ásadných agendách typu globálne otepľovanie, Lisabonská zmluva či euro-neeuro (a pod.) je najhoršie to, že ideologický „podmaz" ženie účastníkov sporov (a to aj tých na racionálnejšej strane) až na extrémne pozície, ktoré sa nedajú obhajovať. Deje sa tak preto, lebo skratky pre uši voličov, aby vôbec počúvali, musia byť zjednodušujúce a úderné. Krajná pozícia je zároveň akoby rukavica do tváre „nepriateľov", čo sú ľudia s opačným názorom, ktorých treba naštvať, keďže politika sa personifikovala.
Presne toto je diagnóza Klausovho výroku, že „je dobre, že sme si ponechali korunu, lebo ochraňuje Česko od okolitého sveta. Bola by strašná chyba, keby sme sa jej zbavili, krajiny strednej Európy, ktoré sa svojich mien zbavili, na to teraz doplácajú". Odložme na chvíľu bokom, že koho tak myslel tými „krajinami SE" (Slovinsko je Balkán). Čarovné a priezračné je to jeho „ochraňuje Česko od okolitého sveta". To je od Klausa akoby lavór studenej vody za golier všetkým, ktorí v propagácii eura zdôrazňujú „otvorenosť" a Klausa samého titulujú ako „eurofóba", lebo sa akože bojí „okolitého sveta". On ich takto vedome dráždi. Nech sa zadusia zlosťou, „eurohujeri".
No. Zaujímavé je, že pred rokom (či tak desatimi mesiacmi), keď na kurzovom lístku stálo neuveriteľných asi 29,70 Kč/euro, bol Klaus ticho. Českí ekonomickí komentátori pritom liezli po stene a Topolánek s vládou písali miestoprísažné vyhlásenia do Bruselu i západnej tlače, že Praha nie je Budapešť. Prezident ani nemukol, odkundes jeden. Ako ekonóm si totiž vedel predstaviť, čo by nasledovalo, keby sa Kč preliala cez 30/euro a nedajbože ďalej... Investori sa v panike zbavovali korún (forintov, zlotých) len a len preto, lebo to je koruna (a nie euro). Pred pár týždňami, keď chodili správy z Grécka a Dubaja, Kč opäť zavibrovala k oslabeniu. A epileptické záchvaty čakajú Kč zakaždým, keď sa kdesi čo len mihne tieň bankrotu. Nevraviac o tzv. druhej vlne bankovej krízy, ktorú niektorí avizujú...
Ochrana. Hahaha. Asi preto, že sú tak kvalitne chránení, majú o percento vyššie úročenie štátneho dlhu ako Slovensko... Neexistuje jediný zásadný rozdiel medzi ČR a SR, ktorý by oprávňoval k zvolaniu, že tí, ktorí sa „zbavili svojich mien, v kríze doplácajú".
Áno, samozrejme, podobne uletený je aj Fico so svojím „vstúpili sme v ideálnom momente". Jediný pohľad na Európu, kde zle (horšie) resp. dobre (lepšie) znášali rok 2009 krajiny s eurom i bez eura, stačí na záver, že druh meny nie je relevantný faktor v tejto kríze. Stokrát podstatnejšie je napr. zdravie verejných financií. Niežeby napr. Slovensku euro nepomohlo lepšie znášať sociálne náklady recesie, či lacnejšie emitovať dlhopisy. Alebo naopak, niežeby česká koruna dnes neuľavovala českým exportérom (ktorí pred krízou ozlomkrk lobovali za euro). Avšak to, komu aká mena ublížila či pomohla, si môžeme povedať tak najskôr o 5 rokov. Napríklad podľa toho, či eurozóna ešte bude existovať, a ak áno, či nie za tú horibilnú cenu, že dane sa merajú už nie v Bratislave, ale v Bruseli (Európska ekonomická vláda)... Všetko, čo politici (a analytici, ktorí im slúžia) k téme dnes hovoria, je propaganda a, hm, ideologická diverzia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
