Je to jedna z najvýznamnejších budhistických svätýň

Jedným z problémov, s ktorým sa stretávam pri svojej snahe predstaviť aj pamiatky z „exotických" (najmä ázijských) krajín, je prepis geografických názvov i samotných označení jednotlivých stavieb či pamiatok. Niekedy sa s tým skutočne potrápim (aj keď na honorári sa to neprejaví...). Bolo to tak aj pri príprave tejto časti seriálu, v ktorom predstavujeme pamiatku ležiacu v krajine, o ktorej som v škole učil ako o Burme. Neskôr sa z tejto krajiny „stala" Barma", no a dnes je vo svete známa najmä pod anglickým názvom Myanmar. V tejto krajine leží stupa Shwe-Dagon, známa aj ako Zlatá pagoda.

Myanmar, Myanma, Mjanmarsko

Vrátim sa však ešte k názvu krajiny, ktorá je svojou rozlohou najväčšia v juhovýchodnej Ázii, v regióne, ktorý je známy aj pod historickým názvom Indočína. Názov krajiny v barmskom jazyku je Pyijtchaunsu Myanma nainngamto, my túto krajinu skrátene nazývame Mjanmarsko, pričom jej úplný názov je Mjanmarský zväz. No a pre zaujímavosť možno uviesť, že v češtine sa táto zem volá Myanma. Kedysi som sa učil, že hlavným mestom Burmy (teda Mjanmarska) je Rangún, neskôr označovaný ako Rangoon. Podľa slovenského atlasu sveta, vydaného v roku 2001, je terajší slovenský prepis názvu tohto mesta Yangôn.

Nové hlavné mesto

Koniec exkurzie do geografie? Ešte nie. Keďže si všetko zvyknem ikskrát overovať, zisťoval som si aj najčerstvejšie reálie o Mjanmarsku. No a vysvitlo, že veru Yangôn už nie je hlavným mestom Mjanmarska. V novembri 2005 sa totiž administratívne sídlo krajiny presťahovalo so úplne nového mestečka, ktoré v marci 2006 dostalo oficiálny názov Naypyidaw, ktoré sa v našej transkripcii uvádza aj ako Nepjito. Poďme ale konečne k pamiatke, ktorú dnes predstavujeme, teda k stupe Shwe-Dagon.

Stupa i pagoda

Čo to vlastne stupa je? Pravdupovediac, u nás sa výraz stupa používa len veľmi zriedka (niekedy v tvare stúpa), a tieto stavby sa dosť nepresne nazývajú pagody. Stupy sme už v tomto seriáli spomínali, a to pri predstavovaní stavby s názvom Borobudur, ktorá stojí na ostrove Jáva a ktorá sa síce ako celok zvykne (nepresne) nazývať chrám, ale v skutočnosti je to súbor stúp. Najjednoduchšia definícia stupy je asi tá, že ide o budhistický spirituálny monument, ktorý obsahuje relikvie Buddhu a iných veľkých učiteľov budhizmu. Polguľovitý tvar stúp je pravdepodobne odvodený od predbudhistických pohrebných mohýl v Indii. Indická koncepcia stupy sa rozšírila do celého budhistického sveta , pričom v rôznych regiónoch nadobúdali stupy rôzne tvary.

Jedna z najdôležitejších svätýň

Na Srí Lanke existujú zvonovité stupy (nazývané aj dagaba), na Jáve je už spomínaný terasovitý chrám Borobudur, no a v Číne, Kórei a Japonsku nájdeme mnohoposchodové stupy, ktoré si už zaslúžia označenie pagoda. Neskôr sa stupy stavali nielen na uchovávanie relikvií, ale aj posvätných textov. Stupa Shwe-Dagon (v zahraničných textoch uvádzaná obvykle ako Shwedagon) leží v spomínanom už bývalom hlavnom mjanmarskom meste Yangôn a je jednou z najdôležitejších budhistických svätýň na svete. Táto stupa je podľa legendy stará viac než 2 500 rokov. Archeológovia sa však domnievajú, že táto stupa bola postavená niekedy v období medzi 6. a 10. storočím nášho letopočtu.

