aň. Presvedčila ma však a svoje zohralo najmä 3D spracovanie filmovej novinky, ktorá láme rekordy návštevnosti.
Verte-neverte, neoľutoval som. Je však otázne, nakoľko je to Cameronova zásluha.
Hneď ako som vyšiel zo sály po 166 minútach, vykríkol som celkom spontánne: "Ten chuj by asi ozelenel, keby natočil niečo kratšie ako dve a pol hodiny! Bože, to ho nikto z producentov nevie chytiť pod krk? Alebo by sa mu mohli vyhrážať vysadením na ľadovú kryhu a globálnym oteplením, aby sa zmestil aspoň raz pod sto minút!"
Cameron má dar boží točiť tie najbanálnejšie príbehy, plné somarín a ešte ich aj naťahovať. Keďže sme boli v budúcnosti, musel sa zaobísť bez duchaplností, ktorými zahltil Titanic, napríklad: "John si myslí, že je to nanic autor, ale já v těch obrazech vidím sílu. Je to ňáký Picasso..."
Ocitneme sa na cudzej planéte, kde je len jedna pozemská základňa. A na nej miestodržiteľ alebo čosi také, plus plukovník s najmodernejšou vojenskou technikou (veď dobývame vesmír, takže stále strieľame obyčajnými nábojmi a maximálne nám pomôžu vrtuľníky a plameňomety), ktorej prekvapivo sekundujú pohyblivé opancierované ozruty ľudských tvarov a nadľudských rozmerov ovládané vnútri sediacimi vojakmi (toto už sa nedá ani nazvať hanlivými slovami, ak len nechceme uraziť hanlivé slová ako k...izmus a podobne). K tomu výskumný tím, ktorý sa už pokúsil integrovať medzi domorodcov. Aká je tam hierarchia, sa len domnievame, ale keďže plukovník nie je od začiatku ani náhodou sympatický, je jasné, že v závere bude rozhodovať on, keby sa výskumníci rovno premenili na jadrovú ponorku, čo neurobia, lebo sú mieromilovní.
Navajovia alebo tak nejako (škoda, že nie rovno Apači), teda domorodci, keď už je o nich reč, sú dvakrát takí vysokí ako my, oveľa, oveľa štíhlejší (to je jediný rozumný odkaz filmu, aby sme menej žrali a viac sa hýbali) a žijú, na rozdiel od nás, dokonale spätí s prírodou.
No a my, teda nie my, ale všivaví kapitalisti zistili, že na planéte je akási hornina, za ktorú by Rockefelerov prapravnuk aj život dal. A kde je tej horniny najviac, ale najviac? No pod stromom, kde žijú Navajovia. Nie, fakt ich treba presťahovať? A keď nebudú chcieť? "Postaráme sa o to silou," povie plukovník s rozhodným výrazom v tvári a diváci už držia palce Navajom.
Ako však poraziť na budúcnosť síce biednu, ale na našu predstavivosť dostatočne opancierovanú techniku obyčajnými lukmi a oštepmi? Pomôže Avatar, pozemský vojak prevtelený do domorodého tela (však sme v budúcnosti), ktorý má sprvoti za úlohu presvedčiť Navajov, aby sa pratali z lesa, presnejšie zo stromu, ktorý je, no nech preženiem, do výšky a do priestoru dvakrát taký ako New York rozlohou. Lenže tento vojak po zranení na vozíku, ale stále s ohňom v srdci, v cudzom tele zrazu behá, skáče a ešte sa stihne aj zamilovať. Nečudo teda, že Avatar zabudne na sľub plukovníkovi a na konci filmu bojuje za nové farby s krásnou Avataricou po boku, ktorú sa pokúsil už aj opeliť. Ako a čím, to sme sa napriek mimoriadne sporému odeniu, žiaľ, nedozvedeli.
No, nebudem vás napínať, čo sú všetky TNT sveta proti oštepom a šípom, ale najmä matke prírode, lebo keď sa tá naserie, ani pancier a granáty vám nepomôžu. Porazení vojaci sa vracajú na planétu Zem a zostávajú iba tí, ktorí chceli domorodcom od začiatku pomôcť.
Prečo sa už vojaci nevrátia, sa nedozvieme.
Teda, ak nebude druhá časť.
Takže sa dozvieme.
Boh ochraňuj kinosály pred ďalším Cameronom.
P.S. Film je úžasný technickým spracovaním. Pozerať sa na príbeh v troch dimenziách, kde sa miešajú reálne postavy s kreslenými vo vymyslenom svete a ani na sekundu nemať pocit, že niečo nesedí, je dych vyrážajúce. Ale ten príbeh tiež...
Vysvetlenie obsahu: Milí čitatelia, toto si dovolí napísať človek, ktorý je na pomyselnej osi zisku z tvorby na presne opačnom konci ako James Cameron. Autor, ktorý predal pár kusov svojej knihy, si dovolí kritizovať režiséra, ktorý láme svoje vlastné rekordy v tržbách z kinosál po celom svete... Toto je demokracia? Toto sme chceli?"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
