Korzár logo Korzár
Sobota, 23. september, 2023 | Meniny má Zdenka

Pavol Dobšinský - Homér z Gemera

Životný príbeh najznámejšieho slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského by sa mohol začať takto: kde bolo, tam bolo, bola raz jedna gemerská dedina...

* * *Pavol Dobšinský. Aj ako evanjelický duchovný ostal verným folkloristom.* * *Pavol Dobšinský. Aj ako evanjelický duchovný ostal verným folkloristom. (Zdroj: archív)

Kde bolo, tam bolo - za horami, za dolami, v sedemdesiatej a siedmej krajine, za skleneným vrchom, za dreveným bralom, za veľkou dubovou skalou, ďaleko v jednej krajine, kde bol, kde nebol - ale veru už neviem kedy, bolo to dávno a tomu už pamätníka niet, dosť na tom, nuž, sadnite si deti, budem vám rozprávať, bolo vám jedno kráľovstvo a tam žil... Takéto a ešte inakšie začiatky mali rozprávky z úst našich starých materí, ktoré nás, celé generácie detí, vťahovali do deja napínavých príbehov. Neskôr, keď sme už vedeli čítať a pod stromčekom sme si našli jeden z najtradičnejších vianočných darov - rozprávkové knihy, mohli sme s údivom konštatovať - veď presne takto sme tie príbehy počuli. Aj životný príbeh najznámejšieho slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského by sa mohol začať takto: kde bolo, tam bolo, bola raz jedna gemerská dedina...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

V šestnásty marcový deň roku 1828, keď už jar bola na dohľad, prihlásilo sa tu v jednej rodine v Slavošovciach na svet dieťatko. Prvé z deviatich detí mamičky Zuzany, rodenej Pauerovej a učiteľa Pavla Dobšinského. Zuzana bola Slavošovčanka, Pavol rodom z Turčoka - prvorodený syn dostal pri krste meno Pavol Emanuel.

Vyrastal pod záhadným Železníkom

Dnes nevedno, či rodičia dali podľa dávnej obyčaje nemluvniatku do rúčky ako prvé knihu, aby bolo múdre, ale v učiteľskej domácnosti to bolo pravdepodobné. Ak mu však stáli pri kolíske rozprávkové sudičky, tak i tie mu nadelili múdrosti, aby raz o ňom svet povedal - toto je talent priam nevídaný.

Otec Pavol Dobšinský sa zakrátko stal evanjelickým farárom v haviarskej dedine Sirk pod povesťami opradeným záhadným kopcom menom Železník a tu prežíval malý Pavol a jeho súrodenci krásne detstvo.

SkryťVypnúť reklamu

Študoval na slávnom levočskom lýceu

Rodičia sa prvorodenému synovi postarali o prvotriedne vzdelanie - poslali ho do škôl v Rožňave, Miškovci, učil sa jazyky a napokon ho privítalo slávne lýceum v Levoči. Škola bola alma mater štúrovskej generácie - do dejín prestížnej vzdelávacej ustanovizne sa mladý Dobšinský zapísal naozaj výrazne. Študoval a pri tom redigoval niekoľko študentských časopisov a zábavníkov, stal sa tu predsedom Jednoty mládeže slovenskej a zapojil sa do zbierania piesní, povestí, porekadiel, prísloví, obyčají a rozprávok, za ktorými študenti putovali Gemerom, Malohontom, Šarišom, Spišom, Tatrami, Liptovom či Turcom.

Píše básne do zábavníka Život a neskôr v školskom roku 1846/47 v Levoči vzlietla Holubica - ďalší zábavník s viac ako stovkou nazbieraných prejavov ľudovej slovesnosti, medzi ktorými sú aj viaceré, ktorými prispel Pavol. Ako príloha zábavníka neskôr vzlietol i Sokol, ktorý už Dobšinský sám redigoval a hojne zaplňoval, podobne ako i ďalší zábavník s titulom Považja.

