Aby sa hovorilo menej o "flašíkovo-beňovskom" pozemku s Danube Arénou či nových neuveriteľných zápletkách s Interblue Group, hodil Fico davu jednu predžutú kosť (Soul, budova) a jednu čerstvo vyhrabanú kauzu (Prokopovič, zmluvy) z hromadného úložiska rádioaktívnych kšeftov za Dzurindu.
Trápna reakcia expremiéra, ktorý sa zmohol len na obranu, že Fico odvádza pozornosť (inak by sme si ani nevšimli!), len červenou podčiarkla, kde má jeho SDKÚ svoju historickú a najväčšiu slabinu. Takú, ktorá ohrozuje nielen volebný výsledok strany, ale vyhliadky celej "alternatívy", o ktorej Dzurinda tak rád reční. Šokovalo aj to, aký bol nepripravený, veď z nových informácií, ktoré Fico predstavil, ešte vôbec nevyplýva napr. "pranie špinavých peňazí". Len podozrenie na to, ktorému však mohol oponovať verziou, že najvážnejší delikt, ktorý dokazujú operácie cez švajčiarske účty a Karibik, je netransparentné financovanie strany, umorenie reálneho dlhu cez "priateľské subjekty" (keďže dlh 22 miliónov mohol byť reálny, nemusel byť fiktívny).
Tematizácia otázky, že kto viac kradol (kradne) a je viac skorumpovaný, je od lídra Smer-SNS-HZDS čelom do kampane projekt nieže odvážny, ale priamo provokácia na otvorenej scéne. O tom sa presviedčať azda nemusíme. Pripomínať, že kyticu ruží, že dostal túto šancu, dlhuje Dzurindovi, ktorý nevykonal sebareflexiu a personálnu rekonštrukciu strany (vrátane seba), je klišé. Nad rámec banality, že ísť do ďalších volieb po opozičnej prestávke s nevysporiadaným bremenom ôsmich rokov vládnutia, je v demokracii rarita a nonsens, treba povedať aj to, že snaha SDKÚ položiť ťažisko v súťaži so Smerom na morálnu kompetenciu spravovať štát by bola nezrozumiteľná i v prípade, že predsedom by dnes už nebol Dzurinda a zo škandálov mladosti by boli vyvodené konzekvencie. Nástenky, Slavkovy ani Interblue nikto nepodceňuje, ale zásadnou líniou, na ktorej sa SDKÚ vie bezbolestne odlíšiť od Smeru a dokázať svoju nadradenú "inakosť", sú predsa kompetencie manažérske (odborné). Extra zvlášť v tejto kríze.
Skutočnosť, že SDKÚ trvá a bazíruje na "thaiboxe" v morálke (www.ukradli.sk a pod.), je šípkou k azda hlavnému z dôvodov, prečo je slovenská demokracia naprogramovaná od zlého k ešte horšiemu. Ani táto "pravica" (podobne ako iné v Európe) nie je pripravená hovoriť ľuďom pravdy, napr. o stave verejných financií (a pod.). Presvedčením, že národ nechce byť znepokojovaný nepríjemnosťami a z politiky už rozumie len škandálom, však prispievajú k nivelizácii celého poľa do akéhosi klbka ruvúcich sa hadov, ktorí sa pokrytecky štylizujú do podoby morálnych gigantov, pričom vzájomne sa usvedčujú, že opak je pravdou. Vláda, za ktorej by sa nekradlo, pritom v Európe (azda až na Škandináviu) neexistuje, rozdiely sú len v štýle, intelekte a miere. Skutočné odlišnosti medzi SDKÚ a Smerom síce nie sú bohvieako veľké, ale ležia celkom inde než v oblasti, v ktorej sa podujali zviesť rozhodujúci zápas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
