vhodný na trvalé bývanie.

Donášal sa riad i nábytok

Pretože v okolí zámku nebola žiadna dedina ani žiadne statky, problematické bolo aj zásobovanie zámku potravinami (okrem diviny zastrelenej počas poľovačky). Všetko jedlo si poľovná družina, ktorú tvorilo až 2 000 ľudí, musela doniesť so sebou. Donášal sa aj kuchynský riad i nábytok, ktorý bol kvôli ľahšiemu transportu demontovateľný (možno povedať, že išlo teda o akéhosi predchodcu dnešného sektorového nábytku). V roku 1539 pozval František I. na ešte nie celkom dokončený zámok svojho veľkého rivala, cisára Karola V.

Karol V. bol nadšený

Možno spomenúť historickú súvislosť - František I. utrpel od Karola V. v bitke pri Pavii v roku 1525 veľkú porážku a bol aj jeho väzňom. Františkovi I. sa tak nepodarilo uskutočniť jeho ideu o novej Svätej rímskej ríši pod vedením Francúzska. Habsburgovec Karol V. bol zámkom Chambord okúzlený a vyhlásil, že zámok je stelesním toho, čo dokáže ľudské umenie. Obrovský zámok Chambord bol pre Františka I. skutočne len akousi základňou pre poľovačky v zámockom lese. Historické pramene uvádzajú, že kráľ strávil v zámku dokopy len sedem týždňov. Po Františkovej smrti v roku 1547 bol zámok vyše 80 rokov opustený.

Revolucionári predávali nábytok

Až v roku 1639 daroval kráľ Ľudovít XIII. zámok svojmu bratovi Gastonovi d´Orleans, ktorý na zámku vykonal prvé prestavby a reštauračné práce. Zámok dokončil až Ľudovít XIV., ktorý v ňom usporadúval aj baletné a divadelné predstavenia. V rokoch 1725 až 1733 býval na zámku zosadený poľský kráľ Stanislas Leszczynsko, ktorý bol svokrom Ľudovíta XV. Počas Francúzskej revolúcie nariadila revolučná vláda v roku 1792 predaj nábytku zo zámku, pričom boli odstránené aj stropné panely a dokonca aj podlahy. Počas francúzsko-pruskej vojny (1870 - 1871) slúžil zámok ako poľný lazaret. Neskôr sa zámok dostal do rúk vojvodu z Parmy, ale začiatok prvej svetovej vojny (1914) zmaril plány na reštauráciu zámku.

Len pre prezidentových hostí

V roku 1939, krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny, boli do zámku uložené zbierky z parížskeho múzea Louvre (vrátane slávneho obrazu Mona Lisa). Zámok, ktorý je od roku 1932 vlastníctvom francúzskeho štátu, sa začal renovovať niekoľko rokov po skončení druhej svetovej vojny. Les okolo zámku, ktorý má plochu 52,5 štvorcového kilometra, je opäť poľovným revírom, ale len pre hostí francúzskeho prezidenta. V roku 1981 bol zámok zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.