SkryťVypnúť reklamu

Prišiel o prvú ženu i dcérku

V roku 1848 však lýceum v Levoči zatvorili a nádejný novinár sa rozchorel. Liečil sa doma na fare v Sirku u rodičov a ešte v tom istom a v nasledujúcom roku pokračoval v zbieraní prejavov ľudovej slovesnosti, ktoré i vydal. Po vojenskej službe zakotvil v Revúcej u Samuela Reussa, neskôr pomáhal Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi vydávať Slovenské pohľady. To už mal za sebou farárske skúšky a pôsobil v Brezne i v Rožňavskom Bystrom. Potom učil v Banskej Štiavnici a tu sa zoznámil i so svojou prvou manželkou Paulínkou Schmidtovou z Hodruše, svadbu mali v roku 1860 a o rok nato sa sťahovali do Drienčan v Malohonte, kde sa Pavol stal evanjelickým farárom. Ich šťastie však nemalo dlhé trvanie, Paulína o dva roky zomrela a zakrátko mamičku nasledovala do večnosti aj malá a jediná Dobšinských dcérka Olinka.

O dva roky sa Pavol Emanuel oženil znova - s Adelou, rodenou Medveckou, ktorá bola vdovou po spisovateľovi Jánovi Čajakovi a inak sestrou spisovateľky Terézie Vansovej. Dobšinský opäť chorľavel, trápili ho dýchacie problémy - stále bol však veľmi kreatívny. Písal, prekladal z poľštiny, nemčiny, angličtiny, francúzštiny, ruštiny, pokračoval v zbere rozprávok, podieľal sa na tvorbe časopisov a vedno s Augustom Horislavom Škultétym i na vydávaní ďalších zväzkov Slovenských povestí - v prvých šiestich bolo 64 ľudových rozprávok.

Ľudovým rozprávkam bol verný celý život

Aj keď bol Dobšinský evanjelickým duchovným, básnikom, novinárom, vydavateľom, pedagógom, literárnym kritikom, prekladateľom a bádateľom, po celý život ostal folkloristom a bol zakladateľom etnografického vedeckého výskumu. Celý život pokračoval v zbere prejavov ľudovej slovesnosti, inicioval ich sústreďovanie a postupne ich sprístupňoval - vykročil tak na cestu, ktorá i dnes pokračuje stále novými vydaniami Dobšinského rozprávkových kníh a každé nachádza ďalšie generácie nadšených čitateľov.

Soľ nad zlato sa preslávilo vďaka slúžtičke

V pôvodných zväzkoch sú i zdroje rozprávok, ktoré pochádzajú z mnohých častí Slovenska a zberatelia uvádzajú aj to, od koho ich počuli. Tak sa pri rozprávke Soľ nad zlato dozvedáme, že slávnej českej spisovateľke Božene Němcovej ju na Sliači vyrozprávala jedna slúžtička. Presne v tom je čaro a tajomstvo úspechu Dobšinského rozprávok - v 19. storočí stále žili v pamäti obyčajných ľudí, ktorí ich ako generačnú štafetu posielali ďalej.

V Dobšinského knihách medzi najznámejšie rozprávky patria: Popolvár, Janko Hraško, Zlatovláska, Mahuliena Zlatá panna, O dvanástich mesiačikoch, Jelenček, Mechúrik-Koščúrik, Prorok Rak, Soľ nad zlato, Traja zhavranení bratia, Černokňažník, O troch grošoch, Pamodaj šťastia lavička, Lomidrevo, Červenkráľ a Žltovláska i ďalšie. Mnohé boli sfilmované a napríklad film Soľ nad zlato s hercami Janom Werichom a Vlastom Burianom patrí k zlatému pokladu československej kinematografie.

Popolvár pochádza spod Muráňa

Rozprávka o Popolvárovi má napríklad pôvod v Muránskej doline. I z jej obsahu možno analyzovať, prečo sa Dobšinského príbehy tešia obľube aj u rozmaznaných súčasníkov.

