Špecifickým úkazom medzi fortifikáciami na Slovensku sú bratrícke pevnosti z polovice 15. stor. Počas tohto rušného obdobia politických nepokojov v Uhorsku bratrícke vojská nielenže obsadili množstvo hradov, no niekoľko nových, v menšej a jednoduchšej podobe, aj vybudovali. Predovšetkým na kontrolu severozápadnej časti Zemplínskej župy a krajinskej cesty dolinou Ondavy tak vznikla pevnosť pri Mrázovciach (okr. Stropkov). Podobné stavby sa nachádzajú pri Chmeľove, či Nižnom Tvarožci.
Umiestnenie
Fortifikácia je umiestnená v polohe Hradzisko, v pomerne nízkej nadmorskej výške (284 m n. m.). Ide však o dosť výhodnú polohu, čo nebýva v prevažne zarovnanej Ondavskej vrchovine bežné. Vrch Hradzisko predstavuje vhodné miesto predovšetkým v rámci svojej mikropolohy, tvorí teda samostatný vrchol so značne strmými svahmi na juhu, západe i východe, so zarovnanou úzkou plošinou, pričom je vrch výrazne vysunutý do doliny Ondavy, kade viedla významná krajinská cesta. Zároveň bratríci využili nielen prírodne danosti terénu, ale taktiež už upravený areál predošlého pravekého hradiska. Vhodný priestor využilo v období nebezpečenstva ako úkryt už predtým obyvateľstvo v dobe železnej. Svedčia o tom nálezy halštatskej keramiky, či predpoklad dvoch stavebných fáz výstavby valového opevnenia.
Historicko-stavebný vývoj
Po smrti uhorského kráľa Albrechta Habsburského, povolala jeho manželka Alžbeta na obranu záujmov ich neplnoletého syna Ladislava do Uhorska českého kapitána Jána Jiskru z Brandýsa. Ten s bývalými husitskými vojskami bojoval proti ďalšiemu adeptovi na trón, Jánovi Huňadymu. Počas občianskej vojny neplatil Jiskra vojakom žold pravidelne, preto mnohí odišli, organizovali samostatné skupiny a žili potom ako zbojníci. Bratríci obsadzovali hrady alebo budovali nové, ktoré slúžili ako operačné základne ich hnutia. Tak vznikla po r.1450 aj pevnosť pri Mrázovciach. S rabujúcimi bratríkmi sa po nástupe na trón r. 1458 musel vysporiadať kráľ Matej Korvín. Boje trvali až do r. 1467, preto je možné predpokladať funkčnú existenciu hrádku v období 1450-67. Podobné objekty po tomto období už nejestvovali, z tohto dôvodu zánik nastal najneskôr koncom 60. rokov. Fakty potvrdzujú aj nálezy z výskumu, datované presne na 15. stor.
Fortifikácia pozostávala z valov, priekop a obytných štruktúr, dokopy oválny komplex s rozmermi 50 x 15 m, pretiahnutý v smere východ-západ. Obytné, resp. hospodárske časti boli z väčšej časti drevené. Stáli na plošine, v najvyššom bode lokality. Vrcholová plošina bola chránená systémom valového opevnenia s možnou palisádou. Vykopané priekopy a navŕšené valy presekávali temeno vrchu na západnej a východnej strane, pričom vyúsťovali do prudkých svahov, kde už ďalšie obranné prvky potrebné neboli. Na západnej strane vznikla dvojnásobná priekopa s valmi, ktorá polkruhovito uzavierala a presekávala chrbát vrchu na oboch stranách vyúsťovala do prudkého svahu. Prístupová cesta viedla zrejme zo severu.
Dnešný stav lokality
Lokalitu objavil J. Macák, prvý prieskum realizoval V. Budinský-Krička v r.1967. Dlho bol hrádok spájaný s historicky doloženým sídlom panstva Modré Pole (J. Beňko) zo 14. stor. Hypotézu začali vyvracať ďalším prieskumom M. Slivka a A. Vallašek roku 1981, ktorí predpokladali len drevenú pevnosť, podľa nálezov z 15. stor. Existenciu hradu Modré Pole vyvrátil až výskum r. 2004, ktorý opäť potvrdil domnienku o bratríckej pevnosti.
Z fortifikácie sa zachovala pôvodná konfigurácia terénu, narušená obranným systémom zákopov drevozemných bunkrov z II. svetovej vojny, ktoré svojím situovaním len potvrdili vhodnosť tohto miesta. Napriek tomu sú zreteľne čitateľné všetky súčasti valového opevnenia. Jasne viditeľné sú valy a priekopy na západnom a východnom okraji. Na východnej strane sa nachádza jednoduchá, ale až 12 m široká priekopa s valom, obopínajúca vrchol. Prvá priekopa na západe je široká 18 m a hlboká ešte 8 m, druhá má šírku 16 m a hĺbku 6 m. Na lokalite je mladý hustý les.
Ako ju nájsť
Lokalita leží 2 km západne od obce Mrázovce, najjednoduchší prístup je práve od tejto obce, poľnou cestou zo západného okraja dediny až na pod zalesnený najvyšší vrch, kde sa hrádok nachádza.
Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
