Košické hodiny
V Košiciach boli dvoje hodín. Jedny na veži Dómu, druhé pred Andrásyho palácom na Hlavnej. Ľudia sa nemohli riadiť ani jednými. Na veži väčšinou stáli, druhé meškali alebo išli dopredu. Ľudia sa na ne sťažovali od magistrátu a župného úradu po parlament. Rozprávali sa o nich vtipy po celej župe, písali básničky, dokonca jedna bola uverejnená v denníku Slovenský východ. Vyberáme najvýstižnejšiu časť: "Márne ľudia pozeráte, koľko hodín, ktorý čas, hodiny dnes chvíľu idú, zajtra zastavia sa zas. I keď sa nezastavia, iný čas je na veži, iný opäť na ulici..." Niekoľko dní po uverejnení básne zmizli z vežových hodín obidve ručičky a druhé hodiny stáli. Z oznamu na budove radnice sa ľudia dozvedeli, že hodiny opravujú, lebo na nich padali ručičky, čo spôsobili vrany, ktoré na ne denne sedávali. Pravdepodobne dajú na ne drôtené pletivo, ak to schváli mestská rada.
Z policajného raportu
Verejnosť vzrušili dve vraždy z nešťastnej lásky. Albert Wiedermann zastrelil v Košiciach v roku 1923 dvadsaťtriročnú Justínu Máderovú a potom si strelil guľku do hlavy. Lekár skonštatoval smrť obidvoch a dal ich odniesť do márnice, kde ich položili do rakvy. Odrazu okolo obeda sa z márnice ozýval chrapot a chrčanie. To Wiedermann vstal z mŕtvych. Jeho vzkriesenie považovali ľudia za prejav božieho trestu pre vraha, lebo videli, ako mu guľka prevŕtala hlavu a vyšla von. Odviezli ho do nemocnice, kde sa prebral.
V Petrovciach v Michalovskom okrese sa nemuseli ani strieľať, aby niekto zomrel. Tam kosil alkohol na veľkej letnej zábave. Anna Gergeľová prekročila mieru pitia alkoholu natoľko, že si ustlala na tráve pod kríkom a ráno ju tam našli mŕtvu.
Šestákový konkurz
Minister financií ČSR vypísal konkurz na tristotisíc kíl rakúsko-uhorských dvadsaťhalierových mincí. Občania Košíc ich mali priniesť nespočítané, ale odvážené na zberné miesto, ktoré určil mestský úrad.
Senzáciu vyvolal v Košiciach podvod istého advokáta, ktorému polícia zhabala viac než 2 milióny korún, keď chcel okolkovať pri výmene peňazí 20 miliónov rakúsko-uhorských bankoviek, samozrejme, že ich chcel falšovať. Pri falšovaní chytili dvoch košických železničiarov a tento prípad bol známy ako železničiarska aféra. Dvaja sprievodcovia vlaku štyri roky falšovali doplatkové poukážky, ktoré vypisovali cestujúcim k nižšej cene označenej na cestovnom lístku.
Zlodej v kostole
V období bezručičkových košických hodín sa v kostole dominikánov v Košiciach ukryl na noc 12-ročný chlapec a ráno, keď kostolník odmykal dvere, vyšiel chlapec von, akoby nič s troma kilami sviečok, ktoré ukradol v sakristii kostola. Hneď vedľa kostola bol trh, takže sviečky tam všetky predal. Takto sa mu darilo štyrikrát. Priznal sa pri piatej krádeži, pri ktorej ho prichytili v kostole, keď zamykali bránu.
Niekdajší Mlynský jarok v Košiciach, kde je teraz vybudovaná komunikácia, slúžil aj ako kúpalisko a tiež ako pretekárska dráha. Počas pretekov prišiel do Košíc reportér z Budapešti a chcel si vyskúšať kúpalisko. Skočil hlavičku do Hornádu na Masarykovej okružnej a narazil na kmeň stromu. Utŕžil dve tržné rany na hlave a vzrušení košickí diváci ho sprevádzali do nemocnice v Komenského ústave, kam ho odvážali na sanitke ťahanej koňmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
