Lintner po trojnásobnej zlomenine bez olympiády

Ten telefonát štátnemu trénerovi Jánovi Filcovi pokazil náladu. Keď sa mu znezrady ozval Richard Lintner, tušil, že sa stalo niečo nepredvídané, nepríjemné. Tak aj bolo. Slovenský hokejový reprezentant mu zvestoval neželanú zvesť: Na zimných olympijských hrách nebude môcť štartovať.

BRATISLAVA. Obranca Dinama Minsk sa totiž zranil v pondelňajšom zápase ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy s Čeľabinskom.

Taký obyčajný súboj...

"Bol to normálny súboj. Takých býva za zápas pätnásť aj dvadsať. No tentoraz to nevydržala moja ruka. Bola to zhoda náhod," informoval nás včera bek, ktorého familiárne volajú Citrón.

Večne usmievavý a dobre naladený skúsený borec si tiež tentoraz zavtipkoval, hoci to bol smiech skôr cez slzy. I jemu je ľúto, že príde o vrcholnú akciu, na ktorú sa, rovnako ako ostatní členovia kádra, veľmi tešil.

"V poslednej tretine som sa dostal do fyzického kontaktu pri mantineli so Skačkovom. Bol to súboj na hranici pravidiel, ale neverím, že ma chcel zraniť. Len mi zatlačil viac na ruku a nevydržali to kostičky nad zápästím pravej ruky. Hneď som vedel, že to nie je dobré. Aj to ukrutne bolelo a pobolieva to stále."

Nuž, nie je to sranda, utrpieť naraz trojnásobnú zlomeninu, a tak sa čas liečby odhaduje na dva mesiace. Keď sa náš legionár z toho vylíže, už bude dávno po olympijskom sviatku. "Nepamätám sa, kedy som mal naposledy niečo zlomené, teraz ma to postihlo v najnevhodnejšom čase. Smola si na mňa predsa počkala," pokúsil sa nadľahčiť situáciu 32-ročný matador. Neverí však na to, že by išlo o nejaké znamenie osudu alebo to, že by mu to niekto neprial.

"Takéto veci sú v hokeji normálne, bežné, každý hráč s tým musí rátať." Po prílete na Slovensko zašiel za známym odborníkom MUDr. Luptákom, aby s ním konzultoval tento úraz. Zobral si jeden deň na rozmyslenie, či si to dá operovať, alebo zvolí konzervatívny spôsob liečby. Pri oboch postupoch je čas liečenia zhruba rovnaký.

Dá šancu inému

Určite je vylúčené, že nejakým malým zázrakom by do zámoria cestoval a nastúpil aspoň na časť turnaja s pomocou nejakých pomôcok (dlaha). "To je úplne nereálne."

Keď sme naposledy hovorili s Lintnerom po prípravných decembrových zápasoch s Českom a Bieloruskom v Košiciach, vyjadril optimizmus a nádej, že sa dostane do nominácie. Potvrdil, že celú sezónu robil pre to všetko. Do menoslovu sa i dostal, čo mu zlepšilo náladu, ale teraz nomináciu nedobrovoľne opúšťa.

Majster sveta spred ôsmich rokov vie, že aj také veci sa stávajú. "So zraneniami treba rátať. Ale na druhej strane aspoň uvoľní niekomu inému miesto a môj flek neprepadne." Viacerí z jeho generácie hovoria, že Vancouver je ich posledná šanca niečo veľké dokázať. Takže vám nezostáva nič iné, len sa hotovať už teraz na ďalší olympijský turnaj o štyri roky - opáčili sme ho. Najprv sa schuti zasmial. "Vtedy budem mať 36 rokov, takže budem v najlepšom hokejovom veku. Musím vydržať. Teraz však vážne - to je príliš ďaleko, ale myslím si, že to už vôbec neprichádza do úvahy."

Na ZOH budú zápolenia na vysokej úrovni a aj on si predstavoval, že napriek skúsenostiam zažije niečo nové, atraktívne. To musí oželieť. Rovnako aj návštevu iných športovísk, veď v Salt Lake City 2002 chodil povzbudzovať hlavne biatlonistky. Tie by chodil zrejme burcovať i tentoraz, a rovnako slovenské hokejistky. "Takto budem všetkým našim držať palce aspoň pred televízorom. Verím, že nie márne," rozlúčil sa nostalgicky R. Lintner.