Tento program výskumu v poradí štvrtej planéty od Slnka je spoločným programom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a americkej agentúry NASA. Program schválila v polovici minulého decembra rada ESA a vyčlenila naň prostriedky vo výške 850 miliónov eur. Na program sa bude podieľať 13 z 18 členských štátov ESA.
Hlavným cieľom programu je odpovedať na otázku, či na Marse niekedy existoval život. V rámci programu ExoMars budú na červenú planétu vyslané dve misie. Prvá misia, ktorá má na Marse pristáť v roku 2016, bude tvorená obežným modulom (orbiterom) a demonštračným pristávacím modulom EDM (Entry, Descent and Landing Demonstrator Module). Obežný modul a EDM budú vypustené spolu raketou V 421 a ich cesta k Marsu potrvá približne 9 mesiacov. V blízkosti Marsu bude modul EDM navedený na zostupovú dráhu smerom k marťanskému povrchu, obežný modul bude navedený na kruhovú dráhu vo výške 400 km.
Obežný modul bude podrobne skúmať marťanskú atmosféru, pričom bude hľadať najmä stopové plyny možného biologického významu, ako je napríklad metán a produkty jeho rozpadu. Modul EDM bude po vstupe do marťanskej atmosféry brzdený najprv padákom, potom malými raketovými motorčekmi. Predpokladá sa, že modul EDM bude na povrchu Marsu "žiť" len približne osem solov (teda marťanských dní, ktoré sú len trochu dlhšie ako naše dni), pretože tento modul nebude mať žiaden dlhodobý zdroj energie.
Jedným z hlavných cieľov modulu EDM bude testovanie nových technológií, ktoré sa potom uplatnia pri ďalších misiách na Mars. Činnosť orbitálneho modulu bude riadiť ESA.
Druhou, dôležitejšou časťou programu ExoMars bude vyslanie dvoch prieskumných vozidiel (roverov) na povrch Marsu, ktoré je naplánované na rok 2018. Obidva rovery budú dopravené na Mars naraz a na to isté miesto na jeho povrchu. Jeden rover bude niesť americké prístrojové vybavenie, druhý európske. Rovery budú vystrojené šiestimi kolesami, ktoré budú nezávisle zavesené. Každé koleso sa bude dať nezávisle riadiť a poháňať. Zdrojom elektrickej energie budú solárne panely.
Rover bude pracovať autonómne a sám si bude musieť vedieť vytýčiť bezpečnú trasu, pričom každý deň (vlastne sol) by mal prejsť okolo sto metrov. Navigačné stereokamery vytvoria digitálnu mapu terénu pred roverom a počítač potom stanoví optimálnu dráhu. Európsky marťanský rover bude vystrojený vŕtacou súpravou, ktorá bude môcť do marťanskej pôdy vyvŕtať otvor hĺbky až dva metre. Z tohto otvoru sa vyberie malá vzorka horniny, ktorá bude presunutá do analytického laboratória v srdci rovera. Laboratórium bude pozostávať zo štyroch rôznych prístrojov a niekoľkých podporných mechanizmov. Vzorka sa najprv rozdrví na jemný prášok a potom sa nadávkuje do prístrojov, ktoré vykonajú jeho fyzikálnu, chemickú a spektrálnu analýzu. Získané údaje sa budú na Zem vysielať prostredníctvom orbitálneho modulu z prvej misie ExoMars. Predpokladá sa, že v priemer sa za jeden sol vyšle 100 megabitov údajov.
Obidve misie programu ExoMars určite prispejú k lepšiemu poznaniu súčasnosti a histórie marťanského prostredia, ale jednou z ich najdôležitejších úloh bude aj testovanie nových technológií, ktoré by sa mohli uplatniť pri ďalšej misii na Mars. Cieľom tejto misie, plánovanej na tretie desaťročie tohto storočia, už bude "dovoz" vzoriek z Marsu na Zem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
