Diabolské husle sú pojmom, ktorý znamená to najlepšie v oblasti ľudovej kultúry a folklórnej interpretácie na Slovensku. S ich lídrom Jánom Berkym Mrenicom ml. sme sa porozprávali o ťažkých časoch po smrti rodičov, ale aj o znovuzrodení kapely a dôvodoch opäť hrať.
Do Košíc ste prišli koncertovať po takmer dvojročnej prestávke. Ako ste trávili tieto dni, ktoré pre vás vzhľadom na smrť rodičov neboli vôbec jednoduché?
- Je pravda, že ostatné dva roky neboli ľahké, no treba ísť ďalej. Dva roky som nehral, lebo som nebol schopný, a nejaký čas tiež trvalo, kým som dal naše teleso Diabolské husle dokopy.
Písalo sa, že ste po smrti otca, famózneho autora a majstrovského huslistu Berkyho Mrenicu, na folklór zanevrel. Je to tak?
- Nezanevrel som, len som nemal odvahu a chuť hrať. Bol som neuveriteľne otrávený, fyzicky a duševne som bol slabý a unavený. Tri mesiace pred otcovou smrťou mi umrela aj mamka, bolo to náročné. Nemal som nejakú chuť púšťať sa do niečoho... O to je teraz návrat do šoubiznisu ťažší.
Čoho sa na súčasnej hudobnej a šoubiznisovej scéne obávate najviac?
- Vrátiť sa po dvoch rokoch a nesklamať je obrovská zodpovednosť. Vážim si každého diváka, ktorý príde na koncert a každého poslucháča, ktorý si kúpi album, a preto sa musím snažiť. V podstate sa nebojím, že sklamem, no za dva roky som si odvykol vynakladať úsilie a to je dosť.
Na scénu ste sa však vrátili, a to veľkolepo. V Bratislave ste odohrali koncert s hosťami, vraj vydávate aj album...
- Áno. Nahrali sme "lajfový" album, teda pesničky práve z koncertného vystúpenia v Bratislave. Teraz je v postprodukcii, všetko je pripravené na jeho vydanie, dokonca už aj obal. Na trhu by sa mal ukázať v januári alebo februári. Ako pikošku môžem povedať, že sme koncert prežívali tak intenzívne, že som na ňom zlomil husle a po šiestom čísle sa nám zlomila aj kobylka na kontrabase. Takže album bude skvelý :)
Kde ste našli silu znova hrať?
- Prišla potreba znovu hrať a musím sa priznať, že na toto som aj čakal. Pomaly som začal spolupracovať s mojimi ľuďmi na malých akciách, všelijakých rautoch a firemných večierkoch, potom sme začali už seriózne cvičiť. Bolo to náročné, lebo moje teleso spolovice nie je z Bratislavy. Zohnať ich teda na jedno miesto, kde by sme cvičili, bolo ťažké. No mám super svokrovcov a tiež výborného priateľa - starostu Očovej, a tiež riaditeľku hudobnej školy, ktorí nám vychádzajú v ústrety a môžeme tam u nich v dedine teraz cvičiť, koľko chceme.
Koľko času zvyknete tráviť v skúšobni?
- Keď sa nekontrolujeme, tak aj od rána do večera...
Nejete, nespíte, nepijete...?
- Pijeme, pijeme dosť:) Ale snažíme sa najprv urobiť prácu a potom sa bavíme. Čo sa týka toho času skúšania, keď je práca príjemná a so skvelými ľuďmi, ani si neuvedomím, koľko času prejde.
Ako ste strávili Vianoce? Boli to vaše prvé Vianoce bez otca...
- Áno. Doteraz každé sviatky boli v rodine také, že mamina bola Eva a sestra je tiež. Už od obeda sme teda chodili gratulovať, navštevovali sme sa. Potom večer sme sa stretli všetci pri stole a slávili Vianoce. Celá rodina sa dostala do Očovej a to bolo niečo nádherné. Taká atmosféra sa zopakuje asi už len vtedy, keď ja budem veľmi starý a keď moja dcéra s vnúčatami bude chodiť k nám a bude sa tak tešiť na Vianoce, ako som sa doteraz tešil aj ja.
Znamená to, že ste sa teraz netešili?
- Ale tešil, mám strašne rád Vianoce a darčeky, strašne rád obdarúvam. Keď trafím to, čo urobí tomu druhému radosť, je to naplňujúce. Mám to už nacvičené. Viem presne, čo urobí radosť mojej manželke a dcére.
