dámou krajiny. Šéfovala neopakovateľnému zlatému obdobiu slávneho, povesťami opradeného slovenského hradu Muráň. Kvôli nej ho rôzni chlapi v rozličných obdobiach dlho obliehali a jeden mimoriadne významný prominent doň liezol nocou oknom kvôli krásavici po povrazovom rebríku. Roky nedobytná gemerská pevnosť nebola jediná, pod ktorou muži kvôli Márii zhromaždili vojsko, ďalšou bol hrad Déva.
Mária prežila mnohé drámy. Po mame bola vnučkou smutne známej grófky Alžbety Nádašdyovej-Báthoryovej. Jej otca zákerne zavraždili. Zomreli jej traja starší bratia a jedna mladšia sestra. Bola trikrát vydatá a raz, na jej dobu i nevídane raritným rozsobášom oslobodená z nepodareného druhého manželského zväzku. Prvý manžel a dve drobné deti jej zomreli. V láske bola úspešnou sokyňou známej Žofie Bosniakovej. Bola smelou povstalkyňou, velila úspešne ako kapitánka obrane svojho hradu, stala sa však i žalostnou politickou väzenkyňou v dlhoročnej internácii. Sú o nej mnohé legendy, piesne, balady, písali o nej básne i romány, maľovali jej portréty.
Exotická kráska z Muráňa
Aj zo starého portrétu je z exotickej krásy Márie Széchyovej, ktorú básnici nazývali Venušou z Muráňa, zrejmý jej po praslici očividný južanský pôvod. Čiernovláskinu aristokratickú tvár s tmavými očami pod výrazným obočím zjemňuje pôvabný noštek a pekne tvarované pery.
Napokon, jej mama Mária pochádzala z francúzsko-neapolského rodu Drugethovcov. Jeho členovia Filip a Ján prišli na dnešné Slovensko v 14. storočí ako sprievod kráľa Karola Róberta z Anjou a usídlili sa v Humennom. Otcom Máriinej matky, taktiež Márie, bol župan Užskej a Zemplínskej stolice Juraj III. Drugeth, ktorý sa zosobášil s Katarínou Nádasdyovou, mladšou dcérou zlopovestnej čachtickej panej Alžbety Báthoryovej-Nádasdyovej. Mária Drugethová z Humenného sa vydala za pána Muránskeho hradu, grófa Juraja Széchyho, pôvodom zo šľachtického rodu z Rimavskej Seče. Jeho otec Tomáš získal Muránsky hrad za pomerne lacných stotisíc zlatých ako cisársku odmenu za svoju vojenskú zaangažovanosť.
Mária sa na tomto hrade manželom narodila pred 400 rokmi po bratoch Jánovi, Petrovi, Samuelovi a Jurajovi ako prvá z piatich dievčat. Po nej prišli na svet ešte Barbora, Katarína, Eva a Magdaléna. Najmladšia sestra a jej bratia s výnimkou Petra zomreli ešte v detstve. Juraj Széchy sa v politicky zložitých pomeroch 17. storočia, ktoré navyše vážne komplikovali tureckí agresori, pridal na stranu kurucov. V roku 1625 ho, údajne pod hradom Brekov, vlastní sluhovia (niektoré zdroje ako dôvod uvádzajú, že im bol veľmi krutým pánom) otrávili jedom. Vzdelaná a politicky dobre rozhľadená vdova Mária so štyrmi nedospelými dcérami na krku sa poponáhľala k akcii: v snahe zachrániť rodový majetok pred hroziacou konfiškáciou zložila cisárovi Ferdinandovi sľub vernosti.
Prvý muž i deti zomreli, druhému ušla
Roky plynuli, najstaršia dcéra Mária dospievala a stala sa vychýrenou kráskou. Okolo Muráňa začali krúžiť nádejní nápadníci. Medzi prvými prišiel Štefan zo slávneho kuruckého rodu Bethlenovcov. Pytačky boli úspešné, v roku 1627 nasledovala svadba. Mária porodila Štefanovi dve deti, ale ich manželské šťastie trvalo len päť rokov. Skončilo sa žalostne - obe detičky i mladý Štefan zomreli a 23-ročná Mária bola vdovou.
