Korzár logo Korzár

Mníchovské letisko

V prvej tohtoročnej časti nášho seriálu predstavíme pomerne nové letisko v bavorskom hlavnom meste Mníchov.

Lietadlá Lufthansy pred terminálom T2. Do lietadiel nastupujú cestujúci krytými pohyblivými mostmi.Lietadlá Lufthansy pred terminálom T2. Do lietadiel nastupujú cestujúci krytými pohyblivými mostmi. (Zdroj: archív)

Priznám sa, že keby som nemal vnútornú spätnú väzbu, predstavoval by som v tomto seriáli pomerne často veľké a moderné medzinárodné letiská, ktoré považujem za fascinujúce stavby. No ale keďže - ako dúfam - spätnú väzbu mám - tak sa trochu brzdím, a to dokonca až tak, že doteraz sme na tejto strane predstavili (pokiaľ ma môj archív neklame), len jedno supermoderné letisko, a to letisko Suvarnabhumi v thajskom Bangkoku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo len desať kilometrov od centra

V prvej tohtoročnej časti nášho seriálu predstavíme teda v poradí len druhé letisko. Ide o pomerne nové letisko v bavorskom hlavnom meste Mníchov. Keďže toto letisko zvyknem v ostatných rokoch navštíviť aspoň raz ročne, mohol by som o ňom čo-to napísať aj spamäti. Keďže ale fakty a technické údaje v pamäti neuchovávam, musel som predsa len siahnuť aj za podkladmi. Vráťme sa najprv do trochu vzdialenejšej histórie. V októbri 1939 bolo v Mníchove otvorené letisko Riem, ktoré bolo na svoju dobu veľmi veľkoryso koncipované letisko, vzdialené len desať kilometrov od centra mesta.

SkryťVypnúť reklamu

Zrútilo sa na električku

Keď sa potom v roku 1954 robila štúdia ďalšieho rozvoja tohto letiska, dospelo sa k záveru, že práve blízkosť osídlenia už takýto rozvoj veľmi sťažuje. Volanie po novom letisku, ktoré by bolo ďalej od mesta, zosilnelo po 17. decembri 1960, keď sa lietadlo zrútilo priamo na plno obsadenú električku, pričom zahynulo 52 ľudí. Bavorská vláda nakoniec až 5. augusta 1969 rozhodla, že treba okamžite začať s plánovaním výstavby nového letiska. Začalo sa s hľadaním vhodného miesta pre nové letisko, čo sa ukázalo ako veľmi náročný a zložitý proces. Nakoniec sa ako najvhodnejšie ukázalo miesto približne 28,5 km severovýchodne od centra Mníchova.

Výstavbu spomalili protesty

Súhlas s plánom výstavby na tomto mieste bol udelený v júli 1979, ale protesty obyvateľov blízkych dedín viedli k dlhotrvajúcim súdnym sporom, ktoré viedli k spomaleniu celého procesu i k zastaveniu už začatých stavebných prác. V marci 1985 však bavorský správny súd príkaz na zastavenie prác zrušil a vo výstavbe sa mohlo pokračovať. Posledné žaloby boli zamietnuté v roku 1986, keď spolkový správny súd rozhodol o právoplatnosti výstavby letiska. Výstavba centrálnej budovy letiska sa začala v auguste 1987, výstavba terminálu 1 vo februári 1988. Hrubá stavba terminálu bola dokončená v septembri 1989.

SkryťVypnúť reklamu

Otvorenie v máji 1992

V auguste 1991 sa vedenie letiska presťahovalo do novej budovy, v decembri uvedeného roka bola do činnosti uvedená nová riadiaca veža. Skúšobná prevádzka pozemných zariadení letiska (triedenie batožiny, vybavovanie cestujúcich) sa začala vo februári 1992, skúšobné lety začali v apríli 1992. Slávnostné otvorenie nového letiska sa uskutočnilo 11. mája 1992, keď o 13:30 udelil vtedajší bavorský ministerský predseda Max Streibl povolenie k "prvému štartu" lietadla. Išlo o prototyp lietadla Airbus A340, ktoré nieslo meno Franza Josefa Straussa (bývalého predsedu bavorskej vlády). Aj samotné letisko bolo pomenované po spomenutom významnom nemeckom politikovi.

