V tejto zemplínskej obci sa zachoval ukážkový komplex šľachtického sídla, špecifického pre prostredie prevažne nížinatého Zemplína. Komplex pozostávajúci z paláca, hospodárskej budovy, kaplnky a obranných štruktúr je však známy najmä z hypotetických rekonštrukcii podľa odkrytých základov. Dochovaných častí pôvodnej architektúry je málo, no tvoria výrazné dominanty: vysoký fragment múru paláca a románsky kostol v jadre súčasného kalvínskeho.
Umiestnenie
Fortifikácia bola vybudovaná na vrchu Hrunok (154 m n. m.), ktorý predstavuje menšiu vyvýšeninu (50 x 30 m) uprostred zarovnanej terasy, vybiehajúcej z východného úpätia Slanských vrchov. V tesnej blízkosti lokality meandruje potok Izra, obkolesujúci vrch zo západu a juhu. Neďaleko tejto polohy viedla dôležitá krajinská cesta z centra župy, komitátneho hradu Zemplín cez Slanský priesmyk do Abova. Poloha hradu ako šľachtického sídla bola teda výhodná.
Historicko-stavebný vývoj
O hrade sa nedochovali žiadne písomne zmienky. Jeho vznik, využitie a zánik je tak možné odvodiť len na základe vývinu osídlenia blízkeho okolia a zachovanej architektúry. Z okolia obce Kazimír pochádzajú viaceré nálezy z svedčiace o osídlení už v 11. - 13. stor. Kazimír ("Kazmer", "Kazmyr") sa prvý krát spomína r. 1270 pri ohraničení hradného panstva Füzer a patril šľachticovi Petrovi. Ten používal názov obce v predikáte, čiže bola jeho sídlom. Aj v nasledujúcom storočí boli miestni páni označovaní "de Kazmer", čo svedčí o prítomnosti ich sídla, hradu, ktorý tak vznikol pravdepodobne na prelome 13. - 14.stor. a zanikol asi v 16., snáď až 17. stor., keď sa zmenilo vlastníctvo obce a postupne zanikol miestny rod Kazimírskych.
Hrad s prioritnou obytnou funkciou tvoril kamenný palác s pôdorysom obdĺžnikového tvaru a rozmermi 22 x 15 m. Stál v najvyššom bode lokality. Mal suterén a až tri podlažia. Úroveň nad tretím podlažím slúžila zrejme ako vyhliadková plošina, palác mohol mať tak sčasti vežovitý charakter. Jeho múry hrubé viac než 1 m pozostávali z lomového kameňa spájaného tvrdou vápennou maltou. Juhovýchodne od paláca sa nachádzala ďalšia obdĺžniková stavba rozdelená na dve miestnosti so zjavne hospodárskym využitím. Bola buď murovaná alebo mala len kamennú podmurovku a zvyšok drevo. K oválnej plošine vrchu prilieha zo severozápadnej strany jazykovitý výbežok (25 x 20 m), patriaci do hradného komplexu. Výbežok je tiež oproti okoliu vyvýšený, nedosahuje však úroveň priestoru paláca. Na plošine výbežku stála hradná kaplnka, neskôr využívaná ako farský kostolík, ktorý sa spomína v registri pápežského desiatku z rokov 1332-1335. Šľachtické sídlo bolo chránené palisádovým obranným systémom na navŕšených valoch. Vstup do areálu viedol zo severu.
Dnešný stav lokality
Komplex zemepanského sídla sa zachoval len z malej časti, zvyšky architektúry sú však dosť výrazné. Ide predovšetkým o solitérne stojací zvyšok muriva južnej steny paláca, dochovaný do výšky druhého poschodia. Na úrovni druhého poschodia zostal väčší otvor po pôvodnom okne. Fasáda má sčasti zachovanú omietku svetlej farby. V múre sa nachádzajú kapsy na vloženie drevených trámov, ktoré svedčia o počte podlaží ako aj existencii rovných stropov v interiéri. Viditeľný je aj pozostatok muriva nadväzujúceho kolmo na múr paláca z vonkajšej strany, čo môže byť nábeh na oporný pilier alebo múr iného, neznámeho priestoru paláca. Ďalšie zvyšky murív sa ukazujú len parciálne, vedľajší objekt je známy len z odkrytých základov. Terénne úpravy (zarovnaná plošina, valy, priekopa) sú rozpoznateľne len miestami a skôr v období bez vegetácie. Hradnú kaplnku, resp. zemepansky kostolík predstavovala zrejme jednoloďová románska stavba, nachádzajúca sa v základoch a jadre (južný a severný obvodový múr) súčasného kalvínskeho kostola.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