Klebetníci ju obviňovali z predčasnej manželovej smrti, vraj ho umorila svojou neskrotnou povahou. Údajne pre túto povesť sa jej ďalší nápadníci báli dvoriť a vdovou ostala takmer 10 rokov - potom sa zo Sedmohradska ustanovil vážny záujemca o Máriinu ruku - Štefan Kún. Podľa historiek vraj hlavne kvôli neskrotnému Máriinmu temperamentu to bolo búrlivé a krátke manželstvo. Mária z neho ušla na hrad Déva a pred manželom sa tam dobre opevnila. Štefan s vojskom hrad obkľúčil, aby napokon manželská dráma skončila na tie časy naozaj senzačne - dobovo zriedkavým rozsobášom.
Sokyne Mária a Žofia
Mária prekročila tridsiatku a podľa vtedajších názorov sa mala pokorne zaradiť k zástupu dôstojných matrón. Ibaže muránska dáma sa k spoločnosti starších šľachtických tetiek nepriradila. Bola múdra, skúsená, stále pôvabná a vďaka jazdeckému športu a nevyhnutným túram po náročnom teréne vôkol Muránskeho hradu si udržala, ako vidno z jedného obrazu, i vynikajúcu postavu. To neušlo pozornosti veliteľa neďalekého Fiľakovského hradu. Očko prominenta - slávneho hrdinu protitureckých bojov - si všimlo muránsku Venušu. Bol síce ženatý, ale o pôvaboch a neskrotnosti tejto dámy preletovalo Gemerom a Novohradom toľko povestí, že zabral i František Wesselényi.
Hoci na hrade Strečno ho verne očakávala manželka Žofia, rodená Bosniaková, vraj došlo k opakovaným stretnutiam celebritnej dvojice, na ktoré obaja fujazdievali na koňoch. Romantika - miestni v okolí Muráňa dodnes ukazujú jazdeckú trasu dvojice ako chýrny turistický chodník Márie Széchyovej.
Inakšie, v rozvíjajúcom sa vzťahu dvoch silných osobností bola samozrejme aj politika. Na Muráni žila ešte aj Máriina skôr procisársky ladená matka a vedno s nimi i jej mladšia sestra Eva a jej manžel Štefan Illéssházy, ktorý bol kuruckého zmýšľania. Pre Wesselényiho bol Muráň v rukách kuruckých prívržencov výzvou, no podľa legiend mu Mária za prísľub manželstva sľúbila, že provokujúca situácia sa môže rýchlo zmeniť. Aj sa zmenila, s Máriinou pomocou kuruci boj o hrad Muráň prehrali. Legenda vraví, že František sa na hrad dostal jednej noci po rebríku zo šnúr na sušenie bielizne, ktorý mu oknom spustila Mária. Údajne najprv podrobila skúške jeho vernosť cisárovi hrozbou mučenia, v ktorej odvážny chlap obstál. Po lane priliezli ďalší vojaci a Muráň padol.
Bol čas inkasa. Ibaže František mal na strečnianskom hrade nielen cnostnú, charitou široko-ďaleko zviditeľnenú manželku Žofiu Bosniakovú, ale i dvoch synov Adama a Ladislava. Stalo sa, čo málokto čakal: 8. apríla 1644 Žofia na hrade Strečnom zomrela. Zasiahol osud? Navyše, 23. apríla 1644 sa Wesselényi stáva grófom a novopečené knieža už pár týždňov po ovdovení a udelení predikátu uzatvára nový manželský zväzok. Zaľúbenej dvojici z tajného gemerského jazdeckého chodníka nič nebránilo, aby si nepovedala svoje áno a to už v auguste 1644 v Jelšave.
Hviezdne roky Wesselényiovcov
Historické pramene vravia, že toto manželstvo sa Márii a Františkovi naozaj vydarilo. Boli už dostatočne zrelí - Mária mala 34 a František 39 rokov. Manžel v korešpondencii Máriu nežne oslovoval ako najjasnejšia (clarissima) a najsladšia (dulcissima) a prežívali spolu v zhode a šťastí takmer 20 rokov.
