Obec aj miestny gotický kostol sú však významnejšie svojím historickým vývojom, spätým s križiackym rádom Božieho hrobu.
Rád vytvorený v Jeruzaleme (1114-21) s primárnou úlohou strážiť boží hrob a ochraňovať pútnikov do svätej zeme sa v priebehu 12. – 13 .storočia dostal aj do priestoru Šariša. Tzv. božohrobci zo strediska v Miechove (Poľsko) si už pred r. 1212 založili filiálku v Chmeľove, pri dôležitom prechode sedlom krajinskej cesty. Chmeľovským mníchom daroval kráľ Ondrej II. potom r.1212 aj širšie okolie. V donačnej listine sa uvádza už jestvujúci kláštor, pričom Chmeľov nebol medzi darovanými majetkami, preto keďže Chmeľov bol sídlom rádu (1264: "cruciferi de Cumlouch"- križiaci z Chmeľova) a tiež vyvinutou obcou, predpokladáme tam kláštor už začiatkom 13. stor.
Predmetný jednoloďový kostol s vežou a sakristiou vznikol na prelome 13. a 14. stor., nie je však jasné, či ako primárna stavba alebo prestavba. Poloha kláštora je dodnes nezistená, preto mnohí historici predpokladajú v základoch kostola na výraznom pahorku starší románsky objekt, čo ale zatiaľ nebolo potvrdené. Pritom sú isté len dva fakty: prevažná časť hmoty stavby je gotická, bez akýchkoľvek starších častí, či románskych detailov a po druhé, aj gotická fáza je spätá križiakmi. R. 1313 sa rád presťahoval do Lendaku na Spiši. V 30.rokoch 14. stor. bol už kostol farským. Renesančnú úpravu datuje nápis na veži z r. 1634. V ďalších storočiach bol kostol len opravovaný.
Zachovala sa tak kompletne hrubá stredoveká stavba s množstvom pôvodných detailov, obohatených cennými prvkami v renesancii. Polygonálne uzavretá svätyňa je krytá 10-dielnou krížovou rebrovou klenbou združenou v dvoch svorníkoch. Okrúhle svorníky sú zdobené reliéfmi listovej rozety a kotvovým krížom. Klinové vyžľabené rebrá dosadajú na kvadratické a štítové konzoly, pričom nad konzolou JZ rohu je nábežný štítok charakteristický pre 13. - 14. stor. Použitie tohto prvku v klenbovom systéme vyvracia domnienky niektorých kolegov o prestavbe svätyne v 15. stor. Primárnu väzbu svätyne voči lodi potvrdzuje aj výrazná podobnosť klenby s klenbou v kostole v blízkej obce Babie. Dané dediny mali pritom na prelome 13. - 14 .stor. spoločného majiteľa- križiakov, a tým i zrejme rovnakého staviteľa.
Pôvodná sakristia je krytá mierne hrotitou valenou klenbou, vedie do nej lomený gotický pieskovcový portál s výžľabkom. Svätyňa prechádza do lode lomeným víťazným oblúkom. Loď je krytá rovným trámovým stropom. Do lode sa vstupuje dvoma gotickými portálmi, v južnom múre a podveží. Honosnejší je hlavný vstup (v južnom múre), profilovaný lomený portál s dvomi oblými prútmi v ostení. Interiér presvetľuje päť okenných otvorov, z toho iba je vo svätyni. Druhé okno svätyne bolo zamurované. Západné okno v severnom múre lode má poloblúkový záklenok, ostatné majú lomené ukončenie. Niektoré majú zachované pôvodné ostenia, iné boli v 20.stor. opravené, resp. regotizované. Zvyšky pôvodnej gotickej kružby sú uložené na obvodovom múre. Kamenný obranný múr s dvomi bránami vznikol v 18.stor. na starších základoch. Dominantou areálu je mohutná stredoveká veža, zdobená renesančnou atikou a na sgrafitovým kvádrovaním na nárožiach. Jej južná a severná fasáda obsahovala latinské nápisy z r.1634, ktoré však boli prekryté novou výbaľbou v r.2008. Z obdobia renesancie pochádza zrejme aj cenný drevený krov s vyrezávanými krakorcami pod strechou. V interiéri sa zachoval značne poškodený renesančný epitaf a ďalšie náhrobníky, renesančná kazateľnica, gotický kalich a rokokový oltár.
Analogický objekt sa nachádza v obci Babie, križiaci vybudovali na území východného Slovenska taktiež kostoly v Hanušovciach, Gaboltove, Krížovej Vsi, Spišských Hanušovciach, Zemplínskej Teplici, či v Lendaku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
