Rýchlosť, s akou sa Bugár a Sulík dohodli na neuzavretí koalície, je znamením toho, že nikdy o nej ani vážne neuvažovali. Na zistenie, že etnicky rôznorodé elektoráty nevytvárajú na Slovensku synergiu, ale sa čiastočne odpudzujú, netreba žiaden výskum. Môžeme si ceniť vlastnú "intuíciu" (Sulík), ale zavrhnúť strategickú schému, ktorá by rekonfigurovala scénu, môže na základe výsledkov jedného MVK len diletant alebo ten, kto si robí z ľudí prču tým, že nabudí nadmerné očakávania k určitému bodu (udalosti), aby sa dostal do médií na prvú stranu s novými preferenciami (9,2). Spôsob, akým mu návnadu zožrali ("Sulíkova raketa", "Historický zlom. Sulík vytláča Dzurindu"), je správou, že aj na Slovensku (ako inde už dávno) sa z riadenia kampaní stáva veda. Jej meno je marketing. Po slovensky vytváranie dopytu. Ale nič v zlom. Zásadná vec je tá, že parlamentné strany majú vo volebnej súťaži oproti mimoparlamentným také neférové a rozsiahle výhody (štátne financovanie), že niet fakticky manipulácie, ktorá by sa "maličkým" nedala odpustiť.
Financovanie strán je neriešiteľný problém demokracie."
Pokiaľ ide o toho Dzurindu, tak druhý (opravný) pokus o protihru na Fica v kauze dávneho "fundraisingu" SDKÚ bol asi o dva chlpy vydarenejší než ouvertúra. To nie je veľa, ocenenie zaslúži akurát otvorená reč, že tajomstvá vysvetliť nevie, čo ho "mrzí". Keby aspoň túto líniu držal hneď od začiatku (teda 2004), tak by sa aj dala zhltnúť (s istým škrípaním v hrdle) výhovorka, že ako predseda a premiér nemal poňatia, čo sa deje vo financiách strany, takže jeho zodpovednosť je čisto politická. Presne tak sa zo "švajčiarskeho účtu ODS" vytočil napr. Klaus v r. 1997. Od čias Helmuta Kohla, ktorý bol veľkým "poučením", je zavedené, že šéfovia strán vychádzajú aj z najväčších finančných škandálov čistí. Napr. taký bývalý francúzsky premiér Balladur mal za korupciu (neskôr) odsúdených štyroch ministrov, ale sám vyšiel bez poškvrny, hoci tomu, že nič o ničom nevedel, neverí nikto. No. V súvislosti s tým dlhom, resp. "dlhom" SDKÚ Fico naozaj splieta osemnáste cez deväťdesiate šieste. Avšak počúvať "vysvetlenia", že vraj "novej strane" SDKÚ nechcela žiadna banka požičať, a preto si vzali úver od akýchsi Wizzard Wings, o ktorom, samozrejme, nie je žiadny doklad, je jednoducho hrozné. ("Nová strana" s predsedom vlády a ôsmimi ministrami. Kukan, Mikloš, Kňažko, Prokopovič, Macejko, Pittner, Šimko. To bola SDKÚ v r. 2000. Nikto im nepožičal. Hahahahahaha) No. Ak chcete vedieť, čomu sa Wizzard Wings podobá najviac, tak sú to "veritelia" Michálkovci zo správy o hospodárení HZDS. A čo týka Sidónie Bartovej (firma Soul) tak tá akoby z oka vypadla Jane Lutken z Interblue Group.
Financovanie politických strán je neriešiteľný problém demokracie. To dokazujú skúsenosti takmer po celom svete. Agendou by mala byť hlboká reforma systému, nie to, že kto ho zneužíva horšie, arogantnejšie a sprostejšie. Na Slovensku je to nepochybne Smer-SNS-HZDS a je tragédiou Dzurindu, že nechal priestor v kampani na takúto propagandu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
