Územie stredného Šariša je pomerne bohaté na stredoveké pamiatky a je ho možné porovnávať aj s najlepšími regiónmi v tomto smere (napr. Spiš). V strednom Šariši, teda v súčasných okresoch Prešov a Sabinov, sa nachádza nielen množstvo stredovekých fortifikačných, ale ešte väčší počet sakrálnych stavieb. Ukážkovým príkladom gotického umenia 15. storočia je kostol v Župčanoch, obci 6 km severozápadne od Prešova, známej najmä pôsobením spisovateľa Jonáša Záborského. Rozmerný gotický kostol s množstvom architektonických detailov stojí dodnes bez zásadnejších zmien.
Stavebno-historický vývoj
Objekt bol vybudovaný na miernom návrší (323 m n. m.) v rámci úpätia jednej z množstva antiklinál v Šarišskej vrchovine, nad východne ležiacim Šarišským potokom. V Župčanoch ("Sebefolva") bol kostol už pred polovicou 13. stor., keďže r.1248 odovzdávalo obyvateľstvo desiatok miestnemu farárovi. V 30. rokoch 14. stor. tam pôsobil farár Lukáš. Vtedajší kostol zrejme už nepostačoval počtu veriacich a v 15. stor. ho úplne prestavali. Keďže rozširovali všetky jeho časti, z pôvodného objektu nezostalo pravdepodobne nič. V r. 1438 sa župčiansky kostol opisuje ako murovaná stavba bez veže. Zároveň aj zachovaná stredoveká architektúra svedčí o výstavbe v 15. stor., pričom veža bol dostavaná v 20. stor.
Gotická stavba pozostávala z presbytéria s rovným záverom, severne pristavenej sakristie a obdĺžnikovej lode. Interiér bol zaklenutý krížovou rebrovou klenbou vo svätyni, rovným stropom v lodi a osvetlený úzkymi gotickými oknami s hrotitým záklenkom a kružbou. Do kostola sa vstupovalo gotickým portálom od juhu. V 18.stor. bol rovný strop v lodi nahradený pruskými klenbami. Neskôr bola loď na západnej strane rozšírená, pristavaná veža a zmenené aj okná v lodi.
Súčasný stav
Dodnes zostala hrubá stavba z čias vzniku, no bez západného múru lode, ktorý bol kvôli jej predĺženiu zbúraný, vrátane predpokladaného gotického portálu. Zachovala sa však kompletne pôvodná svätyňa s gotickou krížovou klenbou, ktorej klinové rebrá sa stretajú vo svorníku zdobenom florálnymi reliéfmi a rebrá dosadajú na konzoly v tvare obráteného ihlanu. Svätyňa je presvetlená dvoma gotickými okennými otvormi so šikmým ostením, hrotitým záklenkom a kružbou. Vo východnom okne tvoria kružbu dve mníšky oddelené stredovým stĺpikom a päťlístkom vo vrchole. Kružba južného okna je podobná, líši sa len štvorlístkom pod záklenkom.
Vo svätyni sa ďalej zachovalo gotické sedílie v tvare lomeného oblúka v južnom múre a v severnom múre gotické pastofórium so štítovým nadstavcom v tvare oslieho chrbta, ktorý je po okraji lemovaný krabmi. Vedľa sa nachádza lomený gotický portál, vedúci do sakristie. Tá má lomenú valenú klenbu a okenný otvor s lomeným záklenkom na východe. Svätyňa prechádza do lode lomeným víťazným oblúkom s rímsami po stranách, ktoré majú oblú profiláciu. V pôvodnej časti južného múru je zamurovaný lomený gotický portál, ktorý predstavuje pôvodný vstup do objektu. Z exteriéru je ešte viditeľný zaujímavý prvok, gotický rozetový otvor v tvare štvorlístka v štítovom múre z východnej strany objektu. Areál kostola, vymedzujúci pôvodný stredoveký cintorín, lemujú až 200-ročné lipy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
