. A Lisabonská zmluva je tiež dosť málovýznamná, aby násobila či delila. Naopak, brázda, ktorú vyryje spoločná mena do budúcnosti, bude zrejme ešte podstatne hlbšia, než sa mohlo čo len prisniť Miklošovi (a figúrkam z NBS), keď prijal také ďalekosiahle rozhodnutie o pristúpení, že na fakticky hotovej veci sa už ani Fico nemohol pošmyknúť či niečo meniť.
Vianočný pozdrav z Frankfurtu, teda centrálnej banky, hovorí, že čoby platidlo si euro môže krajina ponechať aj v prípade, ak z eurozóny, či dokonca aj z EÚ, vystúpi. Vynikajúce. Oponovať právnej analýze, ktorou na to prišli, nie je džob komentátora. Podstatnejšie je všimnúť si, po čom im chodí rozum. Hahaha. V Lisabonskej zmluve je totiž tzv. "exitová klauzula", ktorá umožňuje úniu opustiť. A teda skúmajú jej následky. Dobre vedieť, na čo sa pripravujú aj vzhľadom na mútenie mozgov doma, keďže niektorí stále trvajú na tom, že "chytili sme posledný vlak, vstúpili sme v najvhodnejšom momente" (Fico).
Úskalie, cez ktoré nevidíme, je akurát tá budúcnosť"
No. Nie je to vylúčené presne tak, ako nie je vylúčené nič. Keby euro malo byť jednoznačnou výhodou proti starej korune, tak "vhodnejší moment" ako 1. január 2009 naozaj neexistuje. Neskorší termín, napr. 1. január 2010, by už zrejme narazil na problém deficitu 2009 (akademická je otázka, či by ho Fico pre euro nezrazil) a ďalších. Úskalie, cez ktoré nevidíme, je akurát tá budúcnosť, ktorá leží mimo dosah slovenského HDP, NBS i premiéra... Bratia Česi si napríklad k sviatkom gratulujú, že do eurozóny sa im podarilo nepreniknúť, keďže "v kríze sa viedlo lepšie tým novým členom, ktorí sa neupli k termínu vstupu a pevnému kurzu svojich mien k euru" (Erik Berglof, hlavný ekonóm EBRD). A ešte si blahoželajú aj k šťastiu, že najbližších pár rokov ich nikto nebude naháňať do termínov, keďže ak je niečo isté, tak to, že "do eurozóny nevstúpi žiadna nová krajina skôr, než z nej niekto odíde." Lars Chrisensen, hlavný ekonóm Danske Bank, si to myslí preto, lebo "nevie si predstaviť, že by medzitým, čo Nemci majú strach, že budú platiť za Grékov, pustili do eurozóny napr. Poľsko".
Na strane druhej, napr. to Poľsko vyhlasuje stále nové termíny k euru s takým zápalom, že presvedčenie o spásnosti spoločnej meny musí mať tiež nejaký základ. Môže to byť aj racionálna viera, že politicky vo Frankfurte nemajú inú možnosť, len platiť eurami za grécke, írske, španielske, talianske či slovenské dlhopisy až do konca sveta. Možno je to pravda, ale možno sa bolo treba (bude treba) opýtať na vec aj nemeckého voliča. A jeho názor, ktorý môže byť ľahostajný trebárs Ficovi, ale celkom iste nie takej Merkelovej (či nejakému nástupcovi), bude potom celkom zásadný aj v debate, či sme ten "posledný vlak" chytili dobre alebo zle. Argumenty v prospech či neprospech prijatia eura na Slovensku boli vždy treťoradé, nepodstatné a politicky manipulované, avšak ešte nikdy nezneli malichernejšie, než na prelome 2009/2010.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
