Hoci súkromie si prísne stráži, a to, že je otcom sa v médiách objavilo až po niekoľkých mesiacoch od narodenia jeho syna, v rozhovore s nami sa otázkam týkajúcim sa súkromia nevyhýbal. Prezradil nám, že plánuje ročnú pracovnú pauzu, počas ktorej by rád cestoval, že sníva o tom, že si kúpi karavan a precestuje Európu. Hoci v hereckej brandži je považovaný za veľký talent, rozhodol sa uprednostniť muziku. S kapelou Kryštof dokončuje svoj ďalší album. Richard Krajčo.
Už niekoľko mesiacov ste otcom. Zrejme každý, kto si deti plánoval, vstupuje do rodičovstva s istými predstavami. Ako vyzerajú tie vaše?
- Mojou najhlavnejšou túžbou je tráviť s deťmi veľa času. Takže teraz robím všetko preto, aby to v budúcnosti bolo možné, pretože ich, pochopiteľne, chcem ovplyvňovať a niečo do nich vštepovať. Rodičovstvo vnímam ako istý test osobnosti. Asi každý človek ide do toho s predstavou, že bude ideálnym rodičom. No doba je ťažká, takže nás určite čaká aj niekoľko prekvapení.
Čo pre vás znamená ideálny rodič?
- Taký, ktorý je ochotný tráviť s dieťaťom čas, zdieľať s ním jeho radosti a starosti, byť mu nielen rodičom, ale aj kamarátom a človekom, ktorému môže dôverovať a za ktorým môže prísť s akýmkoľvek problémom. Dôležité je nebagatelizovať problémy detí. Lebo to, čo sa nám zdá byť obyčajné, môže byť pre ne veľmi závažné.
Aké ste mali detstvo?
- Také, o akom som teraz hovoril. A v tomto duchu chcem vychovávať aj ja.
Máte vlastnú kapelu, hráte v divadle, píšete (aj filmovú) muziku. Ste s umením zrastený odjakživa?
- Od puberty. Do 16 rokov som hral vrcholovo futbal. Chvíľu predtým ma začala baviť gitara, no bral som to len ako koníček, pretože všetok voľný čas mi zaberali tréningy. Keď som zrazu s trénovaním prestal, začal som 6-8 hodín denne cvičiť na gitaru. No stále som to bral len ako hobby. Rozhodne som nečakal, že sa nám raz s kapelou podarí preraziť, alebo že budem hercom, tobôž nie v Národnom divadle! Všetko sú to prekvapenia, o ktorých som v puberte ani nesníval.
Je váš život plný prekvapení?
- Myslím, že áno. Nechávam sa ním tak trošku viesť a vravievam, že všetko je tak, ako má byť. Aj negatívne veci majú svoje opodstatnenie. Navyše, ak by život nebol popretkávaný prekvapeniami, bola by to nuda.
Čo vás robí šťastným?
- Množstvo vecí - hudba a fungovanie s mojou kapelou. S chalanmi som spolu už 15 rokov, spája nás viac než iba muzika. Je to už rodinný vzťah - mám ich rád. Zároveň som rád so svojou rodinou, teším sa, keď môžem byť na statku v Krkonošiach, kde je pokoj, ticho, žiadni ľudia, len les a naši psi. Tých vecí je veľmi veľa. Záleží len od toho, ako sa človek momentálne cíti a čo práve potrebuje.
S kapelou vám onedlho vyjde nový album, napísali ste hudbu k filmu Bobule 2, hráte v divadle, v seriáli, moderujete... Pracovných aktivít máte skutočne veľmi veľa.
- Ale už nie dlho. Nebudem síce prezrádzať svoju konkrétnu predstavu, no súvisí to s tým, čo som vravel na začiatku, že sa chcem venovať svojim deťom. A budem robiť naozaj maximum pre to, aby sa to splnilo.
Pracovať v takom tempe ako teraz rozhodne už dlho neplánujem. Prezradíte aspoň, čo z tých aktivít bude hrať prím?
- Už pred 2-3 rokmi som sa rozhodol, že to bude hudba. Aj keď som vyštudovaný herec a moji kolegovia ako pán Rösner mi za to veľmi nadávali a vraveli, že by som sa mal venovať hlavne herectvu, že muzika je fajn, ale ja patrím na javisko. No u mňa sa to okolo 30-ky zlomilo a hudba ma napĺňa viac. V divadle už vlastne v poslednom čase ani veľmi nehrám - 3 roky som nenaskúšal žiadnu novú inscenáciu, pretože som nechcel, odmietol som aj mnoho filmových ponúk. Venujem sa najmä kapele. A pretože Kryštofa s mojou ženou aj manažujeme, máme okolo toho dosť veľa práce.
