Z týchto rodov sa pravdepodobne najviac zaslúžil o rozvoj Levoče Alexej Thurzo. Neboli to iba šľachtici, ale aj iné osobnosti.
Majster Pavol
Podľa historika I. Chalupeckého sa objavil v meste po roku 1500. Predpokladá sa, že sa narodil okolo r. 1460, keď sa na výslnie dostávali Thurzovci. Presne sa nevie, kedy a odkiaľ prišiel do Levoče. Údaj o narodení sa našiel vo vnútri oltára pri jeho reštaurovaní spolu s kresbou nosa a rokom dokončenia oltára sv. Jakuba.
Majster Pavol bol v r. 1506 prijatý za člena levočského spolku „Bratstvo svätého tela" založeného v 15. stor. a jeho členmi boli farári, učitelia, maliari, obchodníci a tiež manželka kráľa Žigmunda. Majster Pavol bol ženatý s dcérou richtára Melchiora Messinslenhora-Polilera Margaretou - Margitou o 20 rokov mladšou. Mali štyri deti - Lukáša, Margitu, Dorotu, o poslednom chýbajú informácie.
Majster Pavol okrem umeleckej práce obchodoval s vínom. Býval na námestí v gotickom dome č. 29, ktorý si svoju podobu zachoval dodnes. Jeho dielo sa okrem Levoče nachádza v B. Bystrici, Prešove, Sabinove, Ľubici, Slovenskej Vsi, Strážkach, Spišskej Novej Vsi, Mlynici, Sp. Vlachoch, Sásovej, Okoličnom a Chyžnom. Žil v období nástupu humanizmu a renesancie, na konci gotiky. I. Chalupecký vyvracia tvrdenie, že bol učňom Víta Stwosza, pretože boli rovesníci.
Kronikár Gašpar Hain
V Levoči pôsobilo niekoľko kronikárov, ktorí zaznamenávali historické udalosti v meste, ktoré sa neskoršie využívali pre lepšie poznávanie histórie Spiša, Levoče a Uhorska. Z množstva kroník je najnámejšia kronika Gašpara Haina, v ktorej sú zaznamenané udalosti rokov 1500 - 1684.
Podľa historických podkladov G. Hain (1632 - 1687) bol veľmi múdry a vzdelaný. Jeho otec ako bohatý kupec, prišiel z Norimbergu a usadil sa v Košiciach. Gašpar Hain vyštudoval univerzitu vo Vittembergu a v r. 1638 prišiel do Levoče, kde sa oženil s dcérou bohatého levočského kupca a richtára Gašpara Cramera a už v roku 1658 - 1664 bol rektorom levočskej školy. Stal sa členom mestskej rady a v rokoch 1682 - 1683 aj richtárom Levoče. Počas reformácie bol horlivým evanjelikom a aj preto počas rekatolizácie prišiel o miesto richtára.
Hain svoju kroniku napísal v latinčine a nemčine. Bola najbohatším opisom dejín Levoče a Uhorska. Pri jej písaní využíval mnohé dostupné zdroje a dokonca aj kroniku svojho otca. Kronika v latinčine vyšla v r. 1910 - 1913 a v maďarskom preklade v Budapešti v r. 1989.
Mnohé podklady o histórii Levoče, osobitne z obdobia reformácie v 16. a 17. storočí z nej využíval aj historik Michal Suchý, ktorý spracoval dejiny Levoče. Gašparovi Hainovi patril v Levoči dom č. 40 na Námestí Majstra Pavla a verejnosti je známy ako Hainov dom. Patrí k najvzácnejším v Levoči a má bohatú históriu. Už v 16. stor. splynuli dva susedné domy a v r. 1529 dom získal spišský prepošt Ján Horváth z Lomnice. Neskoršie prešiel do vlastníctva jeho švagrovi L. Polierovi, ktorý ho dal upraviť. Ako levočský richtár sa pričinil o šírenie reformácie do mesta. V r. 1545 zomrel na mor a G. Hain dom daroval evanjelickej cirkvi. Po úprave v ňom zriadili Levočské lýceum, na ktorom študovali niektorí štúrovci a dnes sa využíva ako múzeum.
Ján Henckel
Ďalšou významnou osobnosťou Levoče bol rodák Ján Henckel. Narodil sa v r. 1481, keď Uhorsko zasiahla vlna renesancie a humanizmu. Po absolvovaní univerzity vo Viedni sa stal v r. 1512 kanonikom vo V. Varadíne, o rok jágerským prepoštom a v r. 1513 levočským farárom vo farskom kostole.
Zaujali ho šíriace sa myšlienky M. Luthera a aj sám pozoroval niektoré nevhodné praktiky vtedajšej katolíckej cirkvi. Stal sa nadšencom humanizmu a so súhlasom mestskej rady pozval za rektora levočskej školy anglického humanistu L. Coxa. S ním a jeho názormi sa nevedeli zmieriť niektorí levočskí konzervatívci. Odišiel Cox a po ňom aj J. Henckel do Košíc. Dlho sa tam nezdržal a stal sa spovedníkom kráľovnej Márie v r. 1525 v Budíne. Práve tam sa mal možnosť stretnúť aj s niektorými vtedajšími významnými osobnosťami a spoznať ich názory, napr. s E. Rotterdamským a najbližším priateľom M. Luthera Melanchtonom. Vtedy ho Erazmus Rotterdamský vyzval, aby vysvetlil svoj postoj ku katolíckej cirkvi. Pestrý bol ďalší život J. Henckla. Prestal byť spovedníkom a vrátil sa do Košíc a niektorí mu vytýkali, že už tam kázal ako protestantskí kňazi. Znova sa stal spovedníkom kráľovnej, ktorá bola s jeho službami spokojná, ale zrejme táto spokojnosť nebola na strane kráľa a cisára Ferdinanda I. Henckel odmietal rôzne ponúkané postavenia a stal sa farárom a potom kanonikom vo Vratislavi, kde v r. 1539 zomrel a tam je aj pochovaný.
Chýbajú hodnoverné údaje o tom, že Henckel bol na strane reformácie a prívržencom evanjelickej cirkvi. Ešte predtým zložil sľub vernosti katolíckej cirkvi, ale viedol spomínané debaty, ktoré mali prispieť k vzájomnému porozumeniu.
Na záver spomeniem ešte jednu osobnosť Levoče, ktorou bol Michal Hlaváček (1803 - 1885), ktorý v rokoch 1832 - 1854 pôsobil v Levoči ako profesor na Levočskom lýceu, kde podporoval slovenských študentov a ich literárnu tvorbu. V Levoči založil Slovenskú spoločnosť a angažoval sa vo vydaní almanachu Jitřenka v r. 1840. Preto odišiel do Prešova, ale po odchode do dôchodku sa vrátil do Levoče.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