Najmladší z troch bratov, Popolvár, ktorého ku globálnej sláve nakopol vlastne iba prašivý kôň z hnojiska, šiel vyzbrojený len hrdzavým otcovým palošom za výsmešného rehotu bratov a okolia dobýjať svet. Konská mrcina sa však už za chotárom premenila na výkonného tátoša a Popolvár na ňom ponad medenú, striebornú a zlatú horu úspešne doletel až ku kráľovi, ktorý mal práve problém s istou Ježibabou. Popolvár na čele kráľovej armády aj s pomocou otcovho paloša, ktorý sa z hrdzavého kovového odpadu premenil priam na kombajn na stínanie nepriateľských hláv, Ježibabu a jej armádu zničil. Ibaže, porazená mala aj synov drakov: trojhlavého, šesťhlavého a dvanásťhlavého, ktorí žalárovali tri kráľove dcéry a nikto si s nimi nevedel poradiť. Tým napokon úspešne pozrážal všetky hlavy aj vďaka zázračným prsteňom od princezien. Draci skapali, kráľ sa tešil a boli dve svadby, lebo neviest sa ušlo i dvom hrdinovým bratom. On sám sa však predbežne sobášu vyhol.

Musel totiž bojovať s istým údajne nepremožiteľným Železným mníchom. Ten medzičasom ešte nevydatú princeznú zajal a uväznil na zámku na kuracej nohe. Popolvár okamžite vyrazil za Železným mníchom, ten mu však nedovolil ani len pozdraviť sa s princeznou, premenil ho na proso a nakŕmil ním svojho kohúta. Mladá dáma však nášho hrdinu z kohútích útrob vyslobodila a vymámila zo Železného mnícha jeho tajomstvo. Kotvilo, ako inak - v hydine - v zlatej kačke. Popolvár ju ulovil, vybral z nej zlaté vajce s veľkou mocou a zjedol ho. Zúfalého Mnícha Popolvár, na svete už naozaj najväčší, poľahky premenil na divú sviňu, ktorá zbabelo ušla do hôr. A bola svadba a niekdajší vysmievaný Popolvár sa neskôr stal kráľom. A vládol, až kým neumrel.

Aj NASA by závidela

V inej rozprávke, pôvodom z Rimavskej doliny, získal iný Popolvárik inú princeznú spôsobom, ktorý by skromnému Slováčikovi závidela aj americká NASA. Kráľ, aby sa trúfalého šuhaja zbavil, použil ho ako sondu s úlohou zvedieť od samotného slnka, prečo dopoludnia stúpa a k večeru klesá. Mládenec po dobrodružnej ceste zastihol slnko u jeho mamičky. Dostalo sa mu i odpovede - slncová mater túto našu hviezdu každé ráno znovuzrodí a večer ako starčeka nazad do lona prijme. S tajomstvom oboznámil kráľa a ten sa nadšene stal jeho svokrom...

Iný príbeh, pri ktorom môžu krajiny, vysielajúce dnes sondy do vesmíru priam blednúť závisťou, je slávna rozprávka o ďalšom srdnatom frajerovi a slncovom koňovi. Toho uväznila jedna strigônska rodina a krajina musela žiť v bezútešnej tme. Hrdina príbehu vyslobodil nielen slncového koňa a svetlo dňa, ale tiež istú kňažnú s dieťaťom - a čuduj sa svete - nechcel ani pol kráľovstva, iba pokoj vo svojom dome pri knihách.

