Krížový výsluch Šefčoviča v EP sa skončil šťastne. Teda pre neho a milovníkov hrubej čiary za minulosťou. Komisára máme aj s pečiatkou, že je schopný. Akurát zvuky, čo pri tejto príležitosti vydával Robert Fico, zvádzajú k podozreniu, že sa zamiloval do predsedu Fideszu. Variácie na motívy, že "odmieta útoky šovinistického a veľkomaďarského Fideszu", alebo že "odporúča Fideszu, aby si komplexy riešil na domácej pôde (...)", sú znamením, že veľmi túži po tom, aby si ho Orbán všimol a vyslal akýsi signál, že vie o tom, že on je Fico, a že mu nie je ľahostajný. Orbán, ktorý sa v živote Ficom nezaoberal ani jednou vetou, ale mlčí s kamenným srdcom.
Iné vysvetlenie hysterickej triašky, ktorú premiér predviedol, než platonická láska k Orbánovi, vám nedá ani klinický psychológ, ani nikto iný. Takáto rétorika voči susedovi je totiž v Európe bez precedensu od srbsko-chorvátskej aféry a pred ňou až do 2. svetovej vojny. Pričom naprosto zásadné je, že všetko, čo narozprával, sú úplné halucináce, aké sa nahrnú do mozgu, keď niekto sníva o nedosiahnuteľnej osobe. Maďari naozaj "politikárčili" so Šefčovičom, avšak tzv. "grilovanie" komisárov na základe akýchsi výrokov je v rámci "hearingu" v EP úplne bežné. A legitímne, aj keď od Fideszu pokrytecké, zvlášť preto, že Orbán doma točí všemožné piruety, keď sa má dištancovať od výrokov svojich ľudí... Keby Šefčovič naozaj padol v tej trme-vrme divokej, tak by sa hneď ozrejmilo, že celý problém neležal v Maďaroch, ale v ľudoveckej frakcii, ktorá bola náchylná mu seknúť žilou.
Chimérická je tiež predstava, že Orbán závidí SR "diplomatický úspech", a že ak europoslanci Fideszu hovoria v súvislosti s delením postov v EK o "absolútnej prehre Maďarska", tak chcú "prekryť vlastnú hlbokú ekonomickú krízu". Pravdou je presný opak. József Szájer a spol. chcú ekonomickú krízu Maďarska zvýrazniť a pripomínať každý deň. Takisto aj "diplomatickú prehru" a tisíc iných vecí, keďže za toto všetko je podľa nich zodpovedná neschopná a zlá vláda Bajnaia (Gyurcsánya) a socialistov, ktorých práve idú rozmliaždiť v kampani a vymazať z politickej mapy na 50 rokov. Orbán má Slovensko (dnes) tak na háku, že vášňami zmietaný Fico si taký nezáujem a citový chlad nevie ani predstaviť. On je jediný, kto zamoruje vzduch rétorikou, čo robí už dnes vzájomné vzťahy po apríli 2010 (maďarské voľby) vojnovými do tej miery, že jediný projekt v rámci eurofondov, na ktorý by mali urýchlene zverejniť výzvu, je Maginotova línia od Rusoviec po Čop.
Tak. Keďže slovensko-maďarská romanca má aj serióznejších účastníkov, spomenúť treba nápad poslanca Imre Andruskó (SMK), ktorý dal pozmeňovací návrh, aby sa na školách oslavoval ako pamätný deň 14. september, deň narodenia Jána Slotu. Potlesk na otvorenej scéne. Toto je za sto bodov. Pán Andruskó presne vystihol úroveň, na ktorej slovensko-maďarská kauza vibruje. A navrhol aj vecné riešenie. Gratulácia do Komárna. Konečne politik s triezvym rozumom. A ešte konštruktívny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
