Korzár logo Korzár
Sobota, 10. jún, 2023 | Meniny má Margaréta

Cestné mýto je dedičstvom zo stredoveku

Do nového roku 2010 sme vstúpili s mnohými zmenami aj novinkami nielen v osobnom živote, ale aj v živote krajiny. Jednou z tých noviniek, o ktorej sa od jej uvedenia do života od prvého dňa tohto roku denne píše a hovorí, je diaľničné mýto.

Aby sme boli presní - nie je to úplná novinka, dá sa povedať, že je to dedičstvo zo stredoveku prispôsobené súčasným podmienkam.

Mýto pod Ďumbierom, Mýtnica, Mýtna pri Lučenci, Mýtne Ludany pri Leviciach, ulica Suché Mýto v Bratislave, priezvisko Mýtnik a ďalšie názvy i mená sú pozostatkami po mýte, ktoré u nás vyberali pred stáročiami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z trhového mýta vzniklo cestné

Mýto bol poplatok jednak za tovar, ktorý sa prevážal vo vnútrozemí, a jednak za prechod ľudí i zvierat a vyberal sa na určených miestach - mýtniciach - na cestách, mostoch, pri brodoch riek. Mýto sa platilo za prevoz tovaru po rieke na plti, lodi, člne. Výška mýta bola určená buď zákonnou, alebo stoličnou úpravou. U tovarov to bolo zvyčajne jedno alebo dve percentá z hodnoty prevážaného tovaru a u osôb boli presne stanovené sumy. Najstaršie mýtne poplatky u nás pochádzajú z 13. storočia.

Mýto bolo jedným z najstarších tzv. menších regálnych práv (boli to úžitkové práva) patriacich panovníkovi a on tieto menšie regálne opráva mohol udeľovať mestám, šľachte, cirkvi, ktorá nimi disponovala a ktoré boli výnosným zdrojom príjmov. Pôvodne celý príjem z týchto práv patril panovníkovi. V Zákonníku Ladislava I. (1077 - 1095) sa po prvýkrát spomína mýto ako kráľovské regálne právo. Za jeho nástupcu kráľa Kolomana (1095 - 1116) až jedna tretina tohto práva patrila županom vtedajších správnych celkov - komitátov a jedna desatina biskupom. Najstaršie mýto bolo trhové a z neho vzniklo celokrajinské (pre celé Uhorsko), miestne, cestné (nazývalo sa aj suché mýto) alebo prechodové.

SkryťVypnúť reklamu

Oslobodenie od mýta

Od mýta mohli byť oslobodení kráľovským privilégiom mešťania slobodných kráľovských miest, čo bolo v roku 1553 aj zákonne potvrdené. Od platenia mýta bola zákonne oslobodená šľachta potvrdením tzv. zlatej buly z roku 1351. Krajinský zákon v 15. storočí oslobodzoval od platenia mýta kňazov, profesorov, učiteľov i študentov. Poddaní boli najviac zaťažení platením mýta a uhorské zákonodarstvo im povoľovalo iba obmedzené oslobodenia. Pozoruhodné sú zo 14., 17. a 18. storočia. Oslobodenie z roku 1351 bolo najstarším pre poddanské obyvateľstvo a z pohľadu dnešného človeka je ukážkou cynizmu v prípade oslobodenia od cestného i prievozníckeho mýta mladuchu a jej svadobný sprievod. V 17. a 18. storočí boli podľa zákona oslobodení od mýtneho poplatku tí poddaní, ktorí viezli akékoľvek produkty, nie však pre seba, ale pre zemepána alebo od neho, ak viezli do mlyna obilie alebo z mlyna v ňom zomletú múku, víno, obilie a rôzne produkty tiež pre zemepána. Mýto neplatili, keď viezli náklad vojenského charakteru, alebo išli poddaní na prikázané krajinské práce.

SkryťVypnúť reklamu

Kam išli poplatky

Počet mýtnych staníc (mýtnic) bol veľký a hoci mýto v sume zodpovedajúcej 1 - 2 percentám z hodnoty prevážaného tovaru sa nezdalo byť veľké, pre zemepánov to predstavovalo veľký zisk. Každý majiteľ mýta bol povinný z vybranej sumy udržiavať kamenisté aj štrkopieskové cesty, prístupové cesty k brodom a dbať o bezpečnosť mostov. Niektorí z nich zneužívali toto regálne právo zriadením mýtnice a vyberaním poplatkov aj tam, kde neboli mosty ani brody a kde cesty boli od prírody pevné a nevyžadovali žiadnu opravu ani náklady. Takýto koristnícky postoj niektorých majiteľov mýta voči používateľom ciest pretrvával do roku 1723, keď bolo zákonným článkom suché mýto na takýchto miestach zrušené. I napriek tomu niektorí donútili povozníkov zaplatiť mýto s odôvodnením, že majiteľ najlepšie vie, či cesta potrebuje údržbu.

Moderným cestným mýtom sú dnes diaľničné poplatky a ich elektronický výber, o zníženie ktorých sa u nás od januára zvádza boj. Zo 48 mýtnych brán sú dve zdemolované.

SkryťVypnúť reklamu

Tržné mýto

Mestá sa z mýtnych poplatkov o cesty aj mosty starali a tie slobodné, ale i poddanské mestá, ktoré mali právo týždenného trhu, vyberali aj tzv. tržné mýto. Ak vstup do mesta viedol cez most, zisk bol dvojnásobný, pretože pri každom prechode predávajúceho cez most do mesta, ale aj z mesta sa platilo mostné mýto. Navyše sa platilo aj od miesta predaja tovaru - tzv. stojné. Slobodné kráľovské mestá Košice, Levoča a Bardejov na mýtnych poplatkoch zarobili. Poddanské mestečká sa museli deliť o zisk z mýta so zemepánom. So zrušením poddanstva a zánikom feudálneho vlastníctva pôdy v 19. stor., od ktorého bolo závislé, zaniklo aj vyberanie mýta. Mestá však ďalej vyberali tržné poplatky, čo sa napokon zachovalo dodnes.

V súvislosti s vyberaním mostného mýta spomenieme kuriozitu z mesta Trenčín. Cez rieku Váh viedol most a na brehu bola postavená mýtnica, ktorej mýtnik vyberal poplatky od každého, kto išiel cez most do mesta predávať na trh, aj od obchodníkov, ktorí išli tam aj späť do svojich obchodov predávať, lebo bývali za mostom. Z článku R. Ščepku o tejto mýtnici sa čitateľ dozvie, že fungovala aj za Slovenskej republiky (od r. 1939) v rokoch 2. svetovej vojny. Vtedajší minister Šaňo Mach išiel autom do Trenčína a pred vstupom na most od neho mýtnik žiadal poplatok za prejazd mosta. Argument, že auto je vládne, mýtnik neakceptoval a trval na poplatku. Minister sa čudoval, že niečo také v republike ešte existuje v 20. storočí a mýto dal zrušiť.

Predchodcovia kamiónov

Tovary sa prevážali po vnútorných komunikáciach aj po tranzitných trasách najmä do Poľska, kam sa od nás vyvážalo najviac víno a meď. Od polovice 13. stor. bola doprava napojená na podnikateľskú činnosť mestských kupcov. Pôvodne sa do vozov zapriahali voly, na ťažké tovary dvoj- až štvorzáprah, lebo kone sa využívali v osobnej doprave. Konský povoz si vynútili požiadavky rýchlejšej prepravy tovarov. V diaľkovej i vnútornej preprave kvôli bezpečnosti išli vozy za sebou v karavánach a väčšinou po výšinných hradských cestách. Historik prof. O. R. Halaga v knihe Košice - Balt píše o takejto ceste z doby kráľa Ladislava od Košíc smerom na sever medzi panstvom Sokoľ a Hrabkov. Stredný úsek tejto cesty mal totožnú trasu s cestou, po ktorej chodili z Košíc do Krompách a k Spišskému hradu. Zaujímavé je, že na začiatku 15. stor. považovali túto cestu za veľmi starú. Používanie niektorých ciest v zahraničí kupcami bolo zakázané a naši kupci mali na poľských cestách znížené mýto.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  3. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  4. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  5. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Hlavná cena 25.000 eur. Kráľovská súťaž s pivom Krušovice
  8. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody
  1. Blúdia parazity aj vo vašom tele?
  2. Hráči získali päťtisíc eur a stretnú sa s Ronaldom
  3. Ojazdených elektromobilov je v SR 3x viac než pred covidom
  4. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  5. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  6. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  7. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  8. Super zábava, super deň
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 15 906
  2. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 754
  3. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 6 597
  4. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 5 701
  5. Ak si teraz predplatíte mesačník INDEX, získate knihu zadarmo 5 156
  6. Ako znížiť vysoký cholesterol? 4 846
  7. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 4 569
  8. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 4 529

