edastú farbu. Išlo evidentne o iný prach, než na aký sme zvyknutí. Odborníci potom zistili, že tento k nám „priputoval" až kdesi z ďalekej Afriky. Mohlo by sa zdať, že takéto vandrovanie prachu je vzácnosťou, ale nie je to tak. Napokon už Charles Darwin si v roku 1832 počas plavby na lodi Beagle všimol v blízkosti Kapverdských ostrovov, že vzduch bol zakalený veľmi jemným prachom, ktorý štípal oči. Išlo o africký prach, ktorého globálne cesty však boli zmapované až oveľa neskoršie. Dnes už vieme, že prachové mračná, vznikajúce nad Saharou, sa dostávajú do karibskej oblasti, prach z oblasti Sahelu putuje „najradšej" do strednej Európy a prach z Číny sa často dostáva až do Severnej Ameriky. Informácie o globálnom putovaní prachu sa v súčasnosti zhromažďujú v Goddardovom vesmírnom stredisku, patriacom pod NASA. Tieto informácie sa vyhodnocujú v rámci projektu, ktorého cieľom je zmapovanie pohybu prachov a aerosólov nad našou zemeguľou. Odhaduje sa, že každý rok sa atmosférou premiestnia asi dve miliardy ton prachu. Zaujímavosťou je, že prakticky celá horná vrstva pôdy v Karibiku pochádza v podstate z Afriky. Prach obsahuje živiny, minerály, živočíšne i rastlinné zvyšky. Prach, padajúci s dažďovou vodou, je významným zdrojom výživy pre niektoré druhy bromélií v amazonskom pralese. Prach z Ázie má zase veľký význam pre prírodu na Havajských ostrovoch. V niektorých oblastiach oceánu závisí stav rýb od toho, ako silno priviaty prach „pohnojí" lokálny planktón. Prach však nemá len pozitívny účinok. Podľa niektorých vedcov mohol byť priviaty prach jednou z hlavných príčin odumretia mnohých koraových útesov. Na povrchu týchto útesov sa usadil čierny povlak, tvorený agresívnymi mikróbmi, po ktorých ostala len holá kostra útesu. V roku 1966 bola ako pôvodca tohto odumierania útesov identifikovaná pôvodne suchozemská pleseň Aspergillus sydowii. Do karibskej oblasti sa táto pleseň dostala spolu s ďalšími desiatkami mikroorganizmov v prachovom oblaku. V súčasnosti je koncentrácia prachu v zemskej atmosfére približne trojnásobne vyššia, než bola v 60. rokoch minulého storočia. Jednou z príčin rastúcej koncentrácie je zrýchľujúci sa postup púšte, takže do vzduchu sa dostáva stále viac a viac prachových častíc. Prach z rôznych oblastí má rôzne zloženie. Napríklad prach z Afriky obsahuje až šesť percent železa, ktoré spôsobuje premnoženie niektorých rias. Prachové oblaky z Ázie, ktoré cez Tichý oceán putujú nad americký kontinent, zase obsahujú pomerne vysokú koncentráciu takých nebezpečných prvkov, akými sú arzén a ortuť. Všetko nasvedčuje tomu, že prach je oveľa významnejším globálnym faktorom, než sa doteraz predpokladalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
