John Travolta (55) - herec, tanečník a spevák. V šestnástich rokoch zanechal školu, lebo sa chcel stať hercom. V osemnástich dostal svoju prvú šancu v divadle - hral v muzikáli Pomáda, ktorý v roku 1978 bol sfilmovaný a z Travoltu sa stala medzinárodná filmová hviezda. Rodina ho vychovávala v rímskokatolíckej viere. V roku 1991 sa oženil s Kelly Preston, s ktorou má dve deti - syna Jetta a dcéru Ellu Bleu. Jett v januári 2009 zomrel počas rodinnej dovolenky na Bahamách. Podľa bahamského úmrtného listu zomrel na záchvat. Travolta neskôr uviedol, že ich syn bol autista, keď mal dva roky, diagnostikovali mu Kawasakiho syndróm a od detstva mával záchvaty.

Zaujíma vás, ako sa darí filmom, v ktorých hráte?

- Sleduje to štúdio, ktoré film natočilo, takže to sledujem aj ja. Na základe toho sa zistí, akú hodnotu má ten-ktorý herec, akým prínosom bol pre daný film. Neznamená to, že mi na tom neviem ako záleží. Ostatným určite.

Máte pocit, že je ťažké byť hviezdou v Hollywoode?

- Môže to byť ťažké. Ale je to o tom, ako sa na to pozriete. Napríklad vezmime si novinárov. Už dávno som sa naučil, že sú určité veci uverejnené v novinách, ktoré je možné kontrolovať a na druhej strane sú veci, ktoré kontrolovať nemožno. Naučil som sa byť v pohode so všetkými. Keby som sa tým príliš zaťažoval, bola by to pre mňa nočná mora. V určitom okamihu je potrebné uvedomiť si, či sa divákom daný film páči, alebo nie. Ja to príliš neriešim. Tiež už dávnejšie som sa rozhodol, že niekam pôjdem, len keď budem mať náladu na novinárov.

S pribúdajúcim vekom uvažujete nad svojím vylepšením, plastickou chirurgiou?

- Keby som mal na obrazovke pôsobiť rušivo, odpudivo, porozmýšľal by som nad tým. Ale zatiaľ mám pocit, že vyzerám dobre.

Vašu kariéru poznačili tri úlohy: Tony Manero v Horúčke sobotňajšej noci, Danny Zuko v Pomáde, Vincent Vega v Pulp Fiction. Mnoho iných hercov je slávnych vďaka jednej úlohe. Aký je to pocit?

- Cítim sa veľmi šťastný, že mám divákov, ktorým sa páči, čo robím, spôsobom, akým to robím. Mám šťastie, že dostávam úlohy skôr charakterových postáv. Neberiem to na ľahkú váhu, ani povrchne. Skutočne si to cením.

Aké máte kritériá pri výbere úlohy?

- Beriem to komplexne. Zaujímavý musí byť príbeh, charakter postavy, režisér, producent. Kvalita filmu. Herecké obsadenie. Ak na konci dňa všetky tieto faktory sú pozitívne, poviem áno.

Ako sa udržiavate vo forme?

- Diéty nie sú nič pre mňa, takže ich nedržím. Cvičím. Myslím na to, že ak niečo chcem zjesť, zjem to, ale následne to musím zo seba dostať cvičením. Je to jednoduché.

Uvidíme vás ešte v nejakom filme ako tanečníka?

- Prečo nie?

Hoci vás vychovávali v rímskokatolíckej viere, hlásite sa k scientologickej cirkvi. Pomohla vám nejako scientológia?

- Áno. V roku 1975 som začal navštevovať prvé kurzy a už tie zmenili môj život. Začal som si viac veriť, uveril som tomu, že mám talent. Prestal som o sebe pochybovať. Medzi hercami je to tvrdé - kritika môže byť krutá a každý sa snaží toho druhého potopiť.

A po smrti vášho syna Jetta?

- Každodenné náboženské sedenia nám všetkým veľmi pomohli.

Určite to bolo ťažké pre všetkých.

- Všetci sme sa veľmi snažili, aby sme znova fungovali ako rodina. V takýchto chvíľach každý potrebuje mať pri sebe priateľov viac ako inokedy.

Spomienky vám však ostanú.

- Áno. Čas, ktorý sme spolu strávili, bol veľmi krátky, ale budeme si ho uchovávať po zvyšok života. Jett bol najúžasnejší syn, akého si rodičia vôbec môžu priať.

Film Old Dogs je prvým filmom po tejto tragédií, v ktorom ste hrali, a ktorý ste sa rozhodli propagovať.

- S manželkou sme sa zhodli, že je v poriadku, keď vyjdeme medzi ľudí a budeme propagovať tento film hlavne preto, že v ňom hrá aj naša dcéra Ella Bleu, ktorú zároveň predstavíme svetu a dáme jej krásnu budúcnosť vo svete filmu.

Aké sú vaše pocity z tohto filmu?

- Tento film je mimoriadne blízky môjmu srdcu práve kvôli debutu našej dcéry. Veľmi ma teší, že môžem byť súčasťou tohto filmu, že som mohol znova pracovať so svojou manželkou, s režisérom Waltom Beckerom a za hereckého partnera mať Robina Williamsa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.