Prečo hudba prevážila všetko ostatné?
- Je to asi o väčšej emócii. Je jedno, či hráte s kapelou v klube, alebo vo vypredanej športovej hale, ale to, že si ľudia spievajú vaše pesničky a že prišli na koncert kvôli tomu, čo ste zložili niekde doma na gauči, je omnoho silnejšie ako keď hrám Richarda 3 a v podstate "recitujem" slová pána Shakespeara. V divadle dav nekričí bravo, nehovorí si s vami repliky, nie sú tam žiadne okamžité reakcie.
Naozaj vám divadlo vôbec chýbať nebude?
- Netvrdím, že ho nebudem robiť vôbec. Ideálnym stavom by pre mňa bolo odohrať jedno divadelné predstavenie a 2 koncerty mesačne a medzitým sa venovať rodine a statku na dedine. Vnútri svojej duše som kovboj.
Odohrať 2 koncerty mesačne a medzitým sa venovať deťom, to znie krásne idealisticky. Nebojíte sa však, že by sa pri takej frekvencii na vás postupne zabudlo?
- To sú, samozrejme, predstavy a uvidíme, kam sa život s kapelou, divadlom, či ten súkromný posunie. No človek musí snívať, aby vedel, že jeho život má nejaký smer.
Dobre, tak snívajme. Dajme tomu, že by ste pracovali len 2-3 dni do mesiaca. Čo by ste robili zvyšných 27 dní?
- Trávil by som ich so svojou ženou na koňoch, na motorke, kúpili by sme si obytný karavan a jazdili s deťmi po Európe. To by sa mi páčilo.
O vás je známe, že tvoríte predovšetkým v chmúrnych chvíľach. No čo keď dlhšie žiadne chmáry neprichádzajú?
- Sú, samozrejme, stavy, keď aj pol roka žiadnu pieseň nenapíšem. Potom z toho dostanem takú depresiu, že si sadnem a skladám.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Na to, že dotočíme album, zmieša sa a budem mať pokoj. Album sa totiž nahráva v Prahe, seriál natáčam v Zlíne, takže je to trošku komplikované. Teším sa aj na februárové turné. No zo všetkého najviac sa teším na leto 2011, pretože vtedy skončíme s koncertmi a budeme mať ročnú pauzu. Ten čas chcem tráviť so svojimi blízkymi, pretože už 10 rokov pracujem prakticky každý deň, stále niekam cestujem, takže na ten rok voľna sa naozaj teším.
Máte aj presné predstavy, ako ten rok strávite?
- Nie, ten rok bude úplne slobodný! Bude ma baviť ráno sa prebudiť, niečo si vymyslieť a urobiť to. Dôležité je, že budem s tými, ktorých mám rád, a ktorým nebudem musieť hovoriť, prepáč, teraz budem 20 dní preč, pretože mám prácu.
Vydržíte rok bez práce?
- Netvrdím, že budem rok sedieť na zadku alebo sa váľať v posteli. 0 tom to nie je. Život sa dá užívať si aj inak. Využijem to na spoznávanie nových vecí, vydáme sa za dobrodružstvom. Možno to bude aj veľmi inšpiratívne, a tak si raz mesačne sadnem a niečo skomponujem.
Profil
Richard Krajčo (*1977)
vyučil sa za elektrikára, potom absolvoval dramatický odbor Janáčkovho konzervatória
v Ostrave hneď za svoju prvú rolu - stvárnenie Hamleta v Divadle Petra Bezruča - získal v roku 2000 Cenu A. Radoka ako talent roka, o rok neskôr získala jeho kapela Kryštof za debutový album "Magnetické pole" 5 nominácií Akadémie populárnej hudby
od roku 2003 je v stálom angažmán pražského Národného divadla
hral vo filmoch (Nuda v Brne, Sametoví vrazi či Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště) a v seriáli Nemocnica na okraji mesta - nové osudy
krátko bol ženatý s modelkou a speváčkou Ivou Frühlingovou
s partnerkou Martinou Poulíčkovou má 8 mesačného syna
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
