Dosť veľa, hoci nie na prvý pohľad. Cirkus s palubnými jednotkami je v prvom pláne "end-product" korupčného tendra, v ktorom slávne zvíťazila, ako je na Slovensku obyčaj, najdrahšia ponuka. Vyhľadávanie renty na súkromné a stranícke účty, ktoré stojí či za podporou politikov pre výstavbu ciest, diaľnic, nadjazdov, obchvatov, tunelov (a pod.), či za podporou pre rôzne mýtne "schémy", však umožňujú už deformácie v politickej distribúcii nákladov na financovanie celej infraštruktúry. V našom konkrétnom prípade elektronicko-satelitného mýta je jednoducho v základoch nespravodlivé, že bremeno platby si odnášajú dopravcovia, ktorí prevádzkujú káry nad 3,5 tony. Daňovo-poplatkové preťažovanie podnikateľov má tú filozofickú pointu, aby si obyvateľstvo, ktoré sa vozí na nižších kubatúrach, udržiavalo dobrú náladu (aj) z pocitu, že slobodnú dopravu má lacnú, resp. zadarmo.
Keby financovanie dopravných megaprojektov bolo postavené na spravodlivejších princípoch, teda že náklady na úžitok sa majú pekne rozložiť medzi všetkých, čo sa na štyroch kolesách (či aj dvoch) premiestňujú, tak nielen novoročný mýtny cirkus by sa nekonal, ale ani (do značnej miery) toto drancovanie verejných zdrojov. Celé financovanie by sa dalo totiž riešiť stokrát jednoduchšie. O obrovské sumy prichádza spoločnosť nielen preto, že politici kopú zlato, ale aj preto, že z lacnej dopravy robia ópium národov, "ľudské právo", takže komunikácie sa platia najprv čisto cez dane. A keď sa na obzore priblížia štátne bankroty, tak skasírujú nie tých, ktorí sa vozia z plezíru, ale tých, ktorí sa živia prepravou tovarov. Spočítali si, čo je do volieb výhodnejšie... Samozrejme, korupčnosť systému zároveň otvára zadné vrátka vplyvným prepravcom, ktorí si tíško vylobujú výnimky inde. O tých sa však napr. už ľudia, ktorí sa pre bordel v DPMK nemohli dostať domov či do práce, či my ostatní, v tejto legislatívnej džungli nikdy nedopočujeme.
Takmer dokonaný atentát na lietadlo označil Barack Obama za "systémovú chybu". Myslel tým jednoznačne na bezpečnostné opatrenia, kde tajné služby i všetky možné ochranky zlyhali. To je zrejme pravda, avšak nevidieť za povrchnosťou v bezpečnostných opatreniach úsporné (protikrízové) kroky doslova všetkých aeroliniek, by asi nedávalo kompletný obraz. Aj vzhľadom na personálne výdavky týchto firiem je možné dôvodne pochybovať, či by nemali na kvalitnejšie skenovanie pasažierov a to i za menej otravných a ponižujúcich podmienok, než sa deje v súčasnosti. Lacnota prevážania sa krížom-krážom po svete je však modla, ktorú vyžadujú dokonca samotní cestujúci. Konflikt bezpečnosti a slobody je tu najmarkantnejší, avšak odvádza pozornosť od faktu, že keby bol blázon nad Detroitom dôslednejší, tak zmarené životy by boli (aj) daňou za lacnejšie letenky a šírenie pocitu, že voľný pohyb, hoci aj z Európy do Ameriky, nie je "len" naša sloboda, ale naše "právo".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
