Vianočné dobroty miluje natoľko, že mu sviatky vždy narušia plán schudnúť. Verí, že to najlepšie v tomto roku ho ešte len čaká a budúci bude pekný aj vďaka oslavám 50-ky. Priznáva však, že by mal oveľa radšej opäť tridsať, aby mohol okrem iného robiť akrobatické kotrmelce na snouborde a venovať sa horolezectvu. Marek Vašut nám porozprával aj o tom, že s prstom na mape sníva o precestovaní všetkých najznámejších železničných tratí.
Záver roka je väčšinou pre ľudí časom vhodným na rekapituláciu plusov a mínusov uplynulého obdobia. Ste typom človeka, ktorý sa pozerá viac do minulosti, alebo na ňu ani veľmi nedbáte a hľadíte pred seba?
- Pravda bude asi niekde uprostred. Povedal by som, že tak pol na pol.
Aký ste mali rok?
- Vidíte, vzhľadom na to, že veľmi nebilancujem, vlastne ani neviem. Na Vianoce sa už skutočne snažím skôr len mať úplnú pohodu, čo súvisí s tým, že sa napríklad od Mikuláša usilujem nevstupovať do obchodov. Chodím na výstavy, kultúrne podujatia a koncerty. V niektorých dokonca aj účinkujem. Po rokoch si na Štedrý deň pôjdem zase zaspievať do zboru do kostola Rybovu Českú vianočnú omšu.
Navštevujete kostoly pravidelne? Ste veriaci človek? Alebo presnejšie, v čo konkrétne veríte?
- Toto je jedna z otázok, ktoré sú podľa mňa veľmi súkromné. Ale dobre, odpoviem vám na ňu. Mám veľkú úctu k cirkvi, ale nie som členom žiadnej. A skôr si vzťah k tomu, čo nás presahuje, prežívam skutočne súkromne. Už moji prastarí rodičia boli bez vyznania, ale vždy u nás panovala úcta k náboženstvu a k jeho prejavom.
Čiže nikomu nevnucujete žiadny názor a na revanš dokážete prijať názor druhého a pokojne s ním spolunažívať?
- Dá sa to tak povedať, pokiaľ ho on násilím nevnucuje mne.
Aj keď teda nebilancujete, ako ste nám prezradili, čo také najkrajšie sa vám stalo v tomto roku, keď sa hlbšie zamyslíte?
- V tomto roku? No to ma ešte len čaká. (Úsmev.)
Myslíte, že to ešte stihnete?
- Úplne určite.
Ste človek, ktorý sa smeje z ľudí dávajúcich si novoročné predstavzatia?
- Nie. Pretože väčšina z nás ich používa na to, aby sa polepšila. Ľudia len potrebujú nejaký impulz, hranicu, dátum či udalosť, od ktorej by sa odrazili. Takže ja sa tomu nesmejem, ale sám si žiadne predsavzatia k nejakému konkrétnemu dátumu nedávam. Pretože človek sa, pravdu povediac, môže rozhodnúť kedykoľvek. A ja tiež potrebujem impulz. Napríklad na to, aby som schudol. To teda väčšinou znamená nejakú rolu, kvôli ktorej to odo mňa tvorcovia vyžadujú. A keď sa dozviem, že budem hrať v plavkách, verte mi, že je to pre mňa mimoriadne silný impulz. To vo mne zapracujú zvyšky mužskej ješitnosti.
Chcel by som vedieť to, čo teraz, ale mať pritom opäť tridsať."
Keď už teda máte potrebný impulz, dokážete potom na sebe cieľavedome a tvrdo zapracovať, alebo vás to po chvíli prestane baviť?
- Keď mám impulz, tak potom už áno. Pokiaľ však nemusím a žiadna takáto rola nehrozí, tak si rád povolím. Pretože milujem sladkosti, a to najmä na Vianoce.
Mám rád všetko. Od štrúdle cez všetky druhy vianočného pečiva. Mám to teda ťažké. A zemiakový šalát mojej mamičky je taká dobrota, že ho musí vždy urobiť celú misu. Sviatky teda potom pochopiteľne vždy cítim v páse.
Budúci rok vás čaká významné jubileum. Päťdesiatka sa nezaobíde bez poriadnej oslavy. Máte už o nej konkrétnejšie predstavy?
- Mám, to sa predsa musí. Ani však nie kvôli sebe, pretože s oslavami je to podobné ako s Vianocami. Sú skôr pre deti a my dospelí by sme si často ani len stromček nevyzdobili. A oslavy robíme kvôli priateľom. Mám ich niekoľko, ktorí majú rovnako ako ja narodeniny v máji, takže sme sa spojili.
Užívate si vek, ktorý máte? Väčšinou ľudia tvrdia, že by nemenili, no neviem, či sa tomu dá úplne veriť...
- Odpoviem vám takým tým klišé. Určite si totiž aspoň raz v živote každý prial to, čo ja teraz. Vedieť to, čo viem, ale mať opäť tridsať. To by bolo fajn.
Ako by ste teda žili, keby sa to odrazu dalo? Čo také by ste robili ako tridsiatnik?
- Precestoval by som to, čo som nestihol a bolo by to zásadne vždy spojené s nejakým extrémnejším športovým výkonom. Celkom určite je pár športov, ktoré by som rád robil, ale na ktoré už fyzicky až tak nestačím. Napríklad by som túžil poriadne robiť horolezectvo. Začínať v 50-ke by už nebolo také vhodné, ale v tridsiatke by ešte nebolo neskoro.
Pre partnerku však nie je najpríjemnejšie, keď sa jej polovička zaoberá niečím takým nebezpečným. Potom sa o muža veľmi bojí. Asi by ste potom možno nemali až také šťastie v láske...
- (Smiech.) Tak to teda neviem. Ale rozumná žena to tomu športovcovi odpúšťa a púšťa ho do hôr. Inak by predsa na ne nikto nevyliezol. Našťastie je dosť rozumných žien.
Máte ich aj teraz vo svojom okolí?
- Celkom určite.
Nedávno ste si v rámci relácie Skvelý deň vyskúšali rolu železničného výpravcu. Vraj máte k vláčikom veľmi blízko. Ako sa vám to páčilo?
- Veľmi. Rád a často cestujem vlakom, pretože tá naša diaľnica D jednička... Hotové ´brambořiště´. Už je u nás pravidlom, že sa tam každý druhý deň prevráti nejaký kamión. Keď mám teda prácu napríklad v Brne, jazdím tam vlakom. Ako malý som mal krásne mašinky na ohromnej doske a bolo to fajn.
Väčšinou si muži ani v dospelosti neodoprú takúto radosť a kupujú si modely železníc...
- Toto ma už prešlo. Ale vlaky ma lákajú iným spôsobom. Len neviem, či to ešte stihnem. Na svete je pár úžasných železničných tratí, ktoré stojí za to prejsť. Jedna je napríklad v Peru a vedie takmer až na Machu Picchu. Je to najvyššie položená železničná trať na svete. Tiež by som sa chcel prejsť Austráliou a existuje aj niečo, čo sa nazýva Indický kráľovský expres. Láka ma i transsibírska magistrála až do Číny, a to, samozrejme, nepočítam Orient Express a jazdu zubačkou na Zermatt vo Švajčiarsku. Zatiaľ som prešiel iba údolím Rýna.
Čiže vy si doma spokojne s prstom na mape snívate, kde všade pôjdete, keď budete mať menej práce a viac voľného času?
- Nie keď budem mať menej práce, ale keď budem mať späť tých vytúžených tridsať rokov. (Smiech.)
Myslíte si vari, že sa vám to v normálnom živote nepodarí? Veď to nie sú až také nereálne sny.
- Nie sú. Mne sa už, bohužiaľ, určite nepodaria žiadne extrémne športy. Napríklad také akrobatické jazdenie na snouborde... Zvládnem sa na ňom pekne prejsť, ale nemôžem už na ňom robiť kotrmelce, ako to obdivujem u mladých. Cesty vlakom sa mi však určite môžu podariť. Hlavne India ma láka.
Nájdete si pri tomto vašom snívaní a pracovných povinnostiach čas aj na váš veľký koníček - fotoobrazy?
- Samozrejme. Avšak tento rok, a to ťukám o svoju drevenú hlavu, som mal relatívne veľa práce, takže som mal iba dve výstavy. Zase sa k tomu vrátim.
Počas relácie Nákupná horúčka ste sa pracovne i ľudsky zblížili s Norou Mojsejovou, ktorá teraz neprežíva práve najšťastnejšie obdobie. Našli ste si čas povzbudiť ju?
- Vôbec neviem, aké pohnuté chvíle prežíva. Nora sa rozvádza? To sa deje i v lepších rodinách. Veď sa pozrite napríklad na Tigera Woodsa. Prajem jej, aby to dobre dopadlo. Je to neradostná správa, ale taký je život a deje sa to dnes a denne. Braňo je rocker, takže to nie je také nečakané. Ale vezmite si toho svätého čokoládového tigríka, ku ktorému sa hlási azda už vyše desať servírok a čítal som, že aj platené kňažky lásky. A nik by to na toho slušného zlatého chlapca nepovedal.
Tichá voda brehy myje...
- Veru tak. Nore želám všetko najlepšie, nech jej to dobre dopadne.
Prezraďte nám ešte, ako budete silvestrovať?
- Už nie ako pred dvadsiatimi rokmi. Veľmi súkromne a určite s najbližšími priateľmi.
Profil:
Narodil sa v Prahe v roku 1960.
Vyštudoval pražskú DAMU, pôsobil v Štátnom divadle v Brne a v pražskom Národnom divadle.
Ako štipendista absolvoval Lee Strasberg Institute v New Yorku, neskôr navštevoval aj University of California v Davise.
Na filmovom plátne sa objavoval už od detstva, prelomom jeho kariéry sa však stala až úloha Vilda Jakuba, hlavná postava filmu Pěsti ve tmě. Z jeho ďalších výrazných úloh stoja za zmienku úlohy vo filmoch Hauři, Divoká svině, Řád, Jak chutná smrt, Román pre ženy.
Už v polovici 90. rokov patril Marek Vašut k najpopulárnejším českým filmovým hercom, v súčasnosti patrí aj k vyhľadávaným predstaviteľom epizódnych úloh v zahraničných produkciách, ktoré sa v Čechách filmujú. Zahral si tak napríklad po boku Anthonyho Hopkinsa vo filme Česká spojka.
nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.