Pseudomorálka je míľový krok k pandemickej korupcii."
KDH reaguje na Destor, Arcon a spol. tým, že vysvetlenia pokladajú za „nedostatočné" (to je eufemizmus!). A Figeľ odkazuje Dzurindovi, že „pravda oslobodzuje". Takže minimálne červík podozrenia im klove v hlave. Avšak Lipšica (a spol.) už nenapadne otázka, že keby schémy od Švajčiarska cez Londýn do Karibiku znamenali, čo znamenajú, kde asi majú tie miliardy poskrývané. Prečo ich nevidíme? Rozumiete; filozofia konfiškácie „nadrozmerného" (nelegálneho) majetku vychádza z predpokladu, že predmet skúmania, jachtu, vilu, veľké hodinky, máte pod nosom, môžete uchopiť a na základe videného napísať udanie. Čo ale pomôže v boji proti politickej korupcii, keď delikventi, ktorí majú o tri bunky viac ako Mečiar a Slota, svoj nelegálny kontraband z politiky nevyložia do verejnej vitríny? Čo asi tak urobí preukazovanie majetku s podozrením, že predsedníctvo Smeru či prezídium SDKÚ, či ich časť, vlastnia podiely v Crown Plazza či v Interblue? Môžete namietať, že tri bunky nad Mečiara a Slotu nemá každý. No. Nad rámec skutočnosti, že pôvod peňazí na Elektru je i napriek tomu legalizovaný, podstatné je to, že oni chcú meniť ústavu a šiť legislatívu, aká nemá obdoby pod hviezdami, na štyri kauzy. A všetkých občanov, ktorí by mali byť šikanovaní prokuratúrou, čo sama lieta po uši v podozreniach zo zapriahnutia v mocenskom boji.
Lipšic-Ficov patent na štátnu kontrolu majetku je prejavom úchylky vo verejnom živote Slovenska, ktorú môžeme pracovne nazvať hystéria cnosti. Spočíva v tom, že v úplnom protipohybe k úpadku mravov, čo je trend postkresťanskej Európy, politici, elity (či čo to je) a „establishment" okolo sa prebíjajú v dostihoch, že kto je mravnejší. V situácii, keď niet verejného obstarania, ktoré by nebolo predražené (ani jedno jediné!!), keď plagiátori, falošné diplomy, šlendrián, kam sa pozrieš (atď, atď, atď.) sú len príslovečnou špičkou ľadovca (nie himalájskeho!!), sa politická scéna, ktorá je do značnej miery zodpovedná, vymedzuje voči sebe na etike a slušnosti. Táto spoločenská pretvárka a morálny kŕč, ktoré sa desať rokov prizerajú aj dvom vládnym lídrom s vesmírnymi majetkami, už priamo generujú zákon totalitného strihu, aký nemá precedens na svete. Len aby si dokázali, že kto je morálny geroj, kto vyrieši „problém" zbohatlíkov najpriamočiarejšie, hoc by aj mŕtvola slobody zostala ležať po ceste. Cynik aby sa bál už aj povedať, že publiku prekáža na korupcii najmä fakt, že sa na nej nemôže zúčastňovať...
Ak na svete existujú Lekári bez hraníc, tak na Slovensku sú aj experti bez hraníc. Kolorit aféry SDKÚ dotvárajú skvelé názory rôznych elít, že „médiá naleteli na lep Ficovi" (a pod.). Mnohokrát tí istí, ktorí sa idú pohoršením zadáviť pri výrazoch nástenka či emisie, a v súlade s morálnym gýčom vítajú (či ticho mlčia) Lipšic-Ficov zákon, oslepli nad Destorom a Allied Wings. A nie dosť na tom, ešte oni sú tí, ktorí „Ficovu hru" prekukli. Pokrytectvo a pseudomorálka sú míľové kroky ku krajine v pandemickej korupcii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
