Korzár logo Korzár
Piatok, 22. jún, 2018 | Meniny má Paulína
Nájdete nás na webe

Anton Hykisch: Minulý režim nás zabrzdil

Na svojom konte má vyše dve desiatky knižných titulov, medzi nimi historický román, sci-fi i literatúru faktu. Zabŕdol do vysokej politiky, bol riaditeľom vydavateľstva a nevyhol sa mu ani výskum. Anton Hykisch.

Anton Hykisch má neustálu potrebu rásť a vzdelávať sa.(Zdroj: Veronika Janušková)

Na svojom konte má vyše dve desiatky knižných titulov, medzi ktorými nájdeme historický román, sci-fi i literatúru faktu. Keď totiž dlho píše o dejinách, zatúži vytvoriť román o atómovej elektrárni. Zabŕdol do vysokej politiky, bol riaditeľom vydavateľstva a nevyhol sa mu ani výskum. Anton Hykisch zastáva názor, že aj pre spisovateľa je dôležité nestrácať hlavu a nelietať neustále v oblakoch.

V Košiciach ste sa spolu s hojným počtom ďalších spisovateľov stretli s mladými čitateľmi. Čo považujete na takýchto stretnutiach za najpríjemnejšie?

- Jednoznačne kontakt s čitateľmi a spätnú väzbu, ktorú vďaka nim máme. Zaujímajú nás ich názory na literatúru, či vôbec v tomto zložitom čase čítajú... Človek spozná množstvo príjemných ľudí, pretože tí, ktorí majú radi knihy, sú zväčša rozumnejší a kultivovanejší, než ostatní.

Má podľa vás dnešná mladá generácia dostatočný záujem o písané slovo?

- Číta sa menej, ale myslím, že mladí sú v rovnakej miere hladní po vážnejšom posolstve, ako to bolo v minulosti. A napokon prídu na to, že všetko na internete nenájdu a virtuálne kontakty sú neosobné. Komunikovať je potrebné priamo tvárou v tvár a o zmysle života sa občas musíme poradiť s knihami. Sú totiž svedectvom čias minulých a o mnohom nás môžu poučiť.

Vyštudovali ste Vysokú školu ekonomickú, potom ste pracovali vo výskumnom ústave, neskôr na Železničnom staviteľstve... Prečo ste mali na začiatku svojej životnej cesty záujem o takéto pragmatické veci, keď máte umeleckú dušu?

- Chcel som totiž študovať novinárčinu, no to sa v stalinských časoch dalo len v Prahe na Vysokej škole politických a hospodárskych vied. Nebol som ani straník, rodičia mali zlé kádrové posudky, takže som z núdze študoval ekonómiu v Bratislave. Vôbec to však neľutujem. Ekonomika vám odhalí, čo je v pozadí. Objavíte veci, ktoré by ste inak, keď vnímate svet čisto emotívne, nepochopili. Bolo mi to teda jednoznačne na osoh a pomohlo to aj mojej tvorbe. Človek sa naučí pozerať na život reálnejšie, nie z oblakov, a to je veľmi dôležité. Nestrácať hlavu a nehodnotiť všetko len emocionálne.

V roku 1962 ste sa už však stali literárnym redaktorom. Čo spôsobilo tento prechod k umeniu?

- V tom čase som bol mladý autor, mal som veľké úspechy a moje knihy sa dobre čítali a predávali. Takže som bol rád, že sa môžem zaoberať literatúrou. Neskôr som sa stal aj vedúcim redakcie literatúry faktu, čo ma vždy veľmi zaujímalo. Nemám totiž nejaký extra vzťah k poézii, skôr k publicistike. V tom období bolo veľa nespravodlivosti a cez publicistiku sa dali kritizovať pomery a pomáhať, a to ma veľmi tešilo.

Boli ste aj riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. Čo bolo na tomto vašom životnom období najkrajšie?

- Úžasné bolo to, že som sa stal riaditeľom tesne po novembri 1989, takže som začal pracovať v slobodných podmienkach. Mal som obrovskú radosť, že som mohol vôbec prvýkrát vydať určité knižné tituly, ktoré boli predtým zakázané, ako napríklad obrázkovú Bibliu pre deti.