Kontroverzné datovanie

Toto datovanie je však veľmi kontroverzné, pretože zápisy budhistických mníchov ukazujú, že stupa bola postavená už pred smrťou zakladateľa budhizmu Budhu Gautamu, a to v roku 486 pred n. l. Spomenutá legenda o vzniku stupy spomína dvoch bratov, Taphussa a Bhallika, obchodníkov z krajiny Ramanya, ktorí v Indii vyhľadali Budhu Gautamu a získali od neho osem jeho vlasov. Obaja bratia potom odišli do Burmy a s pomocou kráľa Okkalapu postavili na hore Singuttara (no, v našej literatúre som našiel názov Singurtta) stupu či pagodu výšky 10 metrov, do ktorej vraj zamurovali zlatú škatuľu s ôsmimi Budhovými vlasmi. V nasledujúcich storočiach sa stupa rozpadala. Až v roku 1372 ju opäť postavil kráľ Binnya U a zvýšil jej výšku na 18 metrov.

Zlato podľa vlastnej hmotnosti

O pol storočia neskôr zvýšil kráľ Binyagyan stupu na výšku 90 metrov. V 15. storočí dala kráľovná Shisawbu stupu podstatne zväčšiť. Vtedy bola stupa po prvý raz pozlátená. Traduje sa, že zlato poskytla samotná kráľovná, a to toľko, koľko sama vážila (vraj to bolo 40 kg). V roku 1485 sa dal odvážiť jej synovec, a na ďalšie pozlátenie poskytol množstvo zlata zodpovedajúce štvornásobku jeho hmotnosti. Svoju terajšiu výšku (údaje o nej sa rozchádzajú od hodnoty 90 m až po 112 m) dosiahla stupa za panovania kráľa HsinBuyshina v roku 1774.

Poškodili ju zemetrasenia

V priebehu storočí bola stupa poškodená niekoľkými zemetraseniami. Najhoršie škody vznikli pri zemetrasení v roku 1768, keď sa zrútila špica stupy. Novú špicu daroval kráľ Mindon Min v roku 1871, keď bola stredná Burma anektovaná britským impériom. Zemetrasenie poskytlo oblasť, v ktorej stupa stojí, aj v roku 1970. Podstavu stupy tvoria dve pravouhlé terasy, ktorých jednotlivé strany majú smery svetových strán. Na nich stojí pozlátený sokel, ktorý cez niekoľko stupňov prechádza postupne do tvaru zvona. Samotná špica stupy má výšku desať metrov a je tvorená železnou konštrukciou obloženou zlatom.

Diamanty, rubíny a zafíry

Na tomto štíte visí sto zlatých a 1 400 strieborných zvončekov. Na tejto špici je umiestnená veterná zástavka (česky korouhev), ktorá je pokrytá tisíckami diamantov, rubínov a zafírov (celková hmotnosť 1 100 diamantov je 278 karátov). Na celkom najvyššej časti je guľa obložená 4 351 diamantmi s celkovou hmotnosťou 1 800 karátov. Úplne navrchu je 76-karátový diamant. Samotná stupa je masívna stavba bez dutých priestorov. Okolo hlavnej stupy je množstvo menších stavieb. Ide o pozlátené vežičky, malé stupy, pozlátené schránky a stovky sôch ležiaceho, stojaceho a sediaceho Budhu.

V areáli len naboso

Do celého rozsiahleho areálu možno vstúpiť štyrmi bránami. Už pri vstupe sa musia všetci návštevníci vyzuť, pretože po areáli sa smie chodiť len bosými nohami. Budhisti chodia okolo stúp zásadne v smere pohybu hodinových ručičiek, teda tak, aby k posvätným miestam bola obrátená ich pravá strana. V areáli, ktorého celková rozloha je päť hektárov, je aj množstvo sôch rôznych zvierat, a to najmä levov a slonov, ale aj bájnych bytostí, akými sú draky, sfingy či krížence leva a draka (títo mystickí strážcovia sa nazývajú chinthe). Pretože zlato, ktorým je stupa pokrytá, vplyvom monzúnových dažďov postupne zmatnieva, stupa sa pravidelne každých 20 rokov pozlacuje.

Politické akcie

Náklady na túto činnosť sa pokrývajú sponzorskými darmi budhistov z celého sveta. Areál stupy Shwe-Dagon bol aj dejiskom politických bojov. V rokoch 1920 a 1936 štrajkovali v areáli za svoje práva univerzitní študenti. V januári 1946 prehovoril k veľkému zhromaždeniu v areáli stupy generál Aung San, ktorý požadoval okamžitú nezávislosť Barmy od Veľkej Británie. Nezávislosť krajiny pod názvom Barmský zväz bola potom vyhlásená 4. januára 1948. V septembri 2007 sa Shwe-Dagon stal dejiskom mohutných protestov budhistických mníchov i verejnosti proti vládnucemu vojenskému režimu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.