Korzár logo Korzár
Sobota, 21. júl, 2018 | Meniny má Daniel
Nájdete nás na webe

Pivo ako potravina aj platidlo

Nebolo vždy zvykom príchod nového roka alebo iných sviatkov oslavovať čašou vína, nehovoriac o šampanskom.

Na nadchádzajúce slávnosti sa dopredu varilo pivo a to nielen ako nápoj, ale aj ako potrava. Pivo varili už starí Sumeri (južná Mezopotámia) dokonca pred šiestimi tisícami rokov. Svedčí o tom rovnako stará tabuľka, zobrazujúca ľudí, ako pijú slamkami tento nápoj zo spoločnej nádoby.

Vtedajšie pivo pripravovali z jačmenného chleba, sladu a vody. Chmeľ nepoznali, ale horkastú chuť mu dodávali predbežným pražením chleba v horúcom popole.

Najstaršie písomné správy

Najstaršia známa písomná správa o pive je tiež zo sumerskej tabuľky - z tretieho tisícročia pred n. l. V tej dobe sa v Mezopotámii pripravovalo niekoľko druhov piva. Líšili sa farbou aj obsahom alkoholu. Toto „prapivo“ varili najčastejšie z jačmeňa, pšenice, ovsa, prosa, ochucovali ho medom, korením, bylinkami. Písomné zmienky o pive sú v Epose o Gilgamešovi (sumerskom kráľovi). Gilgameš v ňom radí Enkiduovi, ktorý sa dovtedy živil iba trávou a vodou, aby začal jesť chlieb a pivo a stal sa človekom. Výraz „jesť pivo“ sa vyskytuje aj u Slovanov v deviatom storočí n. l., keď varili pivovú polievku a tú jedli. V takmer štyritisícročnej sumerskej básni na počesť patrónky pivovarníctva bohyne Ninkasi sa oslavuje pivo rovnako ako bohyňa.
V Chamurapiho zákonníku (Chamurapi bol babylonský kráľ, ktorého ríša sa v druhom tisícročí pred n. l. rozprestierala na celom území Mezopotámie) sú veľmi podrobne a presne uvedené denné prídely piva pre jednotlivé vrstvy obyvateľov - napríklad robotník dostával na jeden deň dva litre, úradník tri, vyšší štátni úradníci a kňazi najviac, čo bolo až 5 litrov piva na deň. Museli ho podľa toho variť veľké množstvá.

Článok pokračuje pod video reklamou

Najobľúbenejší nápoj Egypťanov

Pivo bolo v starom Egypte najobľúbenejším a najrozšírenejším nápojom, ktorý sa k nim dostal zo susedných krajín. Jeho výroba je detailne opísaná v starých papyrusoch a znázornená na stenách hrobových komôr, o čom sa môžu na vlastné oči presvedčiť aj naši turisti v starobylej Sakkare. Na hrobovej komore egyptského hodnostára, ktorý sa volal „Ti“ asi z 20. storočia pred n. l. je najstaršie vyobrazenie prípravy piva. Starí Egypťania pripisovali viacerým potravinám mystický, božský pôvod a ináč to nebolo ani s pivom. Jeho pôvod a receptúru pripisovali bohom a to Slnečnému bohu Re alebo Usirisovi. Pre osobu, ktorá varila pivo, bol v egyptskej hieroglyfickej tabuľke - abecede - osobitný hieroglyf.

Patrilo k základným potravinám

Pivo patrilo v starom Egypte k základným potravinám, ktoré dostávali na prídel robotníci aj členovia faraónovho dvora. Robotníci, ktorí stavali pyramídy, dostávali chlieb, cesnak, cibuľu a dva džbány piva. Pivo dostávala aj kráľovná. Pivo bolo v Egypte aj platidlom. Zapečatené džbány piva s presne daným objemom, ktorý bol vyznačený na džbáne, mali rôzne hodnoty. Aj nižšie hodnoty platidla, teda menší objem piva, boli vo vyšších štíhlych džbánoch kvôli uchovaniu piva.
Receptúra výroby piva u Egypťanov bola podobná ako u Sumerov. K rozdrveným zrnám jačmeňa sa primiešala pšeničná múka a zmes sa rozriedila na kašu. Naplnili ňou formy a dali upiecť pivné chleby. Tie sa potom rozdrvili, dali do kade, zaliali vodou a nechali kvasiť. Na ochutenie sa používala šťava z datlí alebo med. Pivo sa uchovávalo vo vysokých úzkych nádobách. Najlepšie vtedajšie pivo sa vyrábalo v suezskej oblasti v meste Pelusium.

V antike ako liek

Starí Rimania i Gréci uprednostňovali víno, veď z antiky pochádzajú známe bakchanálie. Pivo poznali, pili ho, ale nielen bohatí patricijovia ho považovali za nápoj barbarov. Určitú obľubu získalo pivo v Trácii - dnešnom Bulharsku a v Macedónii. Tam vyrábali horké a silné pivo a vyvážali ho do Grécka. Ale aj v týchto dvoch krajinách s pestovaním vínnej révy postupne prevládalo víno. Rimania dovážali pivo od Keltov, Egypťanov aj z iných častí sveta a používali ho ako liek proti parazitom, zápche aj hnačke.

Hostí vítali Slovania nápojom z obilnín

Všetky slovanské kmene pripravovali pivo a vo všetkých slovanských jazykoch sa vyskytuje slovo „chmeľ“. Skutočnosť, že tento obilninový nápoj poznali okolo roku 500 n. l., zaznamenal grécky historik a filozof Priskos. Bol členom byzantského posolstva Maxima k Atilovi a počas ich cesty ich hostili Slovania pri Dunaji medom a jačmenným kvaseným nápojom a podarovali im slad aj chmeľ. Podľa Priskosa takýto nápoj pripravovali všetky slovanské kmene.
Naši predkovia vyrábali pivo z jačmeňa, raže, prosa, ovsa, pšenice, z ktorých pripravili slad namáčaním zŕn vo vode a ich vysušením na slnku alebo nad ohňom. Potom ich pomleli na žarnove, zaliali vodou a varili. Najsilnejšie pivo bolo z jačmenného sladu Chmeľ začali pravidelne používať u nás v 11. - 12. storočí, inde v Európe v 8. storočí. Chmeľ mal chuťový aj konzervačný význam až do doby objavu L. Pasteura.

Nariadenia proti opilstvu

O varení piva, jeho konzumácii sa zmieňujú aj kroniky Slovanov. Gallusova kronika o pive Poliakov ako nápoji, ktorým vítal v džbáne hostí knieža Pait. Ruskí panovníci vydávali nariadenia na obmedzenie pitia piva, napr. Peter Veľký zakázal vypiť denne viac ako tri poháre, čo predstavovalo približne niečo vyše jedného litra. Cár Vasilij II. zakázal pri varení piva používať chmeľ, aby jeho konzument nebol „chmeľnoj“, čiže opitý, „nachmelený“. Výrazy odvodené od slova chmeľ sú vo všetkých slovanských jazykoch. Od slova chmeľ sú odvodené aj priezviská, názvy obcí a miest.

Pivo v stredoveku

Ako sme už spomenuli, pivo nebolo iba nápojom, ale aj potravinou. Lacnou a sýtou. Ženy varili pivovú polievku ako jedlo a tiež aj pivo ako nápoj. Domáci pivovar to bola panvica alebo kotol. Ako nápoj ho varili neskoršie muži a jeho spotreba nebola u nás vysoká. Viac piva sa pilo v období pôstov, keď sa zakazovalo piť mlieko.
V stredoveku nastal veľký rozkvet európskej výroby piva najmä v kláštoroch. Tam si zriaďovali vlastné kláštorné pivovary a každý kláštor mal svoju vlastnú receptúru, ktorú si starostlivo strážil. V kláštorných záhradách sa začal pestovať chmeľ a používať na výrobu piva. Okrem kláštorov sa chmeľ nepoužíval. Keď sa v 19.storočí rozvíjala priemyselná výroba piva, kláštorné pivovary zanikali. Výhodnejšie bolo objednávať si pivo pred obdobím pôstu, napr. bavorskí mnísi si objednávali ležiak.
V 18. a 19. storočí vzrastali objednávky piva rôzneho druhu; presnejšie pre rôznych konzumentov a klimatické pásma. Iné pre zlatokopov počas Zlatej horúčky v Amerike, iné pre ťažko pracujúcich a nosičov bremien. Pre každé ročné obdobie bol určitý druh piva.

Vznik cechov

Kým sa výroba piva nestala zdrojom príjmov pre šľachtu s panstvami na vidieku a poddanými obyvateľmi, pivo mohol variť každý poddaný. Od 16. storočia sa poddaným obmedzovalo variť pivo a stalo sa výsadou šľachty. Výroba a predaj piva sa stali významnými príjmami aj uhorských miest, medzi nimi na východnom Slovensku. V roku 1691 tvorili príjmy z predaja piva pre mesto Košice až 25 percent celoročného príjmu. Špecifikácia zamestnaní v Košiciach v rokoch 1393 - 1405 zostavená historikom prof. O. R. Halagom uvádza sládkov, pivovarníkov a pálenčiarov. Pritom cech pivovarníkov v Košiciach vznikol až v roku 1707. V 18. aj v 19. storočí (vtedy už existoval v Košiciach pivovar, ktorý založil pivovarník Ján Bayer) sa košické aj kežmarské pivo spolu s trenčianskym považovalo za najlepšie. Moderné pivovarníctvo na Slovensku sa rozvinulo v 20. storočí a „jednotkou“ v tomto výrobnom odbore v Košiciach bol Bauerneblov pivovar.

Na záver

O víne, ktoré sa považuje za ušľachtilý nápoj a ktoré k nám priviezli Rimania sa napísalo veľa oslavných veršov. K pivu, ktoré Rimania pokladali za nápoj barbarov, sa ktovie prečo verše nehodia. Ale ony existujú. V slávnom fínskom národnom epose Kalevala je pivu venovaných 400 veršov popri 200 veršoch o stvorení sveta.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 33 459
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 22 179
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 19 178
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 11 667
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 272
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 854
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 930
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 595
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 748
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 339

Neprehliadnite tiež

Tragédia. Pod oknami košického domova seniorov našli telo ženy

Znepokojení obyvatelia si myslia, že šlo o samovraždu.

Oceliari a internacionáli VSS zabávali na exhibícii

Z hry padlo desať gólov, čerešničkou boli penalty.

Vrcholí nákupná horúčka. Do nemocníc pôjdu stovky postelí

Košická univerzitná dostane takmer tisíc nových lôžok.

Zomrela mama Zlatej brány Alica Takáčová

Vďaka nej sa aj z obyčajných detí stali hviezdy.

Sestry odhadujú vek lôžok v Košiciach aj na 30 či 35 rokov

Sú zhrdzavené, poškodené, nedajú sa polohovať.

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Na Krym nejdú nič zisťovať. Odpoveď si nesú v kufri

Marček a spol. sa idú podpísať pod Putinovu verziu udalostí.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop