Vyhodený Kledrowetz: Ľutovať? Nemám čo.

Zmenil pôsobisko. Po rokoch strávených v Košiciach sa Juraj Kledrowetz sťahuje do Popradu.
Zmenil pôsobisko. Po rokoch strávených v Košiciach sa Juraj Kledrowetz sťahuje do Popradu. (Autor: Veronika Janušková)
Sportnet|21. jan 2010 o 00:00

V Košiciach sa musel zbaliť doslova z minúty na minútu. Spoločne s ním aj Juraj Faith a Jaroslav Kmiť. Obranca Juraj Kledrowetz bude mať v lete štyridsiatku a sezónu dohrá v Poprade.

Musel sa zbaliť doslova z minúty na minútu. Spoločne s ním aj Juraj Faith a Jaroslav Kmiť. Obranca Juraj Kledrowetz bude mať v lete štyridsiatku. Do Košíc prišiel v roku 1995 a s výnimkou dvoch sezón strávených v Poprade pôsobil v posledných pätnástich rokoch len v košickom drese. Porušenie povinností hráča a disciplinárneho poriadku, ako uvádza oficiálne stanovisko klubu, hodilo cez palubu aj hokejistu, ktorý sa síce narodil v Liptovskom Mikuláši, no Košice boli jeho druhým domovom. Od utorka je v Poprade.

KOŠICE. Traja hokejisti sa uplynulý týždeň museli nedobrovoľne zbaliť a vyzliecť dres HC Košice. Po zápase so Slovanom sa v košickej kabíne konal "žúr". Trio Faith, Kmiť, Kledrowetz sa rozhodnutím správnej rady dočkalo ukončenia zmluvného vzťahu. V prvom momente sa vyhodení hráči nechceli vyjadrovať. S odstupom niekoľkých dní však Juraj Kledrowetz pristal na rozhovor. Už ako nová posila Popradu, ktorý siahol po skúsenom obrancovi, rovnako aj útočníkovi Jurajovi Faithovi.

((a))

Môžete dnes povedať, čo bolo príčinou vášho vyhodenia z Košíc? O výkonnosť podľa vedenia nešlo, spomínalo sa neetické správanie...

"Doteraz neviem, prečo vlastne boli vyhodení traja hráči. Veď po zápase so Slovanom to nebola akcia nás troch. Takže táto otázka by mala byť adresovaná skôr prezidentovi klubu, pánovi Kiraľvargovi."

Vás teda po tom, čo sa stalo, najviac zarazilo, prečo museli skončiť traja hráči?

"Ak vyhodili hráčov, tak prečo som medzi nimi ja? Nepoviem, keby som niečo rozbil, ale niečo také. Po akcii v šatni nasledovalo vyšetrovanie, ako keby som niekoho zabil, ako keby som bol malý chlapec, čo po ľade pobehuje len päť rokov."

Išlo teda o vyšetrovanie, v ktorom ste sa k niečomu priznali?

"Bol to originál výsluch. Dodnes to neviem prehryznúť. Lebo som si pripadal ako na výsluchu. Aj vtedy som povedal, že hokej hrám strašne veľa rokov a že takáto akcia v rámci tímu neraz pomohla. Na druhej strane viem, že niečo sa stať muselo, predsa, ostal tam po nás bordel, ale nebola tam žiadna bitka, nič také. Skrátka sme uvoľnili napätie, ktoré sa za posledný polrok stupňovalo. Zaobišlo sa to bez fyzického útoku, o ktorom sa nezmyselne šuškalo. Chlapci, ktorí tam boli, si povedali také veci, ktoré si povedať mali. Na druhý deň som mal pocit, že sme lepší kamaráti. Tá akcia mohla v danej situácii pomôcť. Popravde, takých zresetovaní som zažil veľa a stali sa pritom aj horšie veci, ostal po nás väčší bordel, rozbilo sa čosi, no všetko to ostalo v klube a riešilo sa to pokutami."

Hlavným sponzorom košického hokeja je U. S. Steel. Ten má, čo sa týka morálky, svoje pravidlá. Vedeli ste zrejme, že isté veci sa netolerujú...

"Viem, doba je ťažká, U. S. Steel dáva do hokeja nie malé peniaze, bez jeho podpory by to mal košický hokej zložité. Ale teraz sa bavíme o tom, čo je zaužívané v športe, nie vo fabrike. A manažéri z firmy sa do športových vecí nerozumejú. My, hráči, ako keby sme boli pre nich len nejaký regál, taký mám pocit. Viem, majú svoje pravidlá a podľa toho sa riadia. No ale veď toto mohlo ostať len na klubovej úrovni..."

Hráčska kabína však bola v tomto prípade vnímaná ako pracovná pôda...

"Pozrite, zámerne sme nešli do ulíc, aby nás nik nevidel, aby neboli reči medzi ľuďmi, aby sme neprovokovali. Ľudia už aj tak na nás mali nervy, v ten večer sme prehrali so Slovanom, chceli sme mať akciu, ale nie tak, že pôjdeme na oči. A o tom, čo boli v kabíne, sa nemusel nik dozvedieť. Nemuseli o tom vedieť médiá, celé Slovensko, toto si mohlo nechať vedenie pre seba a riešiť to podľa toho."

Neľutujete teda nič z toho, čo ste spravili?

"Ľutovať? Nemám čo. Poviem na rovinu, také zresetovanie patrí k športu. Po prvý raz sa zašlo tak ďaleko. Neviem teda, o čo niekomu išlo. Ja sa môžem pozrieť všetkým do očí."

Z tímu museli odísť Košičania, ak aj vás rátame medzi domácich. Prečo len táto trojica?

"Viete čo, už sa nad tým nezamýšľam. Neviem, prečo to postihlo nás troch, keď sme tam neboli traja. A už to ani neriešim."

Pomysleli ste aj na to, že svoje meno budete chcieť očistiť?

"Za seba môžem povedať, že takto som neuvažoval. Na žiadne súdne dohry sa nedám, chcel som to čo najskôr uzavrieť, aby som mohol ísť hrať inde."


A o tom, čo bolo v kabíne, sa nemusel nik dozvedieť. Nemuseli o tom vedieť médiá, celé Slovensko, toto si mohlo nechať vedenie pre seba a riešiť to podľa toho.


Všetko spelo k tomu, že hráčsku kariéru zakončíte v Košiciach. Bude vás dlho škrieť, že sa tak po rokoch v metropole východu nestane?

"Musel som odísť, no poviem jedno, na Košice nedám dopustiť. Stále je to pre mňa klub číslo jeden. Takto to aj ostane. A stále verím, že chalani sa dajú dokopy ešte v tejto sezóne. Na Košice budem vždy spomínať rád. Aj im budem fandiť, už len kvôli ľuďom. A aj keď sa momentálne nadáva na Bakoša, musím povedať, že generálny manažér mi veľmi pomohol."

Stavili ste na Poprad. Na stole ste mali viac ponúk. Rozhodli ste sa vrátiť tam, kde to už poznáte?

"Z extraligy sa mi ozvalo päť klubov, zo zahraničia štyri. A hoci nešlo o najlepšie ligy v Európe, záujem potešil. Volali ma domov, na Liptov, Roman Kontšek do Žiliny, Vlasto Plavucha do Banskej Bystrice. Bolo ťažké povedať kamarátom nie. Rozhodol som sa pre Poprad. Poznám tam zázemie, hráčov, bol som tam. Tibor Turan mi v živote veľmi pomohol, tak aj preto som volil tento klub."

Kedy nastúpite v drese kamzíkov po prvý raz?

"Na budúci týždeň v nedeľu proti Liptovskému Mikulášu. Potrebujem sa dovtedy trochu zžiť s mužstvom, potrénovať."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Vyhodený Kledrowetz: Ľutovať? Nemám čo.