Korzár logo Korzár
Streda, 18. október, 2017 | Meniny má Lukáš

Stavby sveta - Via Appia

Rímske cesty pretkávali takmer celú Európu a boli jedným z predpokladov rozvoja a udržania Rímskej ríše. Mnohé rímske cesty mali svoje mená. Takou je aj jedna z najznámejších, Via Appia.

Mapa hlavných rímskych ciest. Červeno vyznačená Via Appia viedla z Ríma cez Capuu do Brundisia (dnešné Brindisi).(Zdroj: archív)

Fascinuje ma (aj keď negatívne), že mnohé úseky našich ciest treba látať a plátať po každej (aj nie veľmi tuhej) zime. A ešte viac ma fascinuje (a to už pozitívne), že v Európe existujú úseky ciest, ktoré odolali už viac než dvom tisíckam zimných období (aj keď možno nie takých tuhých ako u nás). Mám na mysli, samozrejme, rímske cesty. Tie pretkávali takmer celú Európu a boli jedným z predpokladov rozvoja a udržania Rímskej ríše. Mnohé rímske cesty mali svoje mená. Takou je aj cesta, ktorú dnes predstavujeme a ktorá je jednou z najznámejších rímskych ciest. Via Appia.

80 000 kilometrov spevnených ciest

Rímska ríša cieľavedome budovala rozsiahlu cestnú sieť. Rimanom slúžili cesty na presun vojenských jednotiek, na dopravu tovarov a materiálov, dobytka, ale aj na rýchly prenos správ. Dĺžka celého rímskeho cestného systému sa odhaduje na 400 000 kilometrov, z toho však len približne 80 000 kilometrov tvorili spevnené cesty. Keď Rím dosiahol vrchol svojej moci, z večného mesta sa radiálne šírilo nemenej než 29 veľkých vojenských ciest. V dobe, keď bola Rímska ríša rozdelená na 113 provincií, boli tieto provincie prepojené 372 veľkými cestnými spojmi. Len v samotnej Galii (to je oblasť, zahrnujúca približne územie dnešného Francúzska a Belgicka) bolo spevnených okolo 21 000 km ciest, v Británii to bolo minimálne 4 000 kilometrov.

Výstavba sa riadila zákonmi

Rimania boli veľmi schopní stavitelia ciest, ktoré nazývali viae (jednotné číslo via). Výstavba ciest sa riadila rímskymi zákonmi, najmä tzv. zákonom dvanástich tabúľ. Podľa týchto zákonov mala mať cesta v priamych úsekoch minimálnu šírku 2,4 metra, v zatáčkach to malo byť až 4,9 metra. Postupne sa šírka ciest zväčšila až na 6 - 8 metrov, z toho však približne polovica pripadala na chodníky po oboch stranách vozovky. Ako sme už spomínali, mnohé rímske cesty mali svoje názvy. Napríklad Via Aurelia viedla z Ríma do Francúzska, Via Cassia z Ríma do Toskánska, Via Flaminia z Ríma do mesta Rimini a Via Salaria k Jadranskému moru.

Prvá diaľková rímska cesta

Najznámejšou a v podstate prvou diaľkovou rímskou cestou však bola Via Appia (u nás nazývaná aj Appiova cesta). Táto cesta spájala Rím s mestom Brindisi v juhovýchodnom taliansku. O význame tejto cesty pre Rimanov svedčí najlepšie to, čo o nej povedal rímsky básnik Statiu: Appia teritur regina longarum viarum, čiže Via Appia je kráľovnou dlhých ciest. Via Appia bola prvou rímskou diaľkovou cestou, postavenou špeciálne na presun vojenských jednotiek do oblastí v Kampánii, ktoré boli dejiskom bojov Rimanov s odbojnými Samnitmi.

Postavil ju cenzor

Cestu dal postaviť rímsky cenzor Appius Claudius zvaný Caecus (slepý). Cenzori (boli dvaja) boli najvyšší hospodárski a finanční úradníci v Rímskej republike. Appius dal postaviť prvý vodovod v Ríme (aqua Appia) a v roku 312 pred naším letopočtom postavil prvý úsek cesty, ktorá nesie až dodnes jeho meno. Tento úsek meral okolo 200 kilometrov a končil sa v Capue, hlavnom meste Kampánie. Usudzuje sa, že Via Appia bola prvou rímskou cestou, pri výstavbe ktorej sa použil vápenný cement. Okolo roku 295 pred n. l. bola cesta predĺžená asi o 55 kilometrov.

Porážka Samnitov

V roku 290 pred n. l. boli Samniti porazení a "päta" Apeninského polostrova bola pre Rimanov otvorená. Približne v tej dobe bola cesta predĺžená do Venusie, kde Rimania umiestnili posádku s 20 000 mužmi. Juh Talianska sa potom po niekoľkých bojoch s kráľom Pyrrhom dostal definitívne do sféry rímskeho vplyvu. Rimania predĺžili Via Appia až do prístavu Brundisium (dnešné Brindisi) v roku 264 pred n. l. Via Appia sa stala svedkom niekoľkých historických udalostí. Jednou z nich je revolta otrokov, ktorú viedol bývalý gladiátor Spartacus.