Takého muža by si doma priala asi každá...
- :) Zas až taký dokonalý nie som :) Je to tak, že poznám jednu pani, ktorá má klenotníctvo a k nej chodím kupovať šperky pre moje ženy už roky. Ona vždy vie, čo sa im páči. Moja manželka je na striebro a to isté aj Alexandra. Manželka má doma takú starožitnú šperkovnicu a deň čo deň si to preberá. Vždy vie, čo v nej chýba, dcéru odhalí vždy, keď si niečo požičia. Všímam si, čo v tej škatuli je a každé Vianoce to dopĺňam o originálne kúsky.
Spomínate dcéru Alexandru. Ako sa darí jej? Vyvíja sa muzikantsky, alebo sa úplne odklonila od fachu?
- Tá je už vysokoškoláčka, študuje v druhom ročníku pedagogiku. Darí sa jej a ja som za ňu veľmi rád. Niekedy vystupuje, okrem toho, že je múdra, je aj talentovaná, má krásny hlas.
Kdesi som počula, že ste prestali fajčiť. Ako dlho sa už statočne držíte bez nikotínu?
- Ježiš, áno. Nefajčím od 22. mája. A zatiaľ sa držím, aj keď niekedy mám stavy, že by som si aj dal... Na niekoho to funguje tak, že priberá, a na mňa to má opačný efekt. Nechutí mi až tak jesť, keď nemusím, nejem. Keď nefajčím, nejde mi ani alkohol a po alkohole som bol vždy hladný. Teraz nie som.
Fyzická kondícia je pre vášnivého hudobníka, akým ste vy, dosť podstatná. Na vašich koncertoch to poriadne vrie nielen v publiku, ale aj na javisku. Udržiavate svoju telesnú schránku aj nejako inak? Zdravá životospráva a tak?
- Vôbec nie! Čerstvý vzduch, pohyb a vitamíny, to ja nemusím. To na muzikanta pôsobí ako jed, takže nie. Som za každú srandu, ale toto nie...
Chcete povedať, že muzikant, ktorý žije zdravo, je nudný?
- O iných hovoriť nechcem, no ja viem, že bez štipky nerestí by som na pódiu nebol taký, aký som :)
Čo máte nové v oblasti hudby prípadne, čo pripravujete pre svojich fanúšikov v roku 2010?
- Nedávno bol v televízii odvysielaný program Hodina deťom, kde sme spolu s Petrom Cmorikom odprezentovali jeho singel upravený v našej verzii. Bolo to skvelé, pretože sa spojila moderná pop hudba s folklórom, čo ja mám rád. Rád experimentujem, a tak som si dal povedať. Jeho skladbu Jedno si želám sme nahrali po internete. Ja som nahral husle doma, chlapci ostatné nástroje tiež doma, poposielali sme si to a je to na svete. A okrem toho tiež pred pár dňami mi vyšiel aj album pre detičky.
Aký?
- Volá sa Bambuľka spieva Vianoce a nájdete na ňom známe vianočné pesničky. Mám priateľa, ktorý celý čas chcel oživiť Bambuľku, tak sme urobili vianočné pesničky aj so Salcom, a dnes je to už vonku. Chystáme aj pokračovanie, Bambuľka a maľovaná abeceda, Bambuľka a prvé zážitky... Je to veľmi zaujímavá robota, veľmi sa mi páči robiť veci pre deti a mám to aj kde vyskúšať. Manželka robí totižto v škôlke, čiže všetky pesničky šli na testy tam. Vrátilo sa to s výborným ohlasom. Album naspievala malá Rakúšanka Bianca a sú moderné.
Profil
Narodil sa 4. júla 1962 vo Zvolene
Je synom husľového virtuóza a skladateľa Jána Berkyho Mrenicu st., ktorý v roku 1991 založil teleso Diabolské husle. To po otcovi prebral v roku 1997.
V roku 2007 sa Diabolské husle rozpadli a vznikli Cigánski diabli, v ktorých doteraz figurujú aj manželia Šarközyiovci.
V súčasnosti opäť funguje Ján Berky Mrenica ml. s obnoveným telesom Diabolské husle, s ktorým sa na scénu vrátil po dvoch rokoch od otcovej smrti.
Má manželku a dcéru Alexandru, ktorá je študentkou pedagogiky.
pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
