Je teda prirodzené, že im ukážeme smer, ktorým pôjdu.
Rozmeňme túto životnú múdrosť na drobné: nielenže ukážeme smer, ale aj upozorníme, že cesta nie je všade prvotriedna, že treba po nej chodiť aj pešo, preskakovať výmole a mláky, a ako sa to dá najlepšie. Pravdaže, s našou pomocou.
Každé dieťa je osobnosť
Mali by sme si uvedomiť, že každé dieťa je osobnosť, individualita, bez ohľadu na to, či je v predškolskom, školskom veku alebo študuje na vysokej škole. Každé potrebuje pomoc, povzbudenie, našu prítomnosť. Doprajme ju dieťaťu v každej fáze rozvoja jeho osobnosti. Neplatí to iba na začiatku jeho vstupu do školy, keď našu pomoc potrebuje každé dieťa, aj to, ktoré vynikalo v prípravke materskej školy a nemá problémy s adaptáciou na nové prostredie. Je to vstup do novej životnej etapy, keď potrebuje pomoc prvák, rovnako aj piatak či siedmak, ktorým začína lomcovať puberta.
Dieťa v základnej škole je ovplyvniteľné - pozitívne i negatívne. Prečo by sme teda nevyužili jeho ovplyvniteľnosť, a tým zabránili pôsobeniu okolností i okolia, ktoré by mohli vplývať na jeho nezdravý vývoj?
Prejavme dôveru
Kto má doma stredoškoláka, dobre vie, čo pre neho znamená prechod na tento typ školy zo základnej. Jednak vstupuje do ďalšej životnej fázy - podobne, ako to bolo po vstupe do prvého alebo piateho ročníka - a jednak sa dostáva do spoločnosti iných adolescentov, ktorí dokážu byť voči sebe krutí, aj keď sa tak snažia správať nasilu, lebo sa to v štádiu dospievania "nosí". Pri tejto zmene nie je výnimkou zhoršený prospech, väčšinou súvisiaci s adaptáciou na nové prostredie a podmienky. Vtedy je dôležité nášho adolescenta povzbudiť, pozitívne ho motivovať, prejaviť mu dôveru a ubezpečiť ho, že všetko zvládne. Neurčujme mu čas, nelimitujme ho. Časový limit v tomto prípade nie je motivujúci, ale stresujúci. Nie sme predsa šéfmi na pracovisku, ktorí určujú termíny plnenia úloh a žiadajú ich presné dodržanie. V rodine, kde sú šéfmi rodičia, platia iné pravidlá a musia sa dodržiavať. Poriadok, disciplína, rešpekt musia byť, nie však vzťah nadriadený - podriadený a mimoškolských aktivít iba toľko, koľko zvládne bez mimoriadneho úsilia a realizuje sa v nich s radosťou.
Má dieťa realizovať naše sny?
Ak sme si uvedomili, že nemáme dieťa po neúspešných výsledkoch limitovať, dokedy by mala nastať náprava, nemali by sme mu nalinkovať ani jeho budúcnosť. Nejeden rodič s tým najlepším úmyslom núti dieťa vybrať si také povolanie, v ktorom sa sám nerealizoval a nie sú výnimkou ani takí, ktorí si od narodenia dieťaťa vsugerovali, aké bude mať vzdelanie a povolanie. Sklamania bývajú potom tou najkrutejšou odmenou.
Je dobré zapojiť svojho potomka do rôznych aktivít, ktoré by pravidelne vykonával a ako rodičia by sme mali intuitívne vytušiť, k čomu približne inklinuje a čo by ho zaujalo. Mali by sme si však zároveň uvedomiť, že záujem o nejaký šport alebo hudobný nástroj ešte neznamená, že z našich ratolestí budú géniovia. S rozumom v hrsti by sme mali vypisovať aj prihlášku na strednú školu a uvedomiť si indické príslovie o deťoch ako o hosťoch, ktorí sa pýtajú na cestu
Nielen povinnosti
Kto by nechcel mať múdre a úspešné dieťa? Nie však za cenu nanútenia do vecí, na ktoré nemá psychické alebo fyzické predpoklady. Ťažko bude z krásnej dievčiny, ale bez hudobného sluchu, speváčka a z chudučkého matematického "maniaka" futbalový zázrak po krk v peniazoch. Zbytočné je trestať deti za to, že nie sú jednotkári, odopierať im pobyt vonku, hry s kamarátmi, kým nebudú mať ani jednu trojku. Aktívny oddych, hry s rovesníkmi, to by rodičia mali svojim deťom dopriať. Život dieťaťa nepozostáva iba z povinností, ale má aj viacero podôb, ktoré by mal náš potomok poznať a čerpať z nich energiu. Nielen povinnosti sú na ceste, na ktorú sa pýta. Pripomeňme si znovu to príslovie a nezabúdajme stáť pri našich deťoch a sprevádzať ich na nej, povzbudzovať, dať im pocit istoty, aby sa nevzdávali, aj keď sa na nej potknú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