Ukrižovanie Spartakových vzbúrencov

Po potlačení tohto povstania v roku 71 pred n. l. Rimania ukrižovali pozdĺž Via Appie z Ríma do Capui okolo 6 000 otrokov. V druhej svetovej vojne sa pri Anziu neďaleko Ríma vylodili spojenci a pozdĺž Via Appie postupovali na Rím, čo sa stretlo s veľkým odporom nemeckých jednotiek. Až po štyroch mesiacoch sa spojencom podarilo obranu prelomiť a dostať sa do Ríma.

Cesta náhrobkov

Via Appia za rímskymi hradbami bola označovaná aj ako "cesta náhrobkov", pretože bola lemovaná hrobkami významných občanov a boháčov (hrobky nesmeli byť vnútri hradieb). Po páde Západnej rímskej ríše sa cesta prestala používať. Jej obnovu potom nariadil pápež Pius VI (bol pápežom v rokoch 1775 až 1799). V roku 1784 bola paralelne so starou cestou vybudovaná až po pohorie Alban nová cesta, nazvaná Via Appia Nuova. Dodnes boli zachované mnohé úseky cesty Via Appia. Turisti môžu ísť po Via Appia približne 16 kilometrov od jej začiatku pri Caracallových kúpeľoch.

Najdlhší priamy úsek v Európe

Mimo Ríma sa zachovalo niekoľko úsekov, po ktorých dokonca ešte aj dnes jazdia autá (napríklad v oblasti Velletri). Zaujímavosťou je, že dodnes je jeden úsek Via Appia najdlhším priamym úsekom cesty v Európe - jeho dĺžka je 62 kilometrov. Ešte sme nespomenuli spôsob výstavby rímskych ciest. Dôkladné prieskumy existujúcich úsekov rímskych ciest ukázali, že neexistuje akási štandardná metóda výstavby týchto ciest. Rimania prispôsobovali postup výstavby dostupným materiálom v danej lokalite a charakteristike terénu, v ktorom sa stavalo.

Kamene, štrk, cement, čadič

Všetky cesty však mali niekoľko vrstiev (najčastejšie tri). Na pripravený podklad sa najprv položila vrstva kamenia. Na túto vrstvu sa nasypala vrstva štrku a na ňu sa položila vrstva hrubozrnného piesku, nezriedka premiešaného so spojivom, ktorým bol vápenný betón. Vrchnú dlažbu tvorili otesané čadičové či iné kamene, niekedy tiež zaliate cementovou maltou. Traduje sa, že slepý Appius Claudius sa o kvalite postavenej cesty presviedčal bosými nohami. Údaje o celkovej hrúbke cestného telesa sa rôznia, obvykle sa uvádza, že to bolo až do 1,5 metra. Horná vrstva mala hrúbku od 5 cm do 60 cm. Priečny prierez cesty bol vypuklý, aby z cesty na boky rýchlo stekala dažďová voda.

Míľniky každých 1 480 metrov

Po bokoch cesty boli niekde chodníky, niekde veľké vystupujúce kamene, ktoré chránili vozy pred skĺznutím z cesty. Pozdĺžny gradient cesty v horských oblastiach bol 16 až 18 %, našiel sa však aj úsek so sklonom 20 %. Na cestách boli v odstupoch jednej rímskej míle (1 480 metrov) umiestnené míľniky udávajúce vzdialenosť od Ríma alebo od významnej križovatky. Tieto míľniky boli tvorené valcovitými stĺpmi na pravouhlej základni, zasadené približne 60 cm do zeme. Míľniky boli vysoké 1,5 metra a ich hmotnosť bola približne dve tony. Zachované míľniky sú dnes cennými historickými pamiatkami.

Zlatý míľnik v Ríme

Vo vzdialenostiach približne 25 až 30 km od seba boli postavené ubytovacie hostince, ktoré cestujúcim a ich koňom či iným zvieratám poskytli všetko potrebné. Cisár Augustus dal v roku 20 pred n. l. pri Saturnovom chráme postaviť stĺp nazvaný Milliarium Aureum, čiže zlatý míľnik. Na tomto mramorovom stĺpe, pokrytom pozláteným bronzom, boli uvedené všetky významné mestá ríše a vzdialenosti k nim. Dobre známy výraz "všetky cesty vedú do Ríma" sa vzťahuje práve k tomuto základnému rímskemu míľniku.

Neprehliadnite tiež

Športová streda východniarov - servis výsledkov a faktov

Ako dopadli zápasy a podujatia v jednotlivých športoch.

Znalec v kauze bratov Paškovcov dostával aj šikanózne otázky

Okresný súd naplánoval záverečné reči na koniec novembra.

Žena sa popálila počas pôrodu, vznietili sa výpary

Pacientka má popáleniny na tridsiatich percentách tela.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Facky, traumy, málo ľudskosti. Aj tak zobrazuje dokument slovenské pôrodníctvo

Znova sa hovorí o pôrodoch, ozývajú sa traumatizované ženy.

DOMOV

Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

Exministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení.

KOMENTÁRE

Rusi majú radi teplo. Moja žena spí v ponožkách

Marc Bennetts je jedným z top pozorovateľov ruskej reality.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  7. Splnený sen
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  10. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  1. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  2. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  7. Vysoká hra o súdne trovy
  8. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  9. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  10. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 13 225
  2. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 207
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 4 728
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 312
  5. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 2 793
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 553
  7. Splnený sen 2 128
  8. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 469
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 245
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 070

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop