Korzár logo Korzár
Pondelok, 16. júl, 2018 | Meniny má Drahomír
Nájdete nás na webe

Cestné mýto je dedičstvom zo stredoveku

Do nového roku 2010 sme vstúpili s mnohými zmenami aj novinkami nielen v osobnom živote, ale aj v živote krajiny. Jednou z tých noviniek, o ktorej sa od jej uvedenia do života od prvého dňa tohto roku denne píše a hovorí, je diaľničné mýto.

Aby sme boli presní - nie je to úplná novinka, dá sa povedať, že je to dedičstvo zo stredoveku prispôsobené súčasným podmienkam.

Mýto pod Ďumbierom, Mýtnica, Mýtna pri Lučenci, Mýtne Ludany pri Leviciach, ulica Suché Mýto v Bratislave, priezvisko Mýtnik a ďalšie názvy i mená sú pozostatkami po mýte, ktoré u nás vyberali pred stáročiami.

Z trhového mýta vzniklo cestné

Mýto bol poplatok jednak za tovar, ktorý sa prevážal vo vnútrozemí, a jednak za prechod ľudí i zvierat a vyberal sa na určených miestach - mýtniciach - na cestách, mostoch, pri brodoch riek. Mýto sa platilo za prevoz tovaru po rieke na plti, lodi, člne. Výška mýta bola určená buď zákonnou, alebo stoličnou úpravou. U tovarov to bolo zvyčajne jedno alebo dve percentá z hodnoty prevážaného tovaru a u osôb boli presne stanovené sumy. Najstaršie mýtne poplatky u nás pochádzajú z 13. storočia.

Mýto bolo jedným z najstarších tzv. menších regálnych práv (boli to úžitkové práva) patriacich panovníkovi a on tieto menšie regálne opráva mohol udeľovať mestám, šľachte, cirkvi, ktorá nimi disponovala a ktoré boli výnosným zdrojom príjmov. Pôvodne celý príjem z týchto práv patril panovníkovi. V Zákonníku Ladislava I. (1077 - 1095) sa po prvýkrát spomína mýto ako kráľovské regálne právo. Za jeho nástupcu kráľa Kolomana (1095 - 1116) až jedna tretina tohto práva patrila županom vtedajších správnych celkov - komitátov a jedna desatina biskupom. Najstaršie mýto bolo trhové a z neho vzniklo celokrajinské (pre celé Uhorsko), miestne, cestné (nazývalo sa aj suché mýto) alebo prechodové.

Článok pokračuje pod video reklamou

Oslobodenie od mýta

Od mýta mohli byť oslobodení kráľovským privilégiom mešťania slobodných kráľovských miest, čo bolo v roku 1553 aj zákonne potvrdené. Od platenia mýta bola zákonne oslobodená šľachta potvrdením tzv. zlatej buly z roku 1351. Krajinský zákon v 15. storočí oslobodzoval od platenia mýta kňazov, profesorov, učiteľov i študentov. Poddaní boli najviac zaťažení platením mýta a uhorské zákonodarstvo im povoľovalo iba obmedzené oslobodenia. Pozoruhodné sú zo 14., 17. a 18. storočia. Oslobodenie z roku 1351 bolo najstarším pre poddanské obyvateľstvo a z pohľadu dnešného človeka je ukážkou cynizmu v prípade oslobodenia od cestného i prievozníckeho mýta mladuchu a jej svadobný sprievod. V 17. a 18. storočí boli podľa zákona oslobodení od mýtneho poplatku tí poddaní, ktorí viezli akékoľvek produkty, nie však pre seba, ale pre zemepána alebo od neho, ak viezli do mlyna obilie alebo z mlyna v ňom zomletú múku, víno, obilie a rôzne produkty tiež pre zemepána. Mýto neplatili, keď viezli náklad vojenského charakteru, alebo išli poddaní na prikázané krajinské práce.