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Kto skutočne vládne Rusku? 1. časť.
  2. Peter Svoreň: Slováci takmer vôbec neinvestujú. Aj to je dôvod nízkeho finančného majetku
  3. Jakub Konečný: Do práce na bicykli? Táto krajina stále nemyslí na ekologickú dopravu
  4. Irena Šimuneková: Tajchy Štiavnických hôr 3.
  5. Rastislav Puchala: Missis Russko
  6. Roman Kebísek: Gauguin s priateľmi vyzdobil maľbami hostinec, v ktorom v r. 1889/90 žili. Je múzeom
  7. Ľudmila Križanovská: Šikanovanie ukrajinského dievčatka. Prečo ma sklamala známa exmoderátorka?
  8. Lukáš Reich: Invázna armáda RF
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 21 153
  2. Martin Sukupčák: Barbari aj na Slovensku 10 336
  3. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 8 875
  4. Vlasta Sedláková: Ako je to s naším štátnym dlhom? Je nižší ako za čias Fica a Pellegriniho. 7 031
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 6 688
  6. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 447
  7. Michal Porubän: Adamovi Blahovi a Lile Blahovej po roku 2030.Aký bol Váš otec Ľuboš Blaha v skutočnosti, keď ste boli ešte deti. 4 921
  8. Rastislav Puchala: Zakázať Bibliu? 4 547
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sucho má vplyv aj na úrodu.

Tento rok prší viac ako vlani.


8. jún
Zničené mesto Buča po ústupe ruských vojakov.

Ak ich nezastavíme, vrátia sa znova.


Visegrad Insight a 1 ďalší 14 h
Erling Haaland a Lautaro Martínez.

V sobotu sa hrá finále Ligy majstrov 2022/2023 medzi Manchestrom City a Interom Miláno.


13 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


4 h

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Kto skutočne vládne Rusku? 1. časť.
  2. Peter Svoreň: Slováci takmer vôbec neinvestujú. Aj to je dôvod nízkeho finančného majetku
  3. Jakub Konečný: Do práce na bicykli? Táto krajina stále nemyslí na ekologickú dopravu
  4. Irena Šimuneková: Tajchy Štiavnických hôr 3.
  5. Rastislav Puchala: Missis Russko
  6. Roman Kebísek: Gauguin s priateľmi vyzdobil maľbami hostinec, v ktorom v r. 1889/90 žili. Je múzeom
  7. Ľudmila Križanovská: Šikanovanie ukrajinského dievčatka. Prečo ma sklamala známa exmoderátorka?
  8. Lukáš Reich: Invázna armáda RF
  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard 21 153
  2. Martin Sukupčák: Barbari aj na Slovensku 10 336
  3. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 8 875
  4. Vlasta Sedláková: Ako je to s naším štátnym dlhom? Je nižší ako za čias Fica a Pellegriniho. 7 031
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 6 688
  6. Ján Šeďo: Západ nejaví záujem o dianie na Slovensku a odchádzajú aj veľkí investori. 5 447
  7. Michal Porubän: Adamovi Blahovi a Lile Blahovej po roku 2030.Aký bol Váš otec Ľuboš Blaha v skutočnosti, keď ste boli ešte deti. 4 921
  8. Rastislav Puchala: Zakázať Bibliu? 4 547
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie Video
SkryťZatvoriť reklamu