Desaťročný vzťah s o dvadsať rokov starším Bořkom Šípkom však neľutuje a riadi sa heslom "Každá trampota má svou mez". Nie je ženou, ktorá by sa zrútila pod ťarchou depresií, ale práve naopak. Leona Machálková považuje za veľmi oslobodzujúcu skutočnosť, že už presne vie, čo od života chce a čo naopak už nie.
V rámci koncertu s Karlom Gottom, ktorým ste potešili aj Košičanov, spievate i slávne dueto z filmu Kdyby tisíc klarinetů ´Je nebezpečné dotýkat se hvězd´. Prečo by to podľa vás mohlo byť nebezpečné?
- Nemôžeme predsa brať za slovo speváka... Koniec koncov by ste sa na to asi skôr museli opýtať autora Jiřího Suchého, ako to vlastne myslel... Ale sama za seba vám môžem povedať, že ide o iskrenie medzi mužom a ženou, tak ako to je v mnohých zamilovaných duetách. So zveličením je myslené to, že nie je vylúčené, že sa do seba dvaja zaľúbia, a to občas môže byť nebezpečné.
Čo by ste si želali, keby padala hviezda? Prípadne keby ste stretli zlatú rybku?
- Rozhodne by som si priala pevné zdravie tak pre seba, keďže som mama malého chlapca, o ktorého sa ešte budem dlho starať, ako aj pre všetkých svojich milých a kamarátov.
Bolo by to podľa vás skvelé mať všetko, po čom človek túži? Alebo by už človek nemal o čo bojovať?
- Veľmi sa mi páči príslovie: Šťastie nie je mať, čo chceme, ale chcieť, čo máme...
V ktorých životných situáciách sa cítite byť hviezdou a kedy naopak máte pocit, že ste úplne obyčajná žena?
- Domnievam sa, že sa tieto dve moje polohy vzájomne prelínajú. Aj keď spievam pred vypredanou sálou a teším sa z priazne množstva ľudí, ktorí ma odmeňujú potleskom, stále ostávam Leonou. Sama sebou. Snažím sa ostať prirodzená. Navyše si myslím, že každá žena sa môže cítiť ako hviezda, keď, ako sa vraví, predvedie niečo mimoriadne a je za to ocenená. Hoci len jediným človekom, na ktorom jej záleží. Ide o jej zážitok.
Máte veľa priateľov z radov hviezd, alebo sú vášmu srdcu bližší ´bežní´ ľudia z minulosti, napríklad zo školy? Akými ľuďmi sa najradšej obklopujete?
- Mám na to jednoznačnú odpoveď. Úprimnými a kreatívnymi, aktívnymi ľuďmi. Milujem svojich priateľov, nech už sú to, ako vravíte, obyčajní ľudia, alebo uznávané osobnosti. Spája ich to, že majú radi život, ľudí, sú čestní, a preto, že žijú zaujímavé životy, majú neustále čo rozprávať a sú zábavní.
Ako vyzerá váš ideálne prežitý deň? Koľko takých máte do roka?
- Pretože mám rada svoju prácu, ideálny je napríklad aj nabitý deň, keď však všetko funguje, darí sa a na ktorého konci si môžem povedať, že sa vydaril. Ostáva mi po ňom príjemný pocit, že to malo zmysel. Na druhej strane sa však tiež teším na to, že sú aj ideálne dni, ktoré môžem stráviť zábavou so synom vo chvíľach voľna.
Spolu s češtinou ste vyštudovali aj dejepis. Nakoľko sa kontakt s históriu prelína aj v súčasnosti vaším životom?
- Už veľmi nie. Moja profesia ma úplne pohltila. Ostal mi azda len záujem o literatúru.
Historici sú väčšinou dosť suchopárni ľudia, čo s vami veľmi nejde dokopy. Ste v tomto tak trošku rozpoltená osobnosť?
- Myslím, že som o sebe už dostatočne dala vedieť, že nie som suchár. (Smiech.) Milujem humor, dokážem ho oceniť a užiť si... Vyložene ho vyhľadávam. Dodáva mi energiu a uvoľnenie. Je to veľký dar od Boha. Povedala by som, že práve vďaka nemu sa človek odlišuje od zvierat.
Žena, ktorá sa po štúdiách vrhla na neistú cestu umenia a okrem iného spievala so streetbandom Koryto na Karlovom moste, musí mať veľa guráže. V ktorých životných situáciách sa táto vaša guráž ešte prejavuje?
- Cítim sa byť levicou. Veď vlastne aj moje meno Leona mi dodáva guráž. Som bojovníčka a nevzdávam sa ľahko. Zároveň často pociťujem potrebu presadiť pravdu, zastať sa slabších. Hovorím, čo si myslím...
Ste človek, ktorý v sebe emócie tlmí, alebo im občas nechávate voľný priebeh a nechávate ich vybuchnúť?
- Som človek, ktorý sa už vo svojom veku snaží svoje emócie ovládať. Tie usmievavé nech idú medzi ľudí... Negatívne sa snažím potláčať a platí pravidlo napočítať do desať... Hnevom sa aj tak nič nevyrieši a škaredý zážitok z hádky veľakrát len komplikuje možnosť daný problém vyriešiť.
Keď má človek v súkromí nie práve najšťastnejšie obdobie, uniká väčšinou k práci. Čo v ťažkých chvíľach najviac pomáha vám?
- Je to hudba a láska. Všetkého je na svete veľa, len sa na to nesmie zabúdať... A navyše - ´každá trampota má svou mez´, ako sa spieva v piesni Helenky Vondráčkovej a Jirku Korna.
Rozchod nie je nikdy príjemný. Ako dlho myslíte, že potrvá, kým sa zahoja rany?
- To sa nikdy nedá odhadnúť. Keď niekoho milujete, je to vždy nadlho. Ale opäť podotýkam, je nutné si uvedomiť, koľko pozitívnych vecí okolo nás neustále je. Je potrebné vyjsť v ústrety krásnym veciam a veselým zážitkom a nenechať sa zrútiť pod ťažobou neustálych depresií, že sa vám momentálne v živote niečoho nedostáva...
Obdivujem mužov, ktorí dávajú žene pocítiť, že ju dokážu chrániť."
Analyzujete večne, čo by bolo keby..., alebo viete za minulosťou zabuchnúť dvere a ísť ďalej?
- Snažím sa oboje. Analyzovať, a potom ísť ďalej.
Nakoľko je pre vaše bytie dôležitá láska? Viete si momentálne predstaviť pustiť sa do nového vzťahu?
- Láska je najdôležitejšia. K inému sa zatiaľ neviem vyjadriť.
Dokážete si spätne priznať aj svoje chyby, alebo vami ešte lomcujú emócie a bude treba viac času, kým sa na všetko dokážete pozrieť s odstupom?
- Je to proces. Myslím si, že najdôležitejšie je, aby k sebe každý človek ostal úprimný. Aby si nič nenahováral. Aby žil v pravde. Je oslobodzujúce i motivujúce vedieť, kto som, čo chcem a čo nechcem. Len tak sa môže človek vydať po správnej ceste. A keď z nej aj zíde, tak si môže opäť uvedomiť, že to nie je správne. Že tade nie...
Čo musí mať, aj po tejto vašej skúsenosti s rozchodom, muž, aby vás zaujal? Čo musí urobiť, aby sa k vám priblížil? Teda aby ste mu to dovolili...
- Obdivujem mužov, ktorí si nielenže vedia dať v živote rady sami so sebou, ale dávajú navyše žene pocítiť, že ju dokážu chrániť. Sú silní, ale zároveň citliví. Vážim si na nich, keď majú zmysel pre humor. To je pre mňa tiež veľmi dôležité.
Považujete predchádzajúce roky prežité vo vzťahu za zmysluplné, aj keď to nevyšlo, alebo máte pocit, že by ste do toho už nešli?
- Áno, boli to krásne roky, ktoré mali svoj zmysel. Rozhodne tento vzťah neľutujem.
Profil
- Narodila sa v roku 1967 v Zlíne.
- Detstvo prežila v Přerove, kde sa odmalička venovala spevu, hre na husliach a recitovaniu. Vyštudovala v Olomouci na Univerzite Palackého český jazyk a dejepis.
- Už počas štúdií hrala v S-divadle a spievala s amatérskymi kapelami. V roku 1990 sa vybrala do Prahy, aby sa stala profesionálnou speváčkou. Vďaka úspešnému konkurzu do divadla Semafor v roku 1991 bola obsadená do hry Kytice a v divadle zotrvala 4 sezóny. V tomto období tiež pracovala ako moderátorka v rádiu Evropa 2 a moderovala hudobnú reláciu na ČT.
- Od roku 1993 postupne účinkovala v množstve muzikálov ako West Side Story, Jesus Christ Superstar, Dracula, Monte Cristo, Bedári, Angelika...
- Doteraz vydala sedem albumov, za ktoré získala zlaté i platinové platne. Doposiaľ spolupracovala s množstvom významných umelcov, ako napríklad Karel Gott, Karel Černoch, Helena Vondráčková, Petr Kotvald a iní.
nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
