Rodák zo Svidníka, ktorý za svoj domov považuje Bardejov, nachádza v poézii potenciál robiť zmyslové vnímanie sveta intenzívnejším. Básňami bojuje proti odosobnenosti, nezúčastnenosti a necitlivosti dneška.

BARDEJOV. V týchto dňoch vyšla perspektívnemu spisovateľovi debutová básnická zbierka Chodec. Útla knižka vznikala niekoľko rokov a prázdne moralizovanie ani zbytočný pátos v nej nenájdete.

Výber z tvorby

Barové sidžo

Prísť na svet poutierať stoly

a dozvedieť sa, čo je samota.

Bláznovo klbko, čo ťa domotá...

... omotá ... moták (čo ťa bolí?)

A ty si myslíš, že to nešťastie

z barovej handry ráno vytrasieš?

Lept

Mýlim sa tak, že nemám mieru

v chybách, čo sa mi ešte nestali.

Pomaly vŕtam prstom do skaly,

kým sa mi nechty nezoderú.

Pokiaľ si vo mne nevyhlodá

koryto síra, krv a voda.

Súmernosť

a zrkadlá sú - zakryté.

Petra začala literárna tvorba pokúšať už v detstve. "Písať som začal relatívne skoro. Pamätám si napríklad, že som ešte ako malý chlapec zbieral informácie o zrúcaninách slovenských hradov a dopĺňal ich vlastnými detskými ilustráciami. Za moje umelecké nasmerovanie môže do veľkej miery rodinné zázemie. Mama aj otec študovali výtvarné umenie, a tak som odmalička vyrastal medzi obrazmi a knihami. K umeniu som mal teda vždy blízko. Cieľavedomejšie som sa na oblasť poézie zameral až na vysokej škole v rámci samoštúdia," vysvetľuje mladík, ktorému svet veršov postupne doslova učaroval.

Na poézii je podľa neho pekné najmä to, že vždy dokáže fascinovať niečím iným, častokrát ťažko priamo uchopiteľným. "Ktosi to vyjadril odľahčene, možno až paradoxom, slovami, že poézia nemusí znamenať, poézia má byť. Otvoriť sa pre jej vnímanie je vecou vnútornej voľby každého človeka. Pre mňa je okrem iného práve istým spôsobom kultivácie vnímania vecí okolo seba, cibrenia, vo svojich dôsledkoch až jatrenia pozornosti."

V sedemdesiatke opeknela

No prineskoro (vraví si)

zosúmerneli obrysy

jej chatrného tela.

Čas prešľapuje po byte

Spĺňa popis knihomoľa V dnešnej dobe, keď sa podľa neho akýkoľvek náznak citlivosti považuje skôr za prejav slabosti, majú práve verše pre život človeka mimoriadne veľký význam. Báseň považuje Peter v istom zmysle vždy za akýsi vnútorný výkrik autora, hoci uznáva, že sa to takto nemusí vždy javiť. Svoju existenciu si bez literatúry nedokáže predstaviť. "Čo sa týka čítania, nepoznám mieru. Dalo by sa povedať, že som už zberateľom. Knižné tituly vo svojej a rodičovskej knižnici rátame v stovkách, ak nie v tisícoch. Presnú štatistiku si nerobím, ale musím sa priznať, že v niektorých atribútoch spĺňam popis knihomoľa. Je to aj dôsledok toho, že píšuci autor by mal byť v obraze v kontexte súčasnej literatúry. Cestu si už však volí každý sám."

Zo súčasných slovenských autorov si vždy rád prečíta Milu Haugovú, Jána Gavuru, z mladších autorov generačných spolupútnikov Richarda Kittu, Pavla Garana či Rada Tomáša, zo zahraničných Sylviu Plathovú, Michela Houellebecqa, Jacka Keruacka.

Narodil sa vo Svidníku, ale až do roku 2005 býval v Bardejove. Po skončení štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odišiel za prácou do Žiliny, kde žije a pracuje dodnes. "Keby som k tomu prirátal dva niekoľkomesačné pobyty počas štúdia v USA v San Franciscu, centre beatnickej kultúry, zdalo by sa možno problematické akékoľvek ukotvenie na jedno konkrétne miesto. Fakt je však ten, že dosiaľ cítim najväčšiu spätosť s Bardejovom, predsa len som tam vyrastal a strávil najviac rokov môjho doterajšieho života. Mám tu veľa priateľov a známych, žijú tu moji rodičia. Keby som mal menovať mesto, kde sa cítim byť doma, menujem práve Bardejov."

Bez čitateľa by jeho tvorba nemala zmysel Napriek pomerne nízkemu veku je už laureátom viacerých celoslovenských literárnych súťaží. Je napríklad víťazom Wolkrovej Polianky 2008, Persony Grata 2008, Literárneho Zvolena 2009, Poetickej Ľubovne 2007, Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2006, Krídel Ivana Laučíka 2007, Tak píšem ja 2007, ocenený bol i na Literárnych Topoľčanoch, Literárnych dňoch Pavla Dobšinského, Poézii pre cestujúcich, Literární Vysočine...

