Kalendár sa vyvíjal od štvrtého tisícročia pred n. l., keď vznikol v Egypte. Odvtedy má rok dvanásť mesiacov a toto rozdelenie prevzali aj iné národy.
Rok dopĺňali
V treťom tisícročí pred n. l. vznikol starobabylonský kalendár. Dopĺňal sa o jeden mesiac každý ôsmy rok. Židia si starobabylonský kalendár upravili a o jeden mesiac ho dopĺňali v sedemročnom cykle. Používajú ho dodnes. Pokiaľ ide o datovanie letopočtu, Židia ho datujú od údajného stvorenia sveta. V nastávajúcom roku 2010 by mali mať rok 5752. Moslimské datovanie sa počíta odvtedy, keď Mohamed ušiel z Mekky do Mediny v roku 622 po narodení Krista, čiže od zajtrajšieho dňa vstúpia do roku 1388.
Šesťdesiatročný cyklus má čínsky kalendár od druhého tisícročia pred n. l. a starogrécky kalendár mal v osemročnom cykle 48 prázdnych a 51 plných mesiacov.
Juliánska reforma
Starorímsky kalendár dal v roku 46 pred n. l. zreformovať Gaius Julius Caesar a podľa neho dostal názov juliánsky kalendár. Každý štvrtý rok bol v ňom priestupný, čím takto opravil staroegyptský kalendár. Nariadil v každom štvrtom roku pripočítať k občianskemu roku jeden deň, čím sa vyrovnal rozdiel oproti skutočnému slnečnému roku. Tento jeden deň sa v našom kalendári pridáva každý štvrtý rok na koniec februára, čo znamená, že február má v nepriestupných rokoch 28 a v priestupných 29 dní. V nepriestupných rokoch majú problém tí, ktorí na narodili vo februári priestupného roku. Juliánsky kalendár nebol konečným riešením, no stal sa základom dnešného kresťanského kalendára a platil do roku 1582.
Gregoriánska reforma
Kresťanský kalendár vstúpil do platnosti 24. februára 1582, zreformovaný pápežom Gregorom XIII. Z juliánskeho kalendára vynechali desať dní a jeho osou je Veľká noc ako pohyblivé sviatky v 25-ročnom cykle. Všetky kresťanské cirkvi ho naraz neprevzali a pravoslávna cirkev sa ním neriadi doposiaľ - preto sú aj u našich pravoslávnych veriacich Vianoce aj Veľká noc posunuté. Táto cirkev neuznávala pápeža, preto neuznala ani gregoriánsky kalendár. V Uhorsku sa začal používať gregoriánsky kalendár od roku 1587, v Anglicku od roku 1752, v Rusku v roku 1918 a v Grécku až v roku 1924.
Kuriozitou medzi kalendármi je francúzsky tzv. Republikánsky kalendár jednak tým, že bol vytvorený počas Veľkej francúzskej revolúcie a jednak tým, že platil trinásť rokov (1792-1805). Rok, ktorý mal dvanásť mesiacov s tridsiatimi dňami v troch dekádach, z ktorých posledných 5 dní bolo určených na ľudové slávnosti. Tento kalendár, podľa ktorého sa nový rok nezačínal v januári, ale počas jesennej rovnodennosti, používala aj Parížska komúna v roku 1871.
Význam kalendárov
Kalendáre neslúžili iba na počítanie času, ani v rukopisnej forme pred vynálezom kníhtlače. Poskytovali informácie pre obchod i poľnohospodárstvo, i zábavu i poučenie. Kníhtlač spôsobila rozšírenie kalendárov medzi široké vrstvy, ktoré si obľúbili ľudové kalendáre. Kalendár bol akousi encyklopédiou, poskytujúcou informácie o poľných prácach, jarmokoch, boli v ňom rady, informácie z kultúry, pranostiky, biblické príbehy, ukážky z literárnej tvorby. Domový kalendár bol pre ľudí každého vierovyznania, Slovenský kalendár bol určený pre vidiek i mestá, Domový kalendár, Cirkevný kalendár bol zdrojom poznania a na vidieku dlho jedinou možnosťou čítania.
Prvým slovenským tlačeným kalendárom bol Nový i Starý Kalendář z roku 1640, zostavený D. Trölichom. V Košiciach vychádzal v rokoch 1743-68 Nový domovní a pocestní kalendář, v rokoch 1718 - 1740 vydávali slovenské kalendáre v Levoči D. Chrastina a S. Solan. Keď J. Palkovič vydal Větší a Zvláštnejší Nový i Starý kalendář, napísal, že sa ním nepočíta iba čas, ale je určený " k osvícení rozumu věci" a na šírenie užitočných vedomostí. Naozaj "osvecoval" ľudský um a priviedol mnohých k záujmu aj o iný druh literatúry, akou bola kalendárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
