Všetkých v čakárni to ohromilo.
"Ale Pavol sa nevzdal. Prerátal si, že to bude stáť čosi vyše 115-tisíc eur. A po pätnástom pive sa rozhodol. Ak bude mať počítač v najbližšom ťahu pravdu, predá dom a vsadí všetky peniaze."
"Blázon," zašepkala žena v sivom, kým nervózny mužik už ani nedýchal.
"Ako to mohol stihnúť?" spýtal som sa podozrievavo.
"Ak predávate, čo máte, kvôli chlastu, vždy sa nájde niekto s ponukou dávno pred vaším rozhodnutím. Najlepšie kúpy sa robia v krčmách pri stoloch smädných zúfalcov..."
"Ako to dopadlo?" vyhŕkla pani v modrom a hnevlivo na mňa zazrela.
"Nebudem vás napínať, vyšlo to. Ak by si vsadili za vyše stodesaťtisíc, mohli vyhrať takmer tri milióny. Bol to pekný jackpot, ale pre jeho nerozhodnosť odolal."
"A prečo si nevsadil znovu?" dychtivo sa spýtal nervózny mužik.
"Samozrejme, že si vsadil. Ale počítač im, pochopiteľne, vytipoval nové čísla, o jedno možné viac, čo znamenalo zvýšenie níkladov o ďalších vyše 30-tisíc eur. Okamžite predal dom za sumu, ktorú mu kupec núkal, teda išiel s cenou pod trhový priemer. Mal však pred očami úžasný jackpot, vyliečenú manželku a šťastné deti, ktoré boli vtedy z otca, ktovie prečo, stále viac a viac nervózne."
"Nenapínajte nás už, stihol to?" spýtala sa vzrušene pani v červenom.
"Stihol. Bože, to už je toľko hodín? Prepáčte, ale musím utekať na vlak."
Chcel vstať, ale sedem párov očí ho priklincovalo na stoličku.
"Ak nám nepoviete, ako to dopadlo, umrieme od zvedavosti," kričali ženušky jedna cez druhú.
Rozprávač sa zamyslel a povedal. "Matematika nepustí. Pochopiteľne, že vyhral. Prepáčte, ale už musím ísť."
"A čo jeho žena? A deti?" prekrikovali sa ženušky, kým rozprávač kráčal k vlaku.
"Hlavná vec, že to dobre dopadlo," vydýchla si pani v modrom.
"Len či pomohli aj jeho žene," uvažovala pani v ružovom.
"Určite, keď máte veľa peňazí, kúpite si aj zdravie," zvýšil hlas nervózny mužik.
Vyšiel som z čakárne a rozmýšľal nad príbehom. Zrazu sa mi rozjasnilo. Rozbehol som sa k vlaku, vyhľadal rozprávača a vravím mu zadýchane:
"Pane, ale má to jeden háčik."
"Aký?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Totiž, ja nie som matematik, ale pravdepodobnosť jedného javu je nezávislá na javoch iných, to znamená že teoreticky by sa pokojne mohlo stať, že vyžrebujú úplne rovnaké čísla ako minulý týždeň. Samozrejme, že sa to nestáva..."
"Kam tým mierite?" neprestával sa usmievať.
"Chcem len povedať, že žiadny počítač vám nevie vypočítať výhru. Žiadny. A teda že vôbec nie je isté, žeby mal vyhrať prvú cenu."
"Máte pravdu."
"Ale vy ste tvrdili, že uhádol čísla, keď tikety nepodali a..."
"Bola to neuveriteľná náhoda. Pre neho mala fatálne dôsledky."
"Veď ste povedali, že vyhral!"
"Nepovedal som, že vyhral prvú cenu. Vyšli mu dve tretie a množstvo štvrtých a piatych cien. Dokopy asi tritisíc eur. Akurát tak na pivo a poldeci a priemernú dovolenku. Nepočúval ma, hoci som mu stokrát povedal, že to bola len náhoda..."
Vyrazil mi dych.
"Ale v čakárni ste..."
"Nechcel som tie ženušky sklamať, tak veľmi túžili po zázraku.
"Preboha a kde teraz bude bývať?" zašepkal som.
Zamračil sa.
"Už bývanie nepotrebuje. Prepáčte, ale chcem byť sám," rozlúčil sa rozprávač rezolútne a ja som si až vtedy všimol, že jeho oblek je tmavý.
A spätne som si uvedomil, že jeho úsmev bol silený.
Ešteže sa ženušky v čakárni usmievali a mali o čom hovoriť. A čo sa dialo v duši nervózneho mužika, na to sa neodvážim ani pomyslieť...
Autor: Peter B. Doktor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
