ť kauzu do autu.
Presne tak, ako nemal inú možnosť ani pred dvoma rokmi, keď HZDS verejne vyhlásilo, že 7 miliónov v účtovníctve pochádza z igelitky, ktorú prevzal Milan Urbáni v nemenovanom hostinci (či na verejnej toalete) od nemajetného dôchodcu, pričom ďalšie štyri dostali darom od skrachovaného podnikateľa. Napriek tomu, čuduj sa Teodor, Dobroslav Trnka tú inú možnosť, ktorú ani nemal, si zvolil. Vôbec neprejavil, ani jeho širší tím, záujem o to, akých 11 miliónov vedie ako príjem vládna strana, ktorá rozhoduje o štáte a ľuďoch v ňom.
To nič nemení na tom, že vyšetriť SDKÚ je povinnosť, len upozorňuje, že meter pána Trnku nepochádza z Medzinárodného úradu pre miery a váhy vo Francúzsku. Vyhlasovanie vyšetrovania cez tlačovú konferenciu, čoho sa včera dopustil generálny prokurátor, je ďalšou masívnou indíciou tohto typu. To neexistuje nikde, aby nezávislá štátna žaloba, a to ešte prostredníctvom svojej hlavy (!), robila reality šou z vyšetrovaní. A to ešte v nesmierne delikátnej kauze opozičnej strany, čo by v každej slušnej demokracii, bez ohľadu na skutkový stav vecí, okamžite vzbudilo podozrenie z politizácie či zneužívania moci.
Povedzme si celkom jasne: Popri trestnoprávnej má škandál SDKÚ i ohromnú rovinu politickú, ktorej priebeh a vyznenie budú (spolu)rozhodovať o delení moci na ďalšie 4 roky v tomto štáte. Je krajne problematické, ak nie neprípustné, aby v takto delikátnej situácii, keď jedna zo strán v kampani otvorila kauzu za účelom maximalizácie volebného výsledku, robili orgány vyšetrovania z toho mediálnu udalosť. V situácii, keď nič sa nedeje (iná vec by bola začatie trestného stíhania, povedzme), je to ovplyvňovanie verejnosti ako vyšité a jasná nadpráca pre niekoho, kto chce mať kauzu každý deň na tanieri. Šetreniu nič nepomôže publicita, že prokuratúra ho "začala". Pomôže len jednej politickej strane, ktorá sa zdá navyše byť imunizovaná, resp. vyňatá spod záujmu pána Trnku a spol.
Bleskové reakcie prokuratúry na mediálne objednávky premiéra, napr. v kauzách Lipšicovho "šplechu" (ospravedlnil sa, že bol členom koalície, podozrivej z "kupovania poslancov"), Tipos, Transpetrol-Ilčišin, tatranské pozemky (ale nie Čierna voda, v ktorej lieta Smer!!), a nekonanie inde, sú nebezpečným príznakom zatiahnutia tejto mocenskej inštitúcie do politického zápasu. Sme svedkami nového športu, slovenského baseballu: Predseda vlády hrá nahadzovača a generálny prokurátor naháňa loptičky, čo mu nohy stačia.
Trnka raz povedal, že "ak novinári začnú určovať právne kvalifikácie, je to koniec právneho štátu". Je to horibilný nezmysel. Na rozdiel od situácie, keď politickej moci slúži štátna žaloba. Robert Fico kriminalizoval opozíciu (vtedy koalíciu) bezdôvodne už pred desiatimi rokmi. Teraz má argumenty silné, ale ani minimum kreditu, aby z politického zápasu na motívy, že kto viac korumpoval a kradol, vyšiel víťazne. To je podstatné rovnako ako to, aby spravodlivosti nič nestálo v ceste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
