Isteže nemusí, volebný výsledok to môže poprieť, avšak podobenstvo s rituálnou samovraždou vykonanou za prítomnosti obecenstva (to je podstatné) sa vnucuje i preto, že iné rozhodnutie by vyzeralo bezpečnejšie a rozumnejšie.
Dzurinda nie je Mečiar ani Slota."
To obecenstvo (svedkovia Sulíkovi) je dôležitý moment. Mohutná mediálna ozvena Sulíkovho "nie" Dzurindovi čoby lídrovi predvolebnej koalície je efekt, s ktorým v SaS rátali a ktorý, prinajhoršom, im neuškodí... Argument, že Dzurindu by voliči SaS skrátka neakceptovali, je ťažko overiteľný, avšak (zatiaľ) nestály elektorát SaS také veľké gesto skôr utvrdilo v presvedčení, než odradilo... Zrejme, asi. Len treba dodať, že ukazovať koaličné rokovania v priamom prenose, čoho sa dopustil SaS, je veľmi neštandardná technika. Embargom na Dzurindu od SaS-u však paradoxne nestráca ani SDKÚ, ktoré ponuku dávalo s ťažkým srdcom (jed na to). Veď keby si Sulík nepostavil hlavu a vznikla nejaká dohoda, tak pretlak na voliteľné miesta v koalícii by spláchol (zmenšil zásadne) nádeje a túžby mnohých ambicióznych politikov SDKÚ, ktorí by sa neskôr, zvlášť po zotrvaní v opozícii, hojili na Dzurindovi... Takto padá predsedovi SDKÚ balvan zo srdca bezbolestne. A dostáva sa aj mimo prvostupňovej zodpovednosti za prípadnú volebnú katastrofu pravice... Ajhľa, Sulík, povie, on kládol VEREJNE podmienku, akú by nemohla nikdy prijať žiadna strana.
Strategicky to Sulík domrvil dosť veľmi. Môže ukázať veľký výkon, mať aj kus šťastia, a uvidíme v júni strieľať motyku. Nič nie je vylúčené, nádej zomiera na poslednom mieste (Martináková a spol. by vedeli rozprávať.) Mimoparlamentná strana však nemôže mať vyšší cieľ, než dostať sa do parlamentu. Tomu dávala koalícia s SDKÚ faktickú istotu. Ďalšie štyri roky mimo NR SR SaS neprežije. Navnivoč vyjdú všetky investície, energetické, časové i iné... To je pointa. Koalícia s Most-om je tiež kasíno. Pričom ak z urien vylezú, či samostatne, či s Bugárom vospolok, desatinu percenta pod čiarou, tak pochovajú aj tie teoretické nádeje na vládu bez Smeru (resp. pravice či "pravice"). Bohviečo skrýval Dzurinda ešte v rukáve, nevieme. A ani Sulík sa už nedozvie, a to je zle, pretože ponuka SDKÚ, teda silnejší slabšiemu s neistou budúcnosťou, bola z kategórie, aké sa z voleja jednoducho neodmietajú. Nie. Ešte ani keby nebolo rétoriky, ako Fico ničí túto krajinu.
Mikuláš Dzurinda nemá sebareflexiu, presluhuje tri roky a voči štýlu, ktorým vládol, či stvoril SDK(Ú), je možné mať zásadné výhrady. (Dokonca nutné, ak chceme vyzerať ako nepoznačená, neošúchaná sila...) Dzurinda však nie je Mečiar ani Slota, ale stále ďaleko najúspešnejší politik ponovembrového Slovenska, ktorého akceptovať ako hlavu inej strany nie je žiadny morálny kompromis. Debaty o tom, že "je najnepopulárnejší" (a pod.), sú absolútne pod úroveň nielen preto, že nebyť voličov Smeru, tak by ním nebol, ale najmä v situácii, ktorú na Slovensku riešime. Aj marketing a zber bodov by mal mať nadradené limity, ktorými sú zdravý rozum a budúcnosť. Aby sme vedno s lídrom konkurenčnej strany rituálne nepopravili aj seba...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