A takto žnú vavríny aj ďalší skromní ľudkovia: jedna odvážna sestra vyslobodí zhavranených bratov, druhá odkľaje brata, premeneného na jeleňa, Janko Hraško sa chladnokrvne prekrája i z vlkovho brucha, smelým hrdinom po náročných súbojoch podľahnú strigy, čarodejníci - a občas aj chudoba. Veď jeden hrdina, autor deviatich detí, vybral sa s kyjom na samého Pána Boha, aby si s ním vydiskutoval, prečo dá jedným všetko a jemu len holú dlaň. Dostal od láskavého Hospodina lekciu z láskavosti, dobroty a i darčeky: najprv obrúsok prestri sa. Ibaže, svet je mrchavý, dar mu ukradli... Boh mu teda dal zlatonosnú sliepku, ale i o tú prišiel a napokon získal od Všemohúceho palicu von z vreca, ktorá samočinne zbila zlých kmínov a príbeh končí vrátením všetkých božích darov, hojnosťou a sľubom, že skrotený agresor už Pána Boha s kyjom nenavštívi.

Na pomníku má tri rozprávkové symboly

Svet bol a je k obyčajným ľuďom často mrchavý. Uráža, podceňuje, vysmieva, ubližuje, zraňuje, či dokonca chce zabiť. V starých príbehoch sú na tieto traumy návody - statoční odvážni ľudia, ktorí "smrdia človečinou" a vedie ich láska i dobro, víťazia. V rozprávkach vždy. Aj v množstve tých, ktoré nám poslal Gemerčan Pavol Emanuel Dobšinský, ktorého svet pozná i ako slovenského Homéra - tak ho nazval nevlastný vnuk Ján Čajak mladší.
Pavol Dobšinský zomrel v Drienčanoch 22. októbra 1885 a je tu aj pochovaný. Nášho najslávnejšieho rozprávkara tu pripomína zvláštny pomník a tri rozprávkové symboly: zlatá podkova, zlaté pero a zlatý vlas. Zlatý zvonec, finalista našich rozprávok chýba - lebo ani v treťom tisícročí im neodzvonia.

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  3. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  4. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  5. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  6. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  7. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  8. Prišli na to, že odpad je cenný
  1. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 837
  2. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 5 935
  3. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 5 818
  4. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 4 312
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 257
  6. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 224
  7. Ľuboš Fellner opäť pozýva. Kam volá turistov teraz? 3 019
  8. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 467

Blogy SME

  1. Radko Mačuha: "Keď padne zvon ďaleko od kostola."
  2. Anton Kovalčík: Ruské voľby v roku 2004. Boršč a abraka-dabra.
  3. Ivan Mlynár: Vojenskí tajní rabovali úplne netajne.
  4. Stop alibizmu: Za pomenovanie učiteľky: „pi...a ...ebnuta“ jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
  5. Janka Bittó Cigániková: Prešli sme si program PS pre zdravotníctvo, našli sme tam tieto hlúposti
  6. Ľudovít Paulis: Čo sme sa dozvedeli o vysokých školách zo včerajšej debaty lídrov strán
  7. Ján Valchár: Semienko populizmu (plus aktualizácie)
  8. Martin Pekár: Plán pre budúcnosť cestnej dopravy Slovenska. Priority a podpora.
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 754
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 37 701
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 20 923
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 10 647
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 424
  6. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 8 983
  7. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 7 463
  8. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 297
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Radko Mačuha: "Keď padne zvon ďaleko od kostola."
  2. Anton Kovalčík: Ruské voľby v roku 2004. Boršč a abraka-dabra.
  3. Ivan Mlynár: Vojenskí tajní rabovali úplne netajne.
  4. Stop alibizmu: Za pomenovanie učiteľky: „pi...a ...ebnuta“ jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
  5. Janka Bittó Cigániková: Prešli sme si program PS pre zdravotníctvo, našli sme tam tieto hlúposti
  6. Ľudovít Paulis: Čo sme sa dozvedeli o vysokých školách zo včerajšej debaty lídrov strán
  7. Ján Valchár: Semienko populizmu (plus aktualizácie)
  8. Martin Pekár: Plán pre budúcnosť cestnej dopravy Slovenska. Priority a podpora.
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 754
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 37 701
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 20 923
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 10 647
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 424
  6. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 8 983
  7. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 7 463
  8. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 297
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie Video
SkryťZatvoriť reklamu