Presťahovali ho za jednu noc

Všetky letiskové mechanizmy a zaradenia boli z dovtedajšieho letiska Riem na nové letisko presťahované v noci zo 16. na 17. mája 1972. Posledné lietadlo odletelo z letiska Riem tesne pred polnocou 16. mája, od rána 17. mája už všetky lety smerovali len na nové letisko. Toto sťahovanie bolo unikátnou akciou v celosvetovom meradle. Pracovníci letiska potom boli viac razy požiadaní, aby zorganizovali takéto sťahovanie aj medzi inou dvojicou starého a nového letiska (aj sťahovanie na letisko Suvarnabhumi, ktoré sme v tomto seriáli predstavili, organizovali odborníci z Mníchova).

SkryťVypnúť reklamu

Druhý terminál slúži Lufthanse

Nové mníchovské letisko sa postupne stalo významným uzlom pre nemeckú leteckú spoločnosť Lufthansa. Tá v máji 1998 podpísala s vedením letiska dohodu o výstavbe druhého terminálu. Základný kameň tohto terminálu, určeného výlučne pre Lufthansu a jej partnerov, bol položený 14. apríla 2000. Otvorenie Terminálu 2, ktorého výstavba stála 2,5 miliardy mariek, sa uskutočnilo 27. júna 2003. Uveďme niekoľko základných údajov o mníchovskom letisku F. J. Straussa.

Dve štvorkilometrové dráhy

Letisko leží v nadmorskej výške 448 metrov (košické vo výške 230 metrov) nad hladinou mora a zaberá plochu 1 560 hektárov, z čoho 925 hektárov zaberajú zelené plochy. Bezpochyby najdôležitejšou časťou každého letiska sú pristávacie a vzletové dráhy. Mníchovské letisko disponuje dvomi paralelnými dráhami, pričom každá má dĺžku 4 000 metrov a šírku 60 metrov. Dráhy sú od seba vzdialené 2 300 metrov, pričom ich prahy sú vzájomne posunuté o 1 500 metrov (usporiadanie dráh dobre vidno na satelitnej snímke).

Plánuje sa tretia dráha

Vzhľadom na veľký vzájomný odstup môžu byť obe dráhy súčasne v prevádzke, čo umožňuje vykonávať až 90 pohybov lietadiel za hodinu (pod pohybom sa rozumie pristátie alebo vzlet). Pripravovanou výstavbou tretej dráhy sa kapacita letiska zvýši na 120 pohybov za hodinu. Obidva terminály pre cestujúcich sú postavené medzi dráhami a kolmo na ne. Terminál 1 má dĺžku 1 081 metrov a je v ňom 150 vybavovacích miest (tzv. check-in). Pásy na prepravy batožiny majú celkovú dĺžku 18 km, kapacita triediaceho systému batožín je 19 200 kusov batožiny za hodinu. Terminál 2 má dĺžku 980 metrov a je v ňom 124 "check-in" pracovísk.

Prijme aj poschodový Airbus A380

V tomto termináli je 40 km pásov na dopravu batožín, triediaci systém má kapacitu 14 000 kusov za hodinu. Pred terminálom 1 je 60 stojísk pre lietadlá, pred terminálom 2 je ich 75. samostatný menší terminál slúži všeobecnému letectvu (general aviation) a je pri ňom 50 stojísk pre menšie lietadlá. Mníchovské letisko je schopné prijímať aj gigantické poschodové lietadlo Airbus A380. Na letisku je sklad leteckého paliva (Jet A-1) s celkovým objemom 30 000 kubických metrov. Palivo sa potrubím s celkovou dĺžkou 14 000 metrov privádza k odberným miestam na vyše 120 stojiskách pre lietadlá.

20 000 parkovacích miest

Letisko je prakticky sebestačné pokiaľ ide o zásobovanie elektrickou energiou a teplom. Na výrobu energie a tepla slúži tepláreň s elektrickým výkonom 18,5 MW. Na streche terminálu 2 sú fotovoltaické články s celkovou plochou 3 600 štvorcových metrov, ktoré ročne vyrobia v priemere 445 500 kWh elektrickej energie (stačilo by to na zásobovanie 155 domácností). Hasiči majú na letisku 32 vozidiel v dvoch staniciach. Vozidlá sú schopné dostať sa k lietadlu na hociktorom mieste letiska do troch minút. Pre cestujúcich a návštevníkov letiska je k dispozícii 20 000 parkovacích miest.