Ste rád prvý? Vo vašom živote sa totiž jednotka vyskytuje pomerne často. Boli ste napríklad aj prvým slovenským veľvyslancom v Kanade... Máte rád výzvy a prelomové príležitosti?

- Áno. Som skrátka dobrodružná povaha a rád cestujem po svete. Nikdy som sa preto ani nedopracoval k vlastnému domu, pretože čo sa dalo, to som precestoval. Funkciu veľvyslanca som prijal ako výzvu. Ako niečo dobrodružné. Predtým som bol dva roky vo vnútornej politike ako poslanec a keď prišla ponuka ísť do sveta, tak som ju prijal. Bola to pre mňa možnosť, ako naozaj pomôcť samostatnému Slovensku. Vtedy totiž neexistovali kariérni diplomati, školili preto nás spisovateľov, novinárov a prekladateľov, aby sme vstúpili dočasne do diplomacie a pomohli krajine. Som rád, že som bol pri tom.

Vaša tvorba je širokospektrálna. Vyskytuje sa v nej detektívka, aj literatúra faktu, historické romány, aj vedecko-fantastické veci... Bežný spisovateľ predsa len väčšinou nemá až takýto široký záber. Ako to, že teda u vás nájdeme z každého rožku trošku?

- Som mimoriadne zvedavý človek. Keď ma niečo zaujme, tak po tom začnem pátrať a vŕtať sa v tom, až kým to dokonale nespoznám. Keď som písal historický román o Márii Terézii a zaoberal sa celé roky 18. storočím, začalo mi to prirodzene liezť na nervy. Túžil som preto uniknúť do celkom novej oblasti. Rozmanitosť kníh majú teda na svedomí moje úniky pre zábavu. Keď dlho píšem o dejinách, zrazu dostanem chuť napísať román o stavbe jadrovej elektrárne. Zvedavosť ma zachraňuje pred nudou a depresiami.

Vo vašom portfóliu nájdeme aj tvorbu pre deti... Viete sa poľahky prepnúť na myslenie malého čitateľa?

- Pre deti som však toho napísal len málo. Vadí mi na mne to, že som možno až priveľmi racionálny a málo hravý. Lepšie sa mi píše pre dospelých, k deťom je totiž dosť ťažké priblížiť sa. Mám potrebu neustále rásť a vzdelávať sa, a to sa podľa mňa pri tvorbe detskej literatúry nedá. Už teda pre deti netvorím.

V období socializmu ste patrili k tým, ktorí kritizovali vtedajšie spoločenské pomery. Boli ste preto aj vylúčený zo Zväzu spisovateľov a novinárov, či z rozhlasu a privodili si zdravotné problémy... Nikdy ste neľutovali to, že keby ste išli cestou, ktorou kráčala väčšina, mohli ste mať pokoj a pokojný život?

- Človek samozrejme zvažuje, či urobil dobre. Nikdy som nebol členom vládnucej strany, pretože mi to jednoducho nepripadalo múdre a nezhodovalo sa to s mojím presvedčením. Priznávam však, že ma to celé dosť mrzelo, lebo ma to zastihlo v najkrajších rokoch. Okolo veku 35 - 40 je človek v najlepšom švungu a keď vám vtedy prerušia kariéru... Pre našu generáciu prišla sloboda príliš neskoro, vlastne už takmer pred dôchodkom. Mohli sme toho dokázať oveľa viac. V tom je hlavná vina minulého režimu, že nás zabrzdil.

Svetlo sveta uzrel váš nový román. Prezraďte nám o ňom čosi viac...

