"Prepáčte, že vás vyrušujem, ale nedá mi neopýtať sa. Vyhrali ste?"
Oslovený škubol hlavou a po chvíli záporne pokýval hlavou.
"Asi nemáte systém. Jeden môj známy to premyslel do najmenších detailov."
Mužík, ale aj pani naproti, zdvihli zvedavo hlavy.
"Je to naozaj strhujúci príbeh. Ak chcete, môžem vám ho porozprávať. Do najbližšieho vlaku to určite stihnem. Takže môj známy tipoval dobrých desať rokov, ale iste to poznáte, okrem piatych a dvoch štvrtých cien sa naňho šťastie neusmialo. A nielen to, život mu začal hádzať polená pod nohy. Najprv ho prepustili z práce. Čoraz častejšie sa z neúspešných konkurzov zastavoval na jedno pivo. Kým ešte mal našetrené, dalo sa to vydržať. Ale to viete, dve deti zhltnú veľa peňazí, jedno chcelo študovať na drahej súkromnej škole v Prahe, druhé, naozaj výtvarne talentované, mohlo rozvíjať svoje schopnosti iba pod vedením drahých pedagógov."
"Deti sú na prvom mieste," skočila mu do reči pani v zelenom.
"Áno, bezpochyby. Aj on to stále prízvukoval, škoda len, že stále častejšie štamgastom v krčme. Najprv predal nehnuteľnosť na vidieku, potom začal predávať obrazy a zlato, ktoré zdedil po rodičoch. Čím viac času trávil pri pive, tým menšia bola pravdepodobnosť, že sa niekde zamestná. Začal tipovať aj futbalové a hokejové zápasy a do omrzenia nám ukazoval výherné tikety. Napriek tomu si však neustále požičiaval na chľast a na stávky. Hm, nerozumiem tomu, keď toľko vyhrával," usmial sa rozprávač popod fúzy.
"Ja by som ho hnala," rozčúlila sa pani v modrom.
"Keď už predal všetko, čo nemali doma zabetónované, diagnostikovali jeho manželke zvláštnu chorobu, tuším Wilsonovu alebo aj celkom inú, to nie je dôležité. Oveľa nepríjemnejšie bolo, že zákroky robili až vo Viedni a nestáli dve päťdesiat, a to ani v eurách."
"Prečo im to zdravotná poisťovňa nepreplatila?" rozhorčila sa pani v červenom, lebo choroba prilákala pozornosť všetkých žien v čakárni.
"Nie je to jednoduché a z krčmy sa to aj ťažko vybavuje. Ale my sme ho chápali, že pri toľkej smole je alkohol najlepším liekom."
"Ale krátkodobým, že?" vložil som sa do debaty aj ja.
Chlapík sa iba usmial.
"Ale na druhej strane, dlhé debaty s alkoholom, niekedy aj bez prestávky trojdňové a následné bezsenné noci dokážu divy. Pavol sa upäl na tipovanie ako poslednú šancu prísť k peniazom, ktoré by vyriešili jeho problémy. Preštudoval si pravdepodobnosť výhry a trochu ho zaskočilo, že má šancu jedna k štrnástim miliónom. Nevzdal sa však a trpezlivo si zadovážil prehľad všetkých čísiel za posledných dvadsať rokov. S kamarátom, ktorý je počítačovým expertom, vytvorili program zohľadňujúci všetky možné pravdepodobnosti. Aké čísla neboli dlho vytiahnuté, koľkokrát sa opakujú z predchádzajúceho žrebovania, ako dlho trvá, kým sa znovu vyžrebuje, no skrátka všetky možné kombinácie. Počítač im nakoniec vybral čísla, ktoré by mali vyžrebovať najbližšie."
"A čo, vyšlo to?"
"Problém bol v tom, že na obrazovke sa objavilo až štrnásť možných číseliek. A losuje sa iba šesť. To je, verte-neverte, 170-tisíc možných kombinácií, ak chcete mať istotu prvého poradia. Čiže viac ako stodesaťtisíc eur."
Všetkých v čakárni to ohromilo.
"Ale Pavol sa nevzdal..."
(Koniec prvej časti, pokračovanie nabudúce. )
Autor: Peter B. Doktor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