Druhé v Nemecku, siedme v Európe

Mníchovské letisko poskytuje prácu približne 30 000 ľuďom. Cez mníchovské letisko F. J. Straussa prešlo v roku 2008 vyše 34,5 milióna cestujúcich, čím sa toto letisko zaraďuje (podľa počtu cestujúcich) na druhé miesto v Nemecku (po Frankfurte), na siedme miesto v Európe a na 27. miesto vo svete. Z letiska lieta 99 spoločností (vrátane tých, ktoré ponúkajú len dovolenkové lety), ktoré spájajú bavorskú metropolu s 244 destináciami na celom svete. No a na záver pochvala: mníchovské letisko bolo v roku 2008 už po štvrtý raz za sebou zvolené za najlepšie letisko Európy.

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  2. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  5. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  6. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  7. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  1. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 908
  2. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 6 736
  3. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 5 764
  4. Kde najradšej nakupujeme potraviny? Toto je srdcovka Slovákov 5 045
  5. Sedemnásť hotelov pre rodiny s deťmi, kde si oddych užijú všetci 5 033
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 4 722
  7. Viete, ako prekonať zlý cash flow aj transakčnú daň? 3 417
  8. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 3 329
  1. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Balkán.
  2. Vladimír Bojničan: Čo tu vlastne ostalo po Cyrilovi a Metodovi? Nič, len iracionálne dogmatické náboženstvo a preto ani nie je čo oslavovať
  3. Ján Škerko: Ak vás toto neohromí, tak vás to musí aspoň prinútiť k zamysleniu
  4. Tomáš Vereš: Cena spokojnosti
  5. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala
  6. Soňa Bulbeck: O čašníkoch, Ester a zrušených letoch...
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 110. /
  8. Vladimír Krátky: Moderná Bratislava ( moderné Slovensko ) .
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 192 329
  2. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 7 160
  3. Peter Slamenik: Žid sa už poučil 7 110
  4. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 5 701
  5. Eva Gallova: Adela Vinczeová doma zažívala muky, ale nevolali záchranku, aby nezaťažovali systém 4 663
  6. Vlado Jakubkovič: Muž je muž, žena je žena ... a Slovensko je v ... 4 502
  7. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 729
  8. Tomáš Vereš: Obeť, obetovaná obeť 3 296
  1. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  2. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  3. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  4. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  5. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  6. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
  7. Radko Mačuha: Také peniaze Cyril a Metod nikdy nevideli.
  8. Roman Kebísek: Čierny štvorec: Abstraktné umenie prešlo do absolútna a filozofickej roviny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Balkán.
  2. Vladimír Bojničan: Čo tu vlastne ostalo po Cyrilovi a Metodovi? Nič, len iracionálne dogmatické náboženstvo a preto ani nie je čo oslavovať
  3. Ján Škerko: Ak vás toto neohromí, tak vás to musí aspoň prinútiť k zamysleniu
  4. Tomáš Vereš: Cena spokojnosti
  5. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala
  6. Soňa Bulbeck: O čašníkoch, Ester a zrušených letoch...
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 110. /
  8. Vladimír Krátky: Moderná Bratislava ( moderné Slovensko ) .
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 192 329
  2. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 7 160
  3. Peter Slamenik: Žid sa už poučil 7 110
  4. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 5 701
  5. Eva Gallova: Adela Vinczeová doma zažívala muky, ale nevolali záchranku, aby nezaťažovali systém 4 663
  6. Vlado Jakubkovič: Muž je muž, žena je žena ... a Slovensko je v ... 4 502
  7. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 729
  8. Tomáš Vereš: Obeť, obetovaná obeť 3 296
  1. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  2. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  3. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  4. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  5. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  6. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
  7. Radko Mačuha: Také peniaze Cyril a Metod nikdy nevideli.
  8. Roman Kebísek: Čierny štvorec: Abstraktné umenie prešlo do absolútna a filozofickej roviny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu