Skutočnosť, že Braňo Ondruš mal mať už týždeň zapečatenú kanceláriu a zakázaný vstup na úrad vlády (či klimatizovaným tunelom, či hlavným vchodom) si pred inými aspektmi "kauzy" zaslúži predoslať o tri konské hlavy. Robert Fico nevie, čo sa sluší a patrí vo veľkom svete. Povedať, že "cigán", je, povedzme, iba politická nekorektnosť, ktorá by sa dala prepočuť. "Buzeranti" sú však hanlivou urážkou určitej menšiny, akú si štátny úradník ("štandardný" politik) nemôže dovoliť. Dokonca ani v súkromnom styku, keďže nikdy neviete, kto vás nahráva... Vo verejnom priestore, čím pôda akejsi konferencie nesporne bola, svedčí takýto verbálny úlet o hlúposti delikventa, ktorý netuší, že presne tak, ako on zháňa kompromitujúce informácie o nepriateľoch (napr. novinároch), aj úlovok na neho má veľkú zberateľskú cenu, ktorá prudko rastie nástupom internetu...
Ondrušova obrana, že on si robil hyperbolu, čo vraj vyplýva z kontextu, je mimo, keďže z kontextu (nahrávky) nevyplýva nič. Teda okrem toho, že kým "šovinistov a zlodejov", ako nazval koaličných partnerov, len opakoval po predrečníkovi (Chmelár), tak po "cigánoch a buzerantoch" niet v predohre stopy... Ak miesto, kde sa nehoda Ondrušovi prihodila, je tzv. ľavicový think tank, tak ľavica je mentálne zaostalá viac, než by sa zdalo...
Za delikt formátu "buzerant" sa väčšinou stínajú hlavy. Napríklad vtipkovanie o holokauste (v uzučkom kruhu, žiadna konferencia) neprežil maďarský socialistický poslanec de facto ani deň po zverejnení nahrávky. ("Musel" zložiť mandát, dobrá otázka je, čím ho donútili). Takých príbehov je more. Medzi tzv. štandardnými a neštandardnými stranami je odlišností stále menej, avšak jedna, podľa ktorej poznáte, s kým máte do činenia, je presne tá, že "štandardné" strany verbálne delikty tohto typu nepardonujú.
No. Politici v demokraciách neodchádzajú najčastejšie preto, že sa dopustili činu, ktorý je trestný alebo v rozpore s akýmsi zákonom, ale preto, že ich konanie narazilo na nesúhlas nepísaného pravidla. Autor nevie, či defenestrácia za verbálne hanobenie akejsi skupiny je trest primeraný, ak ale existuje taká nepísaná norma, že hanlivé výrazy na menšiny nepoužívame, tak jej dodržiavanie sa má vyžadovať. Aby sa nám spoločnosť nerozpadla. Preto sa v Ondrušovom prípade mýlia aj kritici tzv. politickej korektnosti, ktorí volanie po demisii označujú za pretvárku, lebo "buzerant" sa vraj používa v súkromnom diškurze kdekade, takže sa len hráme na, hm, morálku a slušnosť. Kus pravdy kdesi tam je, základná otázka však stojí tak, či nepísané pravidlá ako celok berieme, alebo si začneme vyberať podľa toho, ktoré sa nám páčia a ktoré nie.
Emotívne poňatie politiky je vlastnosť, ktorou je tento hovorca (či tlačový šéf, či čo to je) šéfovi podobný na z oka vypadnutie. Prevaha citového angažmán nad ráciom je zárukou, že stratíte sebakontrolu a "vypustíte paru" i v nenáročnej situácii. Zradili ho inštinkty. Ondruš je zrkadlom intelektuálno-morálnych vlastností Smeru a koalície. Preto je len prirodzené, ak vo funkcii zostane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
