KOŠICE. V Púchove sa včera zišla reprezentačná dvadsiatka, ktorá bude vo februári opäť súčasťou slovenskej extraligy. V tíme nastanú výrazné zmeny, viacerí hráči sa vrátili do svojich materských klubov, šancu dostanú ďalší perspektívni mladíci. Mužstvo vedené trénerom Štefanom Mikešom v zámorí dieru do sveta nespravilo. Prečo neobstálo lepšie, nad tým sa zamyslel aj asistent trénera našej dvadsiatky Miroslav Marcinko.

Traja, štyria tím nerozbijú

"Mohli sme ísť vyššie. Partia mohla byť lepšia, ale zase traja, štyria hráči tím nerozbijú. No aj u tých, čo pôsobia v zámorí, prišlo k uspokojeniu. Švajčiarov sme zdolali v auguste, aj keď sme prehrávali 0:2. V novembri sme vyhrali vo Švajčiarsku. Domáci viedli 1:0, dali sme päť gólov, chlapci to víťazstvo na šampionáte brali ako samozrejmosť. Lenže mužstvo nezabralo ako kolektív. To nám chýbalo najviac k tomu, aby sme postúpili do prvej šestky. Všetci si mysleli, že to zvládneme, už špekulovali, čo bude ďalej," analyzoval spätne situáciu pred rozhodujúcim zápasom turnaja M. Marcinko.

Hrali na krásu, nie účelne

Pred rokom sa na majstrovstvách sveta vyprofilovali osobnosti tímu. O Janusovi či Tatarovi sa hovorilo veľa. Aj teraz sa čakalo, že dvadsiatka bude mať jasných lídrov. "V tíme, ktorý sme mali v Kanade, bolo viac talentu. Ale určite menej srdca ako pred rokom. Vlani sa presadil kolektív a vynikli tým pádom aj jednotlivci, štyria hráči boli draftovaní v NHL. Čakali sme, že Tatar, Pánik, Viedenský vyniknú. Chvíľami hrali dobre, no aj oni mali rezervy. Hralo sa viac na oko, na krásu ako účelne. A z toho sme ako tím nič nemali."

Príjemne prekvapil Hruška

Konečné ôsme miesto hodnotí Marcinko ako sklamanie. "Stačilo postúpiť zo základnej skupiny a sme prinajhoršom na šiestej pozícii. Na druhej strane sme obavy z vypadnutia, aj keď sme hrali o záchranu, nemali. Rátalo sa nám víťazstvo nad Lotyšskom, vedeli sme, že sme na tom lepšie ako Rakúšania, aj keď ten zápas nebol, čo sa týka výsledku, jednoznačný. Čakal sa od nás postup, no treba si uvedomiť, v akej situácii je hokej u nás, z čoho vlastne vyberáme. Predpokladali sme, že niekto v Kanade vyskočí výkonnostne, no aj strelci ako Gašparovič či Hudáček boli zaseknutí. Z mladších príjemne prekvapil obranca Hruška už len tým, ako nebojácne hral proti Kande, USA, Švajčiarsku."

Ako s projektom?

Projekt dvadsiatky, ktorá je súčasťou extraligy, je hodnotený aj v súvislosti s vystúpením reprezentácie na majstrovstvách sveta. Miroslav Marcinko vie, že nie každý je naklonený pôsobeniu mladíkov v najvyššej súťaži.

"Opozícia tu bola aj bude. Niekto povie, že sme nič nedosiahli, no aj keď tu máme tento projekt o cenné kovy, hrať aj tak nebudeme. Kto si myslí, že áno, sleduje celkom iný film. Veď podmienky, aké má hokej na Slovensku, sa nedajú porovnať so svetom. Hráči zo slovenskej extraligy juniorov na šampionát ísť nemôžu. Dvadsiatka hrala v príprave aj s prvoligistami, víťazila. Iste, v extralige niekedy schytáme nakladačku, ale nik zatiaľ nevymyslel nič lepšie ako súčasný projekt. U nás niet štadiónov, živoríme a živoríme. Ešte klobúk dole pred súčasnými výsledkami, lebo sa môže stať, že sa ocitneme v B-kategórii a budeme mať problém s návratom medzi elitu. Švajčiari sú celkom inde, čo sa týka podmienok, zimné štadióny majú aj po dedinách. V Kanade malo 30-tisícové mestečko desať hokejových hál, u nás ani niet kde trénovať, ten výber je potom naozaj veľmi oklieštený."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.