Pred sebou mal ešte veľa plánov a predsavzatí, ako pomôcť talentovaným chlapcom získať potrebný grif pri jazde na terénnom motocykli, ale tie už zostanú nesplnené. Na sklonku minulého roka odišiel bez slova rozlúčky do motorkárskeho neba.
Jazda na dvoch kolesách mu učarovala už v detstve a prvú motorku ČZ 125 dostal v pätnástich rokoch. Jeho srdcu bolo blízke enduro, ktorému zostal verný až do posledných dní svojho života, z ktorého odišiel vo veku 38 rokov. Jeho prvým klubom, pod hlavičkou ktorého súťažil v rámci slovenského i československého šampionátu, bol Zväzarm Montostroj. Od motoriek si neoddýchol ani počas základnej vojenskej sluzby, keď jazdil za Duklu Martin. Bol jedným z prvých, ktorí v samostatnej ére Slovenska zakladali Enduro klub Košice. Neskôr priložil opäť ruku k dielu, keď vznikol Enduro team Košice. V triede do 500 ccm si vybojoval aj titul majstra Slovenska, čo bolo jeho najväčší jazdecký úspech. Po skončení aktívnej činnosti sa rozhodol odovzdať svoje skúsenosti najmladším adeptom terénnych strojov - deťom - a jeho rukami trénera prešlo viacero z nich nielen z Košíc, ale aj blízkeho okolia. Medzi jeho trénerské úspechy hodno spomenúť výkony mladého Jaroslava Dubócziho, ktorý v Castrol cupe vlani v kategórii motocyklov skončil na peknom treťom mieste. Veľmi sa tešil z každého úspechu svojich zverencov a čo-to už sa snažil naučiť aj svojho deväťročného syna Paťa. S dobrým endurákom, trénerom i otcom Patrikom Molnárom sme sa začiatkom tohto roka navždy rozlúčili. Česť jeho pamiatke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