Gróf Wesselényi sa stáva hlavným kapitánom hornouhorských vojsk a v roku 1655 uhorským palatínom, čo je hneď po cisárovi post najvyššieho hodnostára krajiny. O päť rokov stúpa kariéra grófa Františka ešte ďalej, stáva sa županom Gemerskej a istý čas dokonca aj Peštianskej stolice. Preslávil sa i ako jeden z veliteľov armády cisárskeho vojska, ktorá sa v roku 1664 postavila pri Svätom Gottharde Turkom a stopla ich v nebezpečnom postupe na Viedeň. Pribúda výhod, majetku i ocenení, stáva sa napríklad nositeľom španielskeho Radu zlatého rúna. Jeho Mária je ako manželka palatína prvou dámou Uhorska a hrad Muráň je razom jednou z najvýznamnejších lokalít krajiny, i keď neskôr sa Wesselényiovci usídlili tiež na Ľupčianskom hrade. Krásna Mária a jej manžel prežívajú v sláve a hojnosti doslova hviezdne roky. Na ich česť načim uviesť: nezabúdajú v duchu odkazu Žofie Bosniakovej ani na menej šťastných ľudí * v Muráni, Jelšave i Pohorelej založili napríklad nemocnice. A mohlo to byť ako v rozprávke - Mária a František si žili šťastne, až kým nepomreli...
Sprisahanie a smrť
Ale dejiny majú svoje kľukaté cestičky - v roku 1664 uzatvára cisár Leopold I. s agresívnymi Turkami mier. Hrdina ľútych protitureckých zápasov, palatín Wesselényi, prijal zmluvu s Osmanskou ríšou ako zaucho a ostro cisára za podľa neho hanebný vašvársky mier kritizoval. Keby len to, Wesselényiho krédom boli slová: Čo treba vykonať, neslobodno odkladať. I preto stál potom na čele sprisahania prominentných vzbúrencov. Tvorili ho šľachtici z najznámejších rodov: Zrínsky, Nádasdy, Tőkőly, Rákoczi, Frangepán, Thurn, Tatenbach i ďalší. Palatína Wesselényiho strhla však nečakane z povstaleckého vrcholu smrť 27. marca 1667 na Ľupčianskom zámku. Druhýkrát ovdovená Mária ho pochováva v kaplnke na Muráni. Smrť palatína vniesla do radov protihabsburgovských rebelov osudnú nesvornosť a povstanie bolo odhalené.
Tri roky bránila Muráň
Už v apríli 1670 popravili vo Viedni Zrínskeho, Frangepána a Nádasdyho. Tőkőlyho zachránila pred popraviskom iba smrť, ďalších emigrácia. Cisárska pomsta pokračovala ďalšími sankciami - súdmi, popravami, prenasledovaním, konfiškáciami majetkov - vinníci prišli podľa jednej štatistiky napríklad o viac ako 10 hradov, 70 kúrií a okolo 370 usadlostí.
Pomsta dopadla aj na Wesselényiovcov. Cisárski vojaci vyhodili v roku 1674 hrad Strečno v majetku Wesselényiho synov Adama a Ladislava do vzduchu a zhabali im panstvo v Tepličke nad Váhom. A hneď po krachu Wesselényiho revolty smeroval útok cisárskych vojsk i na Muránsky hrad. Ibaže, srdnatá Mária im nič neuľahčila. Odvážna vdova oddolávala na Muráni útokom cisárskych vojakov neuveriteľné tri roky a tie ho dobyli až v roku 1670.
Šesť rokov pod policajným dozorom
Po jeho páde velil pevnosti istý Juraj Móric Kotulinský. Máriin proticisársky odpor ho nahneval a nielenže obmedzil jej slobodu, podľa histórie bol k nej veľmi nemilosrdný a surový. O rok neskôr transportujú odbojnú ženu do zajatia vo Viedni i v Bratislave, kde zotrváva v internácii, resp. pod policajným dozorom dlhých 6 rokov. Posledné roky svojho života prežíva Mária v domácom väzení v Koszeghu, v dome svojho švagra Ladislava Csákyho, kde 18. júla 1679 zomiera a je tam v jezuitskom kostole aj pochovaná.
Legendy však vravia, že krásna Mária sa za Františkom, za svojou osudovou láskou s rovom na Muránskom hrade vracia. V bráne hradu je vytesané legendárne sedadlo - v ňom vraj odvážna Venuša sedáva, spomína - a čaruje. Mnohí veria, že keď ju v kamennom kresle na chvíľku symbolicky vystriedajú, do roka a do dňa sa aj najzarytejšie staré dievky a mládenci dočkajú svadby a i takých šťastných rokov manželstva ako Mária a František.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