"Literárne súťaže pre mladých autorov boli pre mňa skôr istou etapou, jedným vývojovým obdobím, v ktorom som ako autor bol už pripravený konfrontovať svoju tvorbu s tvorbou iných autorov a podrobiť svoje texty rozboru a kritike členov poroty. Tvorba má však sama osebe zmysel bez ohľadu na prípadný úspech v súťaži, prispieva istým spôsobom ku kultivovaniu osobnosti, učí nás vnímať veci okolo seba inak, pozornejšie, hĺbať nad nimi.

Ale na druhej strane to ešte autorom nedáva právo na akúsi intelektuálnu nadradenosť. Nesmieme zabúdať na to, že literatúra je procesom, v ktorom by osoba autora sama bez čitateľa strácala zmysel."

Ide s kožou na trh Peter si uvedomuje, že autori by mali byť vďační svojim čitateľom. Ich okruh si každý buduje sám. "Vždy som bol skôr podozrievavý k špekulatívnemu členeniu 'mainstreem', 'underground' a podobne. Existuje istý kvalitatívny rámec, za ktorý samozrejme ísť nemožno, zvyšok je však širokorozchodná križovatka ciest. To je už ale riziko písania vôbec. Idete so svojou kožou na trh a sem-tam vám ju poriadne vyprášia. Ale napriek tomu tvoríte a ešte k tomu s tichou utajovanou radosťou. Hotová diagnóza," smeje sa.

Aktuálna zbierka Chodec vznikala niekoľko rokov. "Mnohé z textov, ktoré zbierka obsahuje, v momente svojho vzniku ešte netušili, že raz vôbec budú súčasťou takto zostaveného vydania. Ako autorovi mi to určite nechávalo voľný priestor. Samotné komponovanie knižky, skladba a poradie jednotlivých textov mi dali v konečnom dôsledku práve s ohľadom na ich rôznorodosť poriadne zabrať. Nie všetko napísané sa hodilo do celkovej kompozície zbierky. Snažil som sa, aby Chodca zjednocoval predovšetkým svojský a nezameniteľný autorský rukopis. Najstarší text nachádzajúci sa v zbierke je asi šesť rokov starý, vo väčšine prípadov však ide o texty z obdobia posledných dvoch - troch rokov."

Názov dostala knižka, ako to už býva, podľa jednej z básní. "Názov zbierky však presahuje tento zjednodušený rámec. Svoju pozíciu vnímam predovšetkým ako pozíciu chodca – pozorovateľa všedných i nevšedných situácií okolo seba. Toto pozorovanie miestami možno pripomína skôr hmatkanie naslepo cez akýsi nepreniknuteľný záves, za ktorým je iný, tušený svet. Pomohol som si v tomto smere aj citátom z už uzavretého diela Pavla Suržina: 'Akoby si hľadal kľučku na opone, keď tak chodíš okolo a šmátraš'."

Podrobný výklad veršov považuje za zvrátenosť Čo sa týka posolstva jeho tvorby, považuje to Peter za prisilné slovo. Hlavne sa snaží vyhýbať pátosu a prázdnemu moralizovaniu. "Texty by mali hovoriť samy za seba. Ako som už povedal, poézia nemusí znamenať, poézia má byť. Ako autor mám radosť z nepriamej spolupráce s čitateľom. Inak povedané, popoťahujem do určitej miery nitkami, navádzam, ale nikoho nenútim k jedinému správnemu výkladu. Výklad vlastných básní samotnými autormi takpovediac verš po verši považujem v princípe za zvrátenosť."

V zbierke Chodec sa snaží upriamiť pozornosť na to, že aj takzvané klasické formy a viazaný verš je možné naplniť súčasným obsahom. "Bola to pre mňa veľká výzva, pretože v kontexte konfrontácie s odbornou kritikou takýmto spôsobom riskujem podľa môjho názoru oveľa viac, akoby som sa pustil dnes všeobecne akceptovateľnejšou cestou voľného verša." Klapky na očiach a jednostrannosť však podľa neho v umení nemajú čo hľadať.

Peter Staríček

Narodil sa v roku 1981 vo Svidníku, do roku 2005 býval v Bardejove. Po ukončení štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odišiel do Žiliny, kde žije a pracuje dodnes. Je členom Literárneho klubu Mädokýš, o. z., externým členom Bardejovského literárneho klubu (B. L. K.) Jeho básne boli preložené do francúzštiny a poľštiny. Je laureátom mnohých celoslovenských literárnych súťaží. Publikoval v slovenských i českých literárnych časopisoch (Revue aktuálnej kultúry – RAK, Dotyky, Let, Psí víno, Zrcadlení/Zrkadlenie a iné), rôznych zborníkoch poézie, na literárnych internetových stránkach... nit

V Londýne. Cestovanie je jednou z jeho veľkých záľub.

foto: archív autora

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.