Kam išli poplatky

Počet mýtnych staníc (mýtnic) bol veľký a hoci mýto v sume zodpovedajúcej 1 - 2 percentám z hodnoty prevážaného tovaru sa nezdalo byť veľké, pre zemepánov to predstavovalo veľký zisk. Každý majiteľ mýta bol povinný z vybranej sumy udržiavať kamenisté aj štrkopieskové cesty, prístupové cesty k brodom a dbať o bezpečnosť mostov. Niektorí z nich zneužívali toto regálne právo zriadením mýtnice a vyberaním poplatkov aj tam, kde neboli mosty ani brody a kde cesty boli od prírody pevné a nevyžadovali žiadnu opravu ani náklady. Takýto koristnícky postoj niektorých majiteľov mýta voči používateľom ciest pretrvával do roku 1723, keď bolo zákonným článkom suché mýto na takýchto miestach zrušené. I napriek tomu niektorí donútili povozníkov zaplatiť mýto s odôvodnením, že majiteľ najlepšie vie, či cesta potrebuje údržbu.

Moderným cestným mýtom sú dnes diaľničné poplatky a ich elektronický výber, o zníženie ktorých sa u nás od januára zvádza boj. Zo 48 mýtnych brán sú dve zdemolované.

Tržné mýto

Mestá sa z mýtnych poplatkov o cesty aj mosty starali a tie slobodné, ale i poddanské mestá, ktoré mali právo týždenného trhu, vyberali aj tzv. tržné mýto. Ak vstup do mesta viedol cez most, zisk bol dvojnásobný, pretože pri každom prechode predávajúceho cez most do mesta, ale aj z mesta sa platilo mostné mýto. Navyše sa platilo aj od miesta predaja tovaru - tzv. stojné. Slobodné kráľovské mestá Košice, Levoča a Bardejov na mýtnych poplatkoch zarobili. Poddanské mestečká sa museli deliť o zisk z mýta so zemepánom. So zrušením poddanstva a zánikom feudálneho vlastníctva pôdy v 19. stor., od ktorého bolo závislé, zaniklo aj vyberanie mýta. Mestá však ďalej vyberali tržné poplatky, čo sa napokon zachovalo dodnes.

V súvislosti s vyberaním mostného mýta spomenieme kuriozitu z mesta Trenčín. Cez rieku Váh viedol most a na brehu bola postavená mýtnica, ktorej mýtnik vyberal poplatky od každého, kto išiel cez most do mesta predávať na trh, aj od obchodníkov, ktorí išli tam aj späť do svojich obchodov predávať, lebo bývali za mostom. Z článku R. Ščepku o tejto mýtnici sa čitateľ dozvie, že fungovala aj za Slovenskej republiky (od r. 1939) v rokoch 2. svetovej vojny. Vtedajší minister Šaňo Mach išiel autom do Trenčína a pred vstupom na most od neho mýtnik žiadal poplatok za prejazd mosta. Argument, že auto je vládne, mýtnik neakceptoval a trval na poplatku. Minister sa čudoval, že niečo také v republike ešte existuje v 20. storočí a mýto dal zrušiť.

Predchodcovia kamiónov

Tovary sa prevážali po vnútorných komunikáciach aj po tranzitných trasách najmä do Poľska, kam sa od nás vyvážalo najviac víno a meď. Od polovice 13. stor. bola doprava napojená na podnikateľskú činnosť mestských kupcov. Pôvodne sa do vozov zapriahali voly, na ťažké tovary dvoj- až štvorzáprah, lebo kone sa využívali v osobnej doprave. Konský povoz si vynútili požiadavky rýchlejšej prepravy tovarov. V diaľkovej i vnútornej preprave kvôli bezpečnosti išli vozy za sebou v karavánach a väčšinou po výšinných hradských cestách. Historik prof. O. R. Halaga v knihe Košice - Balt píše o takejto ceste z doby kráľa Ladislava od Košíc smerom na sever medzi panstvom Sokoľ a Hrabkov. Stredný úsek tejto cesty mal totožnú trasu s cestou, po ktorej chodili z Košíc do Krompách a k Spišskému hradu. Zaujímavé je, že na začiatku 15. stor. považovali túto cestu za veľmi starú. Používanie niektorých ciest v zahraničí kupcami bolo zakázané a naši kupci mali na poľských cestách znížené mýto.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 831
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 624
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 939
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 437
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 108
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 837
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 427
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 930
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 526
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 189

Neprehliadnite tiež

Prešovčanov rozčuľuje systém vybavovania pasov a občianskych preukazov

Na lístočky sa čaká od rána, minú sa štvrťhodinu po otvorení.

Bývalú priateľku prenasledoval, na web zavesil jej nahé fotky

Košičan dostal podmienečný trest, musí sa aj ospravedlniť.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hazard nezastavíte

Hazard treba regulovať, nie zakazovať.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop