skej ceste a dostala aj svoj názov Leucha (Levoča). Významným medzníkom v histórii mesta bol rok 1271, keď mu kráľ Štefan V. potvrdil mestské privilégia.
Hlavné mesto spoločenstva
Vtedy sa Levoča stala hlavným centrom nemeckých kolonistov a bola označovaná ako hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1321 jej udelil kráľ Karol Róbert „práva skladu“, ktoré nemali také mestá ako Kežmarok a Spišská Nová Ves, ale mal ho Podolínec. Toto právo spočívalo v tom, že každý kupec, ktorý viezol tovar na trhy a prechádzal cez Levoču, musel sa v meste zastaviť a 15 dní predávať svoj tovar levočským kupcom a až potom mohol s tovarom ísť ďalej. Bolo to veľmi dôležité privilégium a spôsobilo veľké rozpory medzi Levočou a Kežmarkom. Toto právo si Levočania starostlivo ochraňovali a v roku 1561 im ho znova potvrdil kráľ Ferdinand I.
Privilégiá
O dva roky po nadobudnutí práva skladu sa Levoča stala slobodným kráľovským mestom. V roku 1337 získala aj majetkové slobody, právo vydávať vlastné zákony, bola oslobodená od rôznych dávok a poplatkov, mala právo slobodne využívať lúky, lesy, loviť ryby atď. Od 14. storočia nadobudla právo usporiadať jeden trh a od roku 1558 až tri výročné trhy. V tom istom období pre ochranu nadobudnutých práv sa Levoča spojila do spolku piatich hornouhorských miest pod názvom Pentopolitana. Začiatkom 15. stor. nadobudla právo voľného obchodovania po celom Uhorsku a od r. 1419 bolo oslobodené tamojšie obyvateľstvo od platenia mýta. Už vtedy nastal podstatný rozvoj mesta z obchodovania s meďou, ale aj z baníctva, hutníctva, predovšetkým zásluhou členov rodu Thurzovcov, ktorí sa usadili v meste a postavili v centre dom.
Napredovanie mesta spomalil príchod bratríkov v r. 1440 pod velením kapitána J. Jiskru. Neskoršie si vytvorili svoje sídlo na Zelenej Hore pri Hrabušiciach, aj na hrade v Richnave a v Kežmarku. Bratríci často napádali okolie aj Levoču, o čom svedčí nápis na stene kostola Sv. Jakuba.
Levoču v r. 1474 navštívil kráľ Matej Korvín a v r. 1497 sa tu stretli štyria bratia z rodu Jagelovcov, z ktorých jeden bol uhorským a druhý poľským kráľom.
V priebehu 15. a 16. storočia sa v Levoči nahromadilo veľké bohatstvo a mesto prekvitalo. V tom čase obchodovalo s Krakovom, Benátkami a ďalšími mestami. Levočskí obchodníci vyvážali do Poľska najmä meď, železo, antimón, kože, kožušiny, slivky a z Poľska dovážali olovo, textil, soľ, chmeľ, ryby a iné. V meste vznikali cechy zlatníkov, medirytcov, cinárov a iné. Populárne bolo rezbárstvo v mnohých dielňach a najvýznamnejšia bola dielňa Majstra Pavla z Levoče, na začiatku 16. stor.
Mesto pre svoj rozvoj využívalo okolité poddanské dediny - Arnutovce, Dravce, Hradisko, Jamník, Klčov, Dlhé Stráže, Uložu, Spišskú Teplicu, Spišské Tomašovce, Torysky, Vydrník, Závadu a Levoči patrila aj papiereň na ručnú výrobu papiera v Spiš. Teplici.
Keď sa kráľom stal M. Korvín, v Uhorsku sa začali šíriť myšlienky renesancie a humanizmu aj pričinením jeho manželky Beatrix. Nositreľmi týchto myšlienok v meste bol Ján Henckel a tiež anglický humanista a priateľ J. Henckela Leonardo Cox, čo sa konzervatívnym Levočanom nepáčilo.
Reformácia a protireformácia
Do mesta v 16. stor. prenikli reformačné myšlienky hlásané Martinom Lutherom. Ako prvý v Levoči ich šíril švagor Majstra Pavla Lázsló Polizer v r. 1544. Postupne sa moci v meste ujali evanjelici a pod ich správu prešli kostoly a rôzne zariadenia katolíckej cirkvi. Príchodom jezuitov do Levoče v r. 1671 nastal proces rekatolizácie. Usadili sa v kláštore minoritov av r. 1695 si zriadili gymnázium ako protiváhu na Evanjelické lýceum. Protireformácia nadobúdala na svojej intenzite po porážke kurucov v r. 1685 na Šibenej hore pri Prešove. Neskoršie k tomu prispela aj porážka posledného stavovského povstania v Uhorsku pod velením Františka II. Rákociho v r. 1711.
Úpadok
Koncom 16. storočia sa začal úpadok Levoče, k čomu okrem nepokojov v krajine prispela storočná vojna medzi Levočou a Kežmarkom, epidémie, revolučné roky 1848 - 1849 a v 19. stor. živelné pohromy, neúrody, pokles baníctva a hutníctva na Spiši.
Koncom 19. stor. vznikla píla, elektráreň, potravinové družstvo, liehovar, rafinéria, likérka, filiálka Spišskej banky, časť obyvateľstva sa zaoberala remeslami a časť poľnohospodárstvom. Levoča naďalej strácala pôvodnú slávu, ale nestratila historickú vzácnosť vďaka jedinečným pamiatkam a bohatej minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
