Neuveriteľne vzrástol počet výčapov a krčiem – zo 61 na 260.
Kaviarní a hostincov bolo pomerne málo – k ôsmim pribudlo za tridsať rokov dvanásť. V správe Obchodnej a priemyselnej komory za rok 1882 sa uvádzajú ako najprosperujúcejšie živnosti v Košiciach výčapy a krčmy. Na sto obyvateľov pripadala jedna takáto prevádzka. Okrem nich predávali liehoviny aj obchodníci – špecialisti, ktorí mohli mať výčapné právo. Predaj aj výčap liehových nápojov upravovali viaceré právne predpisy na úrovni zákonov a nariadení. Tieto sa ale nevzťahovali na mestské regálne právo výčapu v Košiciach, vykonávanie ktorého upravoval osobitný mestský štatút. Po revíziách živností a výčapného práva sa počet výčapov a krčiem v Košiciach znížil z 1260 na 129, ale až neskoršie, po desiatich rokoch.
Najväčší obchodníci
Košice boli od stredoveku exportérom kvalitného vína a túto povesť si udržali aj v 19. storočí, keď bolo mesto strediskom obchodu s tokajskými vínami, ktoré vyvážali obchodníci nielen do európskych štátov, ale aj do USA. K najväčším obchodníkom s vínom patrili v 70. rokoch 19. stor. L. Schalkház (majiteľ rovnomenného vychýreného hotela, neskoršieho hotela Slovan) a K. Horovitz, v 80.rokoch R. a J. Maurer, A. Littmann. K najväčším majiteľom tokajských vinohradov patril košický veľkoobchodník J. Patzauer.
Čierny obchod
Výčapy a krčmy prosperovali na celom východnom Slovensku aj v 20. rokoch. Zákony prvej ČSR sprísnili udeľovanie licencií, narastal čierny obchod s alkoholom a pašovanie denaturovaného liehu z Poľska, z ktorého si na vidieku pripravovali pálenku. Po revízii výčapníckych licencií v roku 1924 na Zemplíne a Spiši, sa znížil počet krčiem, lenže v Michalovciach a v Humennom bol povolený celý rad nových, dokonca aj v Medzilaborciach, spolu vyše dvadsať. Kvôli zamedzeniu pašovania liehu z Poľska bola vytvorená tzv. lietajúca brigáda, ktorej sa podarilo chytiť niekoľkých pašerákov, lenže ich vodca našiel iné cesty, po ktorých s liehom pašovali aj dobytok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