- Dostal názov Rozkoše dávnych čias. Vo výsekoch hovorí o celej mojej generácii. Narodil som sa ešte v predvojnovej republike, zažil som ako dieťa Slovenský štát, potom Povstanie, prevrat a komunistov... Vtesnať to do jedného románu by bolo nemožné, tak som volil metódu výsekov a preskakovaní, skrátka metódu filmových strihov. Snažil som sa ukázať aj mladým ľuďom, čo sme zažili a za akých podmienok sme žili... Je to kniha o tom, ako veľmi politika pôsobí na ľudí, ako nám môže zmeniť životy a spôsobiť hoci aj tragédie. A som sklamaný a smutný, že sa ľudia nesprávajú tak, ako sme si mysleli, že sa budú v časoch slobody správať.

Nakoľko je knižka autobiografická?

- Do značnej miery, ale na druhej strane je to aj fikcia, ktorá vychádza z pravdivých historických postáv a udalostí. Urobil som aj menší pokus a popretkával text s úryvkami z dobovej tlače.

Ako to vyzerá v domácnosti spisovateľa? Potkýnate sa doma o haldy kníh?

- Keď chce byť spisovateľ dobrý, musí veľmi veľa čítať. Tým vlastne zisťuje, čo robí konkurencia. Preto, že som vyštudoval ekonómiu a nie filozofiu, alebo literatúru, som pociťoval nedostatky vzdelania a začal som čítať svetovú klasiku ako Dostojevského, Tolstoja či Balzaca... Mám rád Hemingwaya i Faulknera či Grahama Greena a veľa čítam literatúru faktu. Knihy už však nekupujem, pretože ich nemám kam klásť. Máme chalupu v Banskej Štiavnici, kam ich vždy vozíme. Doma totiž máme kopy po skriniach i pod posteľou. Knihy nás skrátka doma utláčajú...

Profil
  • Anton Hykisch publikuje aj pod pseudonymami A. Horník, Ahy, Peter Arnošt.
  • Narodil sa v roku 1932 v Banskej Štiavnici.
  • Je slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež.
  • V rokoch 1951 - 1956 študoval na Vysokej škole ekonomickej.
  • Pracoval vo výskumnom ústave, na Železničnom staviteľstve, v Záhradníctve a rekreačných službách mesta Bratislavy, neskôr ako literárny redaktor v Československom rozhlase, v Ústrednej knižnici SAV, či v Diele.
  • Od roku 1987 bol redaktorom a neskôr i riaditeľom vydavateľstva Mladé letá, v rokoch 1990 - 1992 bol poslancom a v rokoch 1993 - 1997 veľvyslancom v Kanade.
  • Prvé diela začal publikovať v roku 1954. V tvorbe sa venuje vykresleniu medziľudských vzťahov, ich ideálov i súčasného reálneho života, píše tiež o problémoch lásky a o existenčných problémoch mladých ľudí, rieši otázky osamelosti, priateľstva a charakteru. Vyšli mu vyše dve desiatky kníh.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 24 911
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 18 243
  3. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 955
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 973
  5. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 7 911
  6. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 7 360
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 454
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 4 261
  9. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 3 838
  10. Kreditná karta – áno alebo nie 3 380

Neprehliadnite tiež

Spor Lenártovej s Trnkom skončil na prokuratúre

O voľbách ešte ústavný súd nerozhodol.

Čitatelia Korzára raňajkovali so známymi hviezdami

Súťaž, ktorú sme pre vás v týchto dňoch pripravili, zožala mimoriadny úspech.

Poznáme obsadenie súťaží VsFZ pre sezónu 2018/19

Termín na podávanie prihlášok vypršal o polnoci zo stredy na štvrtok.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štyri mesiace po Kuciakovej vražde verejnosť pozná len čas úmrtia

Politici po vražde novinára odmietali odstúpiť, polícia čelila kritike za postup pri vyšetrovaní.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner skončil. Aj keby ho pustili na slobodu

Čo znamená zadržanie Kočnera a Ruska.

Stĺpček Jakuba Fila

Treba to stále pripomínať, moc pochádza od občanov

Verejnosť si zrejme až časom uvedomí, že za posledné mesiace dosiahla veľmi veľa.

ŠPORT

Argentína podľahla Chorvátsku a hrozí jej koniec na šampionáte

Brankár Caballero spravil fatálnu chybu.